Jedna veľmi stará indická múdrosť z Upanišád hovorí:
„Prines mi plod zo stromu figovníka.“ „Tu je, Pane.“ „Rozrež ho.“ „Je rozrezaný, Pane.“ „Čo tam vidíš?“ „Semienka, takmer nekonečne malinké.“ „Rozrež jedno z nich.“ „Je rozrezané, Pane.“ „Čo tam vidíš?“ „Nič, Pane.“
Otec povedal: „Syn môj, tá nepatrná, jemná esencia, podstata, ktorú tam nevnímaš, práve z tej esencie tento veľký strom figovníka existuje.“
„Ver tomu, syn môj. To, čo je jemnou podstatou, v tom má všetko existujúce vlastné ja – seba. Je to Pravda. Je to Sebe, a si to ty, Svetaketu.“ [1]
…
„On je moje vlastné ja vnútri srdca, menšie než zrnko ryže, menšie než obilné zrnko, než horčičné semienko, menšie než semienko prosa alebo jadro semienka prosa. On je tiež mojím vlastným ja vo vnútri srdca, väčším než zem, väčším než obloha, väčším než nebo, väčším než všetky tieto svety.” [2]
Áno, to malinké, čo je neviditeľné, je hybnou silou všetkého. To malinké, nepatrné, je večné a presahuje časové vnemy našej osobnosti, ktoré určujú našu každodennú realitu. V tom malinkom je jadrová sila, ktorá sa dokáže aj štiepiť a šíriť vlny.
Keď sa toho malinkého dotkneme, alebo skôr, keď vnútorne ustúpime a necháme, aby sa nás to malinké dotklo, potom sa to malinké jadro zaktivizuje a vyžaruje okolo seba atmosféru, ktorá okamžite ovplyvní naše dychové pole a vytrhne a povznesie nás z našich starostí, obáv a strachov, z našich prianí a žiadostí, z našich obvyklých myšlienok a uvažovania, jednoducho zo všetkých našich reakcií. Rozžeravenie tohto malilinkého jadra dokáže postupne premeniť celú ľudskú podstatu, a to na úrovni ducha, duše i tela. Ide skutočne o jadrovú reakciu, zahŕňajúcu štiepenie, vznietenie a šírenie vo frekvenčných vlnách, postupne v celom systéme. Je to kaskáda elektromagnetických šokov. A to sa nazýva tiež mysticky duchovnou cestou.
To malinké obsahuje obrovskú silu a svetlo, pretože je to sila počiatku a Svetlo, ktoré bolo na počiatku (ako v Evanjeliu podľa Jána). Je to, ako sa píše aj v Upanišádach, sila, z ktorej vyrástol ohromný a veľký strom.
Obraz stromu sa v duchovných textoch (aj v Biblii alebo u Komenského a ďalších) vyskytoval často, aby znázornil život človeka alebo spoločenstva alebo jednoducho sám život ako poriadok a matrix.
Taktiež Jan van Rijckenborgh píše v knihe Gnóza v aktuálnom prejavení o pominuteľnom a nepominuteľnom semienku. „Semienko, nazývané nepominuteľné, ktoré môžeme použiť na Svetelný-zrod Boha, je semienko Ruže srdca. Je to úplne nová erotika, ktorú Platón nazýval Eros. […] To semienko, ktoré je nám poskytnuté, aby sme použili na Svetelný-zrod, je semienko Ruže srdca. Ono nepochádza z tejto prírody. Je nemožné, aby semienko prírody mohlo byť použité na Svetelný-zrod Boha. […] Gnóza pracuje s inou, veľmi čistou tvorivou silou, ktorú smieme, ba musíme oslobodiť na chodníku návratu. Nato musí byť uzatvorený sobáš, o ktorom sme tak často hovorili, sobáš medzi dušou a Ružou-srdca.“[3]
Z neviditeľného jadierka vyrástol mohutný strom. Toto jadierko je princípom svätého tvorenia. Možno ste niekedy uvažovali, či existuje čistá tvorivá sila. Možno ste sa zamýšľali nad obvyklou prírodnou tvorivou silou, akú má rozmanitú podobu a neskutočnú hybnosť v človeku. Často ju môžete objaviť ako stimul nášho bežného konania. A pri bližšom skúmaní ste možno tiež uzreli, že všetok obvyklý prírodný život pochádza z prírodného semienka.
Práve podľa „ovocia“ môžeme dobre rozlíšiť dva prírodné poriadky, ten božský alebo ten prírodný. Ani jeden z nich nie je zlý. Veď ľudská láska a ľudský život sú veľkými darmi. To, čo je ľudské, dočasne núdzové, je z pohľadu božského a trvale večného poriadku veľmi dôležitým nástrojom. Avšak žiadnou kultiváciou prírodného semienka nevyrastie božská ruža.
A ak sme príliš zarastení bežnými plodmi z prírodnej ríše, nikdy nezabúdajme, či už zažívame niečo príjemné alebo naopak, že za tým všetkým je ukryté malilinké, neviditeľné a často zabudnuté semienko večnosti, ktoré zahŕňa celé naše životy a inkarnácie mikrokozmu. Pretože to je práve ten ohromný strom. Potom môžeme zažiť úľavu, podobne ako sa píše v Biblii, kde Ježiš hovorí, aby sme k nemu prišli, keď sme zaťažení, pretože jeho bremeno nie je ťažké, ale ľahké. Tento božský strom tvorenia má veľké množstvo ratolestí a príbytkov, takže nemôžete byť osamotení alebo ponechaní bez výživy.
A nakoniec, človek má potenciál vybudovať z tohto malinkého semienka chrám i duchovnú školu vo vlastnom tele a mikrokozme. Samozrejme, nie sám, pretože popri potenciáli duchovného semienka vlastní len a hlavne prírodné sily. Práve preto tu sú energetické duchovné ohniská ako duchovné školy a reťazec Bratstva.
Jan van Rijckenborgh v knihe Bratstvo Šambaly uvádza: „Pôsobenie Bratstva v svätyni srdca je označované ako mystický vývoj; pôsobenie vo svätyni hlavy ako magický vývoj. Veda, ktorou sú tieto účinky vyvolané, sa nazýva Kráľovským Umením. Sila, ktorou je toto umenie vykonávané, je božská múdrosť, ovocie zo stromu života. Táto božská milosť existuje pre každého, kto je sám osebe stratený, kto chce opustiť svinské koryto s mlatbou a vydať sa na cestu, aby našiel stratenú Otčinu. […] Vo vašom vlastnom mikrokozme musíte vystavať oboje: chrám aj duchovnú školu. […] Keď sa hľadajúci človek skutočne stane členom Univerzálnej Cirkvi a žiakom Univerzálneho Bratstva, potom, v danom okamihu je spojený so samotným Kráľovským Umením, čo znamená, že prenikne k múdrosti rytmu stromu života. Kto má uši, aby počul, nech počuje! V tomto rytme sa človek stane výhonkom na strome života, ponorený do hĺbok poznania, stojac s ostatnými na chodníku služby.“ [4]
Áno, takto rozpoznávame, že ako prírodní ľudia žijeme zo stromu poznania dobra a zla, teda z dialektického poriadku. Pokiaľ vnútri seba nájdete to malinké semienko večnosti, ako nemennú konštantu, v rastúcej túžbe po oslobodení tohto semienka, ono začne klíčiť, rastúc z vody a ducha, až po vetvu stromu Života.
Až semienko takto vyrastie, začína ďalšia fáza jeho práce a pôsobenia.
Kiež je práca vo vinici Boha týmto spôsobom stále obnovovaná.
[1]Müller, F. Max (translation): The sacred books of the East, vol. I, The Upanishads,(Posvätné knihy Východu, zv. I, Upanišády), 1879, Chandogya Upanishad VI, 12.
[2]Tamtiež, Chandogya Upanishad III, 14.3.
[3]Rijckenborgh, Jan van: The Gnosis in present-day manifestation. (Gnóza v aktuálnom prejavení.) Haarlem, Rozekruis Pers, 1980 p. 226.
[4]Rijckenborgh, Jan van, Petri, Catharose de: The Brotherhood of Shamballa. (Bratstvo Šambaly.) Haarlem, Rozekruis Pers, 1950
