Cesta dovnútra

Ak nevidíš cestu – potom aj keď po nej kráčaš, nebudeš ju chápať

Cesta dovnútra

Najväčšia pravda o Pravde je to, že ak ju nedosiahneš sám, nikdy sa nestane tvojou pravdou.

Ak objektívne analyzujeme presvedčenia a názory ľudí, stretneme sa s celým spektrom vzájomne si protirečiacich právd. Niektorí ľudia sú si istí, že po smrti existuje večný život, niektorí veria, že majú dušu, zatiaľ čo iní tvrdia, že existuje len matéria.

Aby sme sa vyhli dogmatizmu, mali by sme zvážiť možnosť, že všetky existenciálne otázky kladieme zo strachu pred smrťou, z obavy pred neznámym. Tak možno to nie je láska, ale strach, ktorý je hnacou silou, ktorá nás podnecuje k tomu, aby sme sa vydali na dlhú cestu k nádhernej Skutočnosti, k oslobodeniu od ilúzie a strachu.

Jedna vec robí človeka odlišným od všetkých ostatných živých tvorov na Zemi. Len človek môže odhaliť Bytie, ktoré ho oživuje a vedome obnoviť jednotu s Tým, ktorý vždy kráčal po jeho boku. Len človek Ho dokáže rozpoznať a spojiť sa s Ním.

Chodník leží ukrytý v každom z nás, bez ohľadu na náš svetonázor a vedomosti.

Dalo by sa povedať: Pravda je tak blízko, zatiaľ čo my ju hľadáme na tých najvzdialenejších miestach. Sme ako niekto, kto umiera od smädu a pritom stojí vo vode.

Ak sa vydávaš na najdôležitejšiu cestu svojho života, aby si našiel svoje pravé bytie, potom najprv musíš za sebou zanechať všetko, čo je osobné; všetko, čo vieš; všetko, čomu veríš; všetko, čo si myslíš; všetko, čím si! Takýmto spôsobom, „nahý“, bezmocný, akoby vyhnaný z raja svojho osobného života, sa musíš vydať na neznámu cestu.

Avšak vnútorný hlas stále opakuje:

Začni hľadať Pravdu bez jediného úsudku, bez akéhokoľvek vopred daného predpokladu. Len týmto spôsobom sa staneš opravdivým hľadajúcim. Zaujaté oko je slepé, srdce plné úsudkov je mŕtve.

Ak dosiahneš stav oslobodenia sa od svojich názorov a presvedčení, len vtedy dospeješ do jadra problému, s ktorým musí byť konfrontovaný každý človek, ktorý hľadá oslobodenie. Potom budeš stáť pred tromi bránami. Prejsť cez ne otvára cestu k večnej slobode.

Prechod cez tri brány

Prvá z brán nesie nápis:  „Naviazanosť a s ňou súvisiace túžby a žiadosti“. Na druhej bráne je nápis: „Ilúzia osobnej existencie“, a na tretej, poslednej bráne, ktorá otvára prístup k večnej slobode, je nápis: „Túžba po živote, túžba po existencii“.

Chodník, ktorý vedie k oslobodeniu, musí mať len jeden cieľ: umožniť hľadajúcim dospieť k uvedomeniu, že musia prejsť týmito tromi bránami, a poskytnúť im kľúče, aby ich mohli otvoriť a prejsť cez ne.

Keď naozaj začneme uvažovať o podstate života a chceme pochopiť svoje motívy a činy, potom sa blížime k prvej bráne. Začíname jasne vidieť, že všetky naše činy sú motivované naviazanosťou. Myseľ je viazaná takmer na všetko. Môže to byť pozitívne puto, keď je z toho úžitok, alebo negatívne puto, keď je z toho nutkanie danej veci uniknúť. V obidvoch prípadoch je to otázka mentálnych väzieb s určitou vecou, bytosťou alebo situáciou.

Ľudská myseľ je uchovávajúcim systémom. Vždy sa snaží udržať si to, čo už má. Nesnaží sa o zmenu. Každá zmena totiž zapríčiňuje pohyb, ktorému myseľ kladie odpor. A tak ego bojuje proti realite zmeny.

Avšak vesmír je jedným veľkým procesom transformácie, kde je nemožné zastaviť pohyb.

Jediným riešením, ako prejsť touto bránou, je úplný súhlas a prijatie energie, ktorá sa pohybuje vo vesmíre a totálne zosúladenie sa so všetkými zmenami.

Druhá brána privádza človeka k uvedomeniu si, že to, čo udržiava naše utrpenie, je ilúzia oddelenia, ilúzia, že sme izolovanou bytosťou.

Keď si myslíme, že existujeme ako autonómny celok, ktorý má svoju vlastnú vôľu, môžeme sa len pohybovať od jedného omylu k druhému, bojujúc s celým svetom, ktorý nás obklopuje.

Nauč sa vidieť seba samého ako jednotu so všetkým vo Vesmíre. Hľadaj cestu zo snov o živote k Životu samotnému. Jednoducho buď prítomný – vždy tam, kde si.

Nič nevytváraj: to znamená, vráť sa do „bodu nula“ vedomia. Tento nulový bod je čisté vedomie, prvotné, absolútne, dokonalé, je to Pravda, ktorá je nad existenciou a ne-existenciou.

Existuje duchovné Slnko, ktoré svieti neustále. Existujú tiež mraky – to je naša ilúzia osobnej existencie. Tieto mraky sú obdarené inteligenciou a individualizmom. Niekedy sú veľmi hutné, môžu byť zlé, zákerné, vrhajúce blesky a hromy, môžu spôsobovať záplavy, krupobitie alebo hmlu. Ale môžu tiež prijímať podobu jemných, príjemných obláčkov, cez ktoré svietia slnečné lúče. Osobnosť je potom mierna a priateľská. Ale oblak nie je autonómnym bytím!

Atmosférické mraky sú vytvorené z miliárd nepatrných kvapiek vody a kryštálikov ľadu. Kvapky, najskôr maličké, sa zhlukujú okolo zrniečok prachu a iných mikroskopických častíc. Aby sa utvoril mrak, musí existovať bod kondenzácie, okolo ktorého sa zhromažďujú kvapky vody. To sú naše myšlienky, koncepty, naša predstavivosť. Keď vyčistíš tento „prach“, mraky ilúzie sa nebudú môcť objaviť.

Prechod cez tretiu bránu je najťažší, pretože sa dotýka najzákladnejšieho inštinktu každého stvorenia, ktoré žije a cíti. Túžba existovať môže byť prirovnaná k plameňu. Jediným spôsobom nájdenia Skutočnosti a oslobodenia sa z kolobehu narodenia a smrti je uhasenie hnacích síl života – túžob, žiadostivosti a všetkých druhov polarizácie.

Oslobodenie

Veľa sa hovorí o zrieknutí sa ega. Avšak to sa nedá urobiť len tak, zahodiť ego. Je to ako stáť v tme – nemôžeš sa zriecť tmy, keď si v tmavej miestnosti. Možno len do nej priniesť svetlo. Tma ako taká neexistuje, je to len nedostatok svetla.

Nemožno ovplyvniť samotnú tmu. Možno len použiť svetlo. Vstúpenie do seba samého a skutočná duchovná meditácia pôsobí ako svetlo, ktoré rozoženie tmu. Keď sa staneš svetlom, ego zmizne.

Pravá meditácia je život a skúsenosť života bez slov, mimo slov. Vstúpenie do takejto meditácie je neobyčajným duchovným spojením so všetkým, čo nás obklopuje – s predmetmi, rastlinami, zvieratami, ľuďmi. Celkom bez slov. To znamená vnímanie ich najhlbšej existencie, bez slova.

Potom si všimneš, že existuje také miesto, ktoré nemôže byť pomenované. Existuje taký priestor, kde život a smrť nenasledujú navzájom po sebe. Existuje miesto, kde neexistuje narodenie ani smrť. Toto miesto je v každom z nás. Je to miesto mimo života a smrti. Prebudenie sa do tejto skutočnosti, do tohto priestoru, je veľkým osvietením, veľkým oslobodením.

 

 

 

Print Friendly, PDF & Email

Zdieľaj tento článok

Info o článku

Dátum: 9 októbra, 2017
Autor: Albert Górnicki (Poland)
Foto: Alfred Bast

Obrázok: