Srdce hrá rozhodujúcu všetko-určujúcu rolu na chodníku, ktorý vedie k uvedomeniu, lebo opravdivé pochopenie nikdy neprichádza z machinácií rozumového myslenia. Človek, ktorý sa chce naučiť vidieť skrz stvorenie, sa musí učiť vnímať vo svojom vlastnom srdci a nazerať hĺbku vesmíru. V tejto hĺbke uzrie jednotu, svetlo, neohraničenosť a nekonečný vývoj. Odkiaľ potom pochádza krátkozrakosť, obmedzenosť a bolestné sebectvo?
Prvotné vody
Tvorivá sila sa vznáša nad vodami kvantového poľa. Stvoriteľ sa zjavuje ako jednota, ktorá chce pozorovateľovi ukázať jeho neohraničenosť, jeho nekonečnosť a jeho glóriu. A tak vysiela sedem tvorivých impulzov. Plný potenciál stvoriteľa sa prejavuje v materskom poli, ktoré môže tých sedem impulzov prijímať, aby dalo život Človeku Novej Doby. Z toho kvantového poľa dospieva tento Človek k vedomiu s vnímajúcou dušou. Získava schopnosť magicky tvoriť z kvantového poľa, až po dokonalé tvorenie. Učí sa myslieť tvorivo: jeho myšlienky sú žiarivé obrazy vo Všesvete. Nepoznajú žiadne obmedzenia, ale tvoria život. Človek potom sám vidí, že stvorenie je dobré, naplnené svetlom a nekonečnom. Toto stvorenie je preciťované v láske ku všetkému životu. Život je jeden v tvorcovi a môže sa v ňom vyvíjať ako planetárna jednota v dokonalosti. A tak môže človek nakoniec slúžiť svätej matke-Zemi a všetkému životu, ktoré je na ceste k dokonalosti. A stvoriteľ vidí pozorovateľa a dáva mu jedinečnú samostatnosť. A pozorovateľ posiela všetku svoju lásku do kvantového poľa.
Projekcia
Život v súlade so siedmimi impulzmi je v porovnaní s bežným ľudským vedomím ako všadeprítomný. Nie je ohraničený v priestore a čase, ako to vnímajú naše zmysly. Keď sa pokúsime predstaviť si, či existuje niečo mimo priestoru a času, tak sa jadro nášho vedomia blíži k závoju. Otvor v ňom umožňuje vidieť nekonečno z centra našej bytosti. Je to vnem, dojem, odtlačok všetkého, čo existuje i neexistuje, a je preto pre pozorovateľa neohraničené. Jednota sa prejavuje v človeku a zároveň je v svojej nekonečnosti samotným Všesvetom. Sám pozorovateľ je tým, kto ohraničuje prejavenie na to, čo umožňuje vedomie.
Aby sme sa blížili jednote, je potrebné zbaviť sa všetkých ohraničení, odpojiť sa od priestoru a času. Približovanie sa jednote je v skutočnosti proces prehlbovania vnímania. Ako výsledok tejto zmeny rastie vedomie, takže sa môže prejaviť jednota.
Z pohľadu tejto jednoty je naša bežná realita stupňujúcim sa obmedzovaním vedomia. Inými slovami: prostredníctvom nášho vedomia sa jednota delí na časti, ktoré v ich súvislosti reprezentujú vlastnú ohraničenú skutočnosť. Vo svetle jednoty je to stvorenie mimo jednoty samotnej. Človek sa takpovediac hrá s tieňmi, ktoré vrhá svetlo jednoty do zmyslového sveta. Tak sa univerzum projektuje do tieňa so začiatkom a s koncom. Ako ľudia sme bodkou v čase, každý so svojou vlastnou túžbou po vlastníctve nejakých fragmentov tejto jednoty. Pretože po projekcii z jednoty nasledovala milióny rokov trvajúca fragmentácia vedomia. Čo teda „raz“ bolo predstavené, navrhnuté, to my otrocky nasledujeme až do najväčšej možnej fragmentácie predstavy. Každý človek je uväznený vo svojej vlastnej kvantovej fyzickej predstave pôvodnej projekcie z jednoty.
Teraz bolo do projekcie zabudované niečo, čo zabezpečuje, aby mohlo byť ohraničenie opäť vnímané. Môžeme preto opäť predpokladať jednotu, a potom ju začať hľadať. Projekcia nie je zrušená, ale stále viac je umiestňovaná do svetla jednoty. Týmto spôsobom ľudské vedomie získava vnem prehliadnutia veľkej ilúzie. Je tu však stále prebiehajúca projekcia z jednoty a každý človek má svoj vlastný spôsob, aby si to uvedomil. Pomáha pritom súčasná kozmická zmena kolektívnej sféry projekcií. Stále viac ľudí získava, každý svojím spôsobom, poňatie o tom, čo sa deje v kolektívnom vedomí.
Odlišné vedomie
Obnovenie spojenia s matkou-Zemou – s jej sedemnásobným vedomím jednoty – je rovné opätovnému zrodeniu. Na prípravu tohto znovuzrodenia je potrebný stav hlbokého vedomia-seba. Zostúpenie do priestoru srdca je podmienkou rastu, pretože práve tu leží potenciál na zrod do vedomia jednoty. Tento vysoký energetický ľudský potenciál je jadrom, z ktorého môže byť zrodený človek jednoty a rásť. Žije zo siedmich polí Zeme, ktorá sama osebe je entitou vo vnútri jednoty slnečného tela. To, čo bez jednoty vedomia vidíme a zakúšame zo Zeme, je projektovaný časovo-priestorový variant vo fragmentovanej realite. Človek sa vyjadruje prirodzene svojimi ohraničenými zmyslovými schopnosťami. Všetky jeho výtvory sú preto vo vzťahu k jednote dočasné a ne-existujúce.
Príčina ohraničenia vedomia spočíva v koreňovom jadre chrbtice. Je to energetické centrum, rozdelené na dvanásť oblastí, ktoré sú ovplyvňované dvanásťnásobným poľom vplyvu z okolitého kozmu. Týmto energetickým centrom sa človek spája so zákonmi blížnych, Zeme, slnečnej sústavy a vesmíru. Tak dlho, ako toto energetické pole vládne, rozmýšľa človek vnútri rámca ohraničeného sveta. Pretože aj myseľ je organizovaná dvanásťnásobne ako zrkadlo karmického koreňového jadra ľudského bytia. Preto už mnoho ľudí, s naučeným kritickým myslením, uviazlo v stuhnutých myšlienkových obrazoch. Považujú ilúziu projekcie za skutočnú realitu.
Prípravou nato, byť znovu zrodený – nazvime to kvantový skok vedomia – je plné akceptovanie aktivity odrazu – reflexie, karmy, a učenie sa pozorovať ich v porovnaní s jednotou. To sa umožní tým, že sa nechá svetlo duchovného slnka, aby osvetľovalo priestory nevedomej časti psychiky. Duchovný mesiac je vykonávateľom tejto aktivity v čase. Ak necháte život plynúť týmto spôsobom bez toho, aby ste chceli čokoľvek meniť, potom sa všetko prejaví vo svetle tohto duchovného slnka. Osvetľuje a uvoľňuje tak všetky dôsledky koreňového ohňa: ľudské neurózy. Pozorovanie a vďačnosť za prijatý vhľad môžu viesť k magickému dovŕšeniu zrodu vedomia jednoty. Sedemnásobný potenciál-lásky v srdci potom zaujme svoje miesto. Potom môže byť v náhlom zjavení vnímaná sedemnásobná matka-Zem. Toto tvorenie vychádza z uvedomenia si a z nového vnímania tvorenia z vôd kvantového poľa. Od tejto chvíle môže byť človek znova činný v sedemnásobnom poli Zeme.
Duchovný rast
Srdce je magneticky nabité centrum, ktoré polarizuje ľudský systém určitým špecifickým, osobným spôsobom. Kvôli tejto polarizácii majú ľudia každý deň pocit celistvého vnímania svojho okolia. Je to vlastné osobné ohraničené vnímanie časti kvantového energetického poľa človekom. Je to ako projekčné plátno či obrazovka psychiky, na ktorej sa bude premietať. Koreňový oheň plexu sacralis projektuje do psychiky všetko, čo vyplýva z karmickej energie. Týmto spôsobom sa človek zúčastňuje na projekcii do ohraničenej reality, ktorá je udržiavaná mnohými rovnako polarizovanými študentmi– tvorcami. Skúsenosť narodenia a smrti je súčasťou kolektívnej projekcie. Vnútri tejto cyklickej zákonitosti sa ukazujú stále nové polarizácie a nové skutočnosti. Človek, ktorý to ide vnímať zo svojho magnetického srdca, si môže uvedomiť obmedzujúci mechanizmus polarizácie-srdca: je zamerané na seba. Chce si udržať čiastočku jednoty pre seba. V seba-láske. Seba-uvedomenie mení túto polarizáciu tým, že umožňuje človeku nazrieť na vlastný život so všetkými jeho výsledkami, a to slobodne, užasnuto a nikdy nie obviňujúco. Vedomie jednoty sa potom úplne rozvinie a nakoniec uhasí karmický koreňový oheň.
Predtým, ako existuje vedomý stav bytia, sa karma stále projektuje prostredníctvom myšlienok a pocitov, z ktorých väčšina je nevedomá. Tieto tak vytvárajú rezervoár polarizovaných nevedomých útočníkov na vedomie jednoty. Vždy nájdu v psychike dostatok slabých miest. Sú zdrojom utrpenia. Zničenie tohto zdroja je veľkou úlohou každého človeka, ktorý chce pracovať v poliach svätej matky-Zeme. Toto je veľké dielo, ktorému stále viac duší zasväcuje svoj život. Vo vzájomnom spojení pretínajú kolektívne neurózy, ktoré ovládajú psychiku. Veľkou úlohou je: stať sa neprístupným pre podnety, ktoré vznikajú z týchto neuróz. Potom človek dokáže presiahnuť projekciu a začať žiť z duchovného zdroja, ktorý neustále plynie z jednoty. To je znovu-stvorenie skutočného života.
