Späť na časť 2
Dvanásť eónov (atmosférických koncentrácií síl, z ktorých vychádzajú impulzy, ovplyvňujúce náš život), reprezentuje dvanásť vedúcich ideí, dvanásť ilúzii, dvanásť pokusov premeniť hmotný svet na raj. Aby sme pochopili našu vlastnú túžbu či nutkanie tvoriť, napodobňovať, potrebujeme vedieť niečo o silách, ktoré nás poháňajú.
V knihe „Gnostické mystériá Pistis Sofie“ nám Jan van Rijckenborgh poskytol niekoľko cenných poznatkov o týchto dvanástich eónoch. [1]
Takto popisuje deviaty eón: sen o dialektickom zbožštení. Inými slovami: je to pokus dosiahnuť božský, nesmrteľný stav v našom materiálnom, dialektickom poli života. Desiaty, jedenásty a dvanásty eón reprezentujú tri po sebe nasledujúce kroky realizácie tohto sna o božskosti. Dvanásty eón sa týka poslednej fázy: materiálneho uskutočnenia, manifestácie bohu-podobnej osobnosti vo fyzickom svete.
Aká je nová kapitola, ktorá je dnes pridávaná do starej knihy o „golemovi“? Čoho sme dnes okolo seba svedkami? Lemúria sa opakuje. S našou robotickou osobnosťou, ktorá je vybavená luciferskou inteligenciou, ale chýba jej božská múdrosť, vytvárame tvoríme nových robotov. Niektorí z nich vyzerajú prekvapivo ako my: dokážu prijímať hostí, hrať futbal a dokonca vykonávať lekárske operácie. Existujú už autonómne roboty so simulovanými mozgovými bunkami. Áno, ich správanie je stále elementárne, no pravdepodobne nás rýchlo dohonia a predstihnú.
Desiaty eón je zodpovedný za všetky idey a mentálne koncepcie, ktoré súvisia s umelými formami života. Kladie otázky ako: Bolo by možné preniesť obsah našich mozgových buniek do umelého mozgu, aby sa po smrti zachovali naše vedomosti a vedomie? Možno by sme dokázali časti robotov včleniť do nášho tela a stať sa nad-človekom, kyborgom? Vieme stanoviť deliacu čiaru medzi prirodzeným a umelým životom? Keby sa dal vytvoriť android, ktorý by sa v takej miere podobal na človeka, že by sme už nevideli rozdiel, bol by živou bytosťou? Myslí, učí sa, a má emócie. Čo znamená „byť živý“?
Jedenásty eón posúva tieto mentálne experimenty o krok ďalej. Teraz premýšľa o filozofických témach, o etike a morálke, o správnom a nesprávnom. Pod vplyvom tohto eónu sa pokúšame naše zámery zdôvodňovať a ospravedlňovať. Mohli by sme povedať: Snáď by bolo možné nechať robotov, aby zabezpečili všetky poľnohospodárske činnosti. Mohli by sme vyprodukovať oveľa viac potravín a odstrániť všetok hlad na svete. Alebo: Nebolo by pekné, keby nejaký android dokázal pomáhať starším ľuďom s nákupmi alebo im robil spoločnosť, keď sa cítia osamelí?
Ale v našom dialektickom svete má každá minca dve strany. Pretože vojenský priemysel sa, samozrejme, veľmi zaujíma o umelého človeka. Pravidelne čítame o útokoch, ktoré sa vykonávajú pomocou takzvaných „dronov“. Tieto drony sú ešte stále diaľkovo riadené vojakom, ktorý rozhoduje o spustení paľby. Ale medzitým bol vyvinutý aj autonómny dron. Tento dron koná nezávisle: so svojou umelou inteligenciou vysleduje daný cieľ a rozhodne, či svojho protivníka eliminuje alebo nie. Niektorí politici považujú tento vývoj za otázny, lebo chápu, že v tej chvíli sú prekročené hranice.
Bude opäť Dr. Frankenstein obeťou svojho vlastného výtvoru? Lemúria bola pohltená vlnami oceánu a neskôr ten istý osud postihol Atlantídu. Zasiahne nás „Zeus“ jedným zo svojich bleskov, ako to urobil s bezohľadným Faetonom? Všetko záleží na nás!
My sme tí, ktorí si musia vybrať správnu cestu domov. Nie imitáciou a vytvorením karikatúry nebeskej ľudskej bytosti. Potrebujeme reálnu, správnu vec! Potrebujeme spirituálne znovuzrodenie: naša pravá božská ľudská identita by sa mala prebudiť zo svojho spánku smrti!
Sľub o vzkriesení človeka-Svetla bol zaznamenaný v svätých knihách mnohých kultúr. Existuje mnoho znamení, ktoré ukazujú správnym smerom, dokonca aj sama príroda nám zanechala indície. Prečo Veľkonočný ostrov nepohltili vlny, keď Lemúria zahynula? Boli zachované s múdrymi úmyslami: je to svedectvo o monáde, božskom človeku, ukrytom vo fyzickom tele. Áno, sochy stratili svoje spojenie so Svetlom: teraz sú ich oči sú chladné a mŕtve. Ale prečo sa tento pozostatok volá Veľkonočný ostrov?
Dobre, bol objavený na Veľkonočnú nedeľu holandským bádateľom Jacobom Roggeveenom, ale vo velebnom vesmíre neexistuje niečo také ako náhoda. Veľká noc je sviatkom vzkriesenia božskej ľudskej bytosti. Je to sviatok víťazstva nad smrťou. Oči monády budú opäť plné Svetla. Je to vzkriesenie toho „JA SOM“.
„Ja som Prvý a Posledný, a ten živý. Bol som mŕtvy, ale pozri – som živý na veky vekov, a držím kľúče od smrti a podsvetia.“ [2]
Naša súčasná osobnosť ešte stále v sebe nesie všetky možnosti oživiť v nás človeka-Svetla. Čím viac sa premieňame na robotov, tým sa kráčanie cestou oslobodenia stáva ťažším. A tak prosím, nečakajte príliš dlho!
[1] Pozri kapitolu 24 „Zverokruh – dvanásťdielne väzenie“
[2] Zjavenie Jána, 1:17
