Starší ľudia si môžu myslieť, že máš šťastie, keď sa tak skoro v živote sám seba pýtaš fundamentálne otázky . Ale aké je to šťastie? Žiť s tým už od ranej mladosti, že si spojený so spirituálnou dimenziou, nemusí byť ľahké. Niekedy sa to zdá zložité. A neexistuje žiadna bežná intelektuálna odpoveď.
V každom z nás sú miliardy myšlienok. Miliardy „samých seba“, zamotaných v beztvarom klbku „ja“-myšlienok. Za tými miliardami myšlienok, ktoré skutočného seba samého zakrývajú, existuje niečo tak prenádherné, že je nemožné o tom hovoriť.
Prečo si niektorí ľudia myslia, že máš šťastie? Pretože veria, že si spojený s týmto skutočným sebou samým; s týmto prenádherným šťastným sebou samým, ktoré do teba vlieva svoju radosť, svoju silu, svoju lásku, svoju nesmiernosť.
Niektorí ľudia túto možnosť predvídali a cítili ju dokonca ostrejšie, keď vstúpili po prvý raz do čistého éterického poľa, ako je chrám autentickej Gnostickej školy. Naučili sa stretávať silu, ktorá odhaľuje a otvára dvere k sebe samému – k opravdivému vnútornému sebe samému. Pre nich existuje život „pred“ touto skúsenosťou a život „po“ nej, pretože rozpoznali vnútorné pôsobenie tejto sily a to, čo táto sila mení. Ale oni tiež vidia, že tento chodník vyžaduje úsilie a myslia si, že pre teba sú veci jednoduchšie.
U iných je to opačne. Veria, že mladí ľudia nemôžu mať vnútorné skúsenosti spirituálneho charakteru.
A ty, ako dokážeš odlíšiť seba samého od aktívneho spojenia s intenzívnou večnosťou? Ako dokážeš odlišovať lineárnu dimenziu od nesmierneho univerza, ktoré je za všetkými vecami a ktoré sa odzrkadľuje v tvojom vnútornom sebe samom? Všetko je navzájom poprepájané. Pomáha ti porovnávať sa, pri poznávaní, kto si?
Možno je ľahšie konať, akoby neexistovala žiadna večnosť, žiadne spirituálne jadro, a tak ich nebrať do úvahy v tvojom každodennom živote. Ale v skutočnosti si nikdy nevyberáme. Duša volá alebo nevolá. Vibruje a spája… alebo nie.
Naozaj môžeš konať, akoby v tebe neexistovala otvorenosť voči tej veľkej sile, ktorá volá. Ona volá po najintenzívnejšej radosti, najviac zjednocujúcej, najviac nádhernej. Ale ona tiež cíti bolesť oddelenia a neschopnosť pochopiť, že tento život nie je taký, po akom túži. A s tým nie je vždy ľahké žiť. Môžeme to zažívať nie ako vnímanie duše, ale ako vnútorné trápenie.
Keď ťa táto sila volá zvnútra, môžeš ju začuť. Nie svojimi ušami, ale ako pocit. Môžeš ju vidieť. Nie očami. Ale svetlo duše vyžaruje z tvojej bytosti a dáva ti osobitnú vibráciu, ktorá môže byť vnímaná tými, ktorí sú na ňu senzitívni.
Dokonca aj keď si vravíš „nie, nie, ja nedokážem nič vidieť, nedokážem nič cítiť“, si konfrontovaný s osobitnými životnými situáciami. Tvoji priatelia, dokonca bez toho, aby si to všimli, môžu byť dotknutí svetlom v tebe. A ty sám sa môžeš cítiť lepšie, keď si s mladými ľuďmi, ktorí nosia to isté svetlo. Pretože to nie je o tom, niečím byť alebo nebyť. Je to o kvalite duše v každom z nás. Je to o jasnosti, o hĺbke, o jemnosti, o mágii.
Vyrastáš s vnútornou mágiou, s ktorou nie je vždy ľahké žiť. To môže viesť k sprievodnému pocitu. To môže prichádzať s pocitom, ktorý je ťažké znášať.
Ak sa rozhodneš dôverovať tejto mágii…
Môžu sa diať úžasné veci – tak nádherné veci, že ich žiadne slová nedokážu opísať. Ale napodiv, zaberie to trochu času. Zistíš tiež, že nie si tak osamelý, tak oddelený, ako si snáď niekedy pociťoval.
Skús niečo: keď cítiš nedostatok šťastia, keď v tebe rastie vedomie nedokonalosti, pokús sa nebyť s tým nespokojný. Alebo sa len pokús neprojektovať tento pocit na iných okolo teba. Radšej sa pokús nájsť si čas na to, aby si cítil niečo, čo ťa vedie zvnútra, a potom našiel svoju cestu k tejto vnútornej spoločnosti; aby si vnútri ticha našiel niť mágie. A keď cítiš nekonečnú nádej, pokús sa neprojektovať to na určitý subjekt, ale radšej nechaj jej silu rozvíjať sa v tebe. Nenechaj sa znechutiť a odradiť, ak ešte „nevidíš“.
Účelom ega je byť kapitánom tvojej lode v každodennom živote. Ale tvoje ego ti nedokáže pomôcť s tým, čo je v tebe z Duše, lebo čo je z tejto mágie, to sa prebúdza vo vnútri.
Táto mágia je daná Duši preto, aby bola oslobodená a stala sa opäť vedomou, a aby konala v tejto opravdivej realite, nesmiernej a radostiplnej realite. Je daná Duši, tak, aby mohla pôsobiť s inými v silách tej reality.
Nebráni ti ani ťa nechráni pred žitím každodenného života, pred úspechom či neúspechom, ani pred tým, či máš alebo nemáš priateľov. Naopak, dáva viac napĺňajúcej energie. A radosť z toho, čo je tkané.
Potom pôjdeš cestami transfigurovaného života. Pretože, kúsok po kúsku, prebudia sa iné aspekty, odhalia, spoja a modifikujú tvoj vzťah k sebe samému a k ostatným. To vytvorí možnosť nového vnútorného priateľstva, ktoré bolo nepredstaviteľné, a to odpovie na možno neidentifikované túženie.
Prajem ti radosť, ktorá nadíde.