Môžeme zažívať veľkú útechu, pretože stále existuje energetické ohnisko, kam sa zrelé duše môžu pozdvihnúť alebo dokonca ponoriť – slovami Herma v Corpus Hermeticum.
Kde hľadať toto miesto?
Kam ísť?
Netreba nikam chodiť, len sa vnútorne stíšiť. Ani si nemusíme nič predstavovať ani čokoľvek očakávať.
Jediná určujúca vec je zrelosť duše. Potom všetko je prirodzené a naša osobnosť len pomáha, slúži duši.
Grál bol v minulosti často znázorňovaný ako misa či pohár. Dnešným jazykom by sme mohli povedať, že je to energetické ohnisko, ktoré sa nachádza kdekoľvek, kde sme. Alebo skôr, ono nachádza nás.
Zárodok Ducha v ľudskej duši je priťahovaný k Duchu.
Duša akoby v tomto ohnisku dozrela, prebúdza sa a realizuje vyššie spirituálne vedomie. Hermes hovorí o „mysli“. Je to spirituálna energia, duchovný pokrm, ktorý nasycuje duše, ktoré túžia po inej energii. Odlišnej od bežnej dialekticky prírodnej energie. Toto ohnisko sa nikdy nevyčerpá. Nikto nemôže nikdy tento duchovný prúd vyčerpať.
A tí, ktorí sú doňho ponorení, tí sú obyvateľmi neviditeľného duchovného domu, vysokého hradu na vrchole, a pomáhajú rozširovať a posilňovať toto silové ohnisko.
Toto je práca Duch-duší, čím sme my – obyčajné osobnosti – „zúrodnení“.
Pohár sa skláňa nižšie a nižšie do matérie.
Kiež by z tohto pohára mohli piť nespočítateľne mnohí.
***
A tu je úryvok z knihy Corpus Hermeticum:
Tak, ó, Tat, Boh dal rozum všetkým ľuďom, ale nie Ducha.
TAT: Prečo, ó, Otče, nedal Boh Ducha všetkým ľuďom?
HERMES: Bola to Jeho vôľa, syn môj, že spojenie s Duchom by malo byť nadobudnuté všetkými ľuďmi; avšak ako cena za zápas.
TAT: Ako to dosiahol?
HERMES: On zoslal dolu veľkú Miešaciu Nádobu, naplnenú silami Ducha a ustanovil zvestovateľa a prikázal mu hlásať srdciam ľudí: „Ponorte sa do tejto Miešacej Nádoby, vy duše, ktoré to dokážete; vy, ktorí veríte a dôverujete, že vystúpite k Tomu, ktorý zoslal dolu túto Nádobu; vy, ktorí viete, pre aký zámer ste boli stvorení.“
Tí, ktorí tejto zvesti venovali pozornosť, pochopili ju a boli očistení ponorením sa do síl Ducha, sa stali podielnikmi v Gnóze, živom poznaní Boha, a, ako prijali Ducha, stali sa úplnými ľuďmi. (…)
Avšak tí, ktorí dostali podiel na dare Boha, už viac nie sú smrteľní, ako sa dokazuje všetkými ich činmi, ale božskí ľudia, ktorí chápu svojou Duch-Dušou všetko, čo je na Zemi, v nebi a, snáď, nad nebom.
Keď uzreli To Dobré, tí, ktorí sa pozdvihli týmto spôsobom, sa naučili považovať svoj pobyt tu na Zemi za pohromu. Oni sa vzdávajú všetkých vecí, telesných i netelesných, a ponáhľajú sa, aby dosiahli toho Jedného a Jediného.
Toto, ó, Tat, prejavenie Duch-Duše, vynorenie sa božských vecí a uzretie Boha, sú dary božskej Miešacej Nádoby. [1]
***
Podobne, Christian Rosenkreuz zažíva v prvý deň vibračnú skúšku, keď má sen o tom, že je vytiahnutý šiestym lanom (jedným zo siedmich lán) von z temnej veže, plnej hemžiaceho sa davu ľudí, ktorí túžia po oslobodení. Christian stál na kameni pri stene veže, keď hojdajúce sa lano mu zrazu zletelo v ústrety. Neváhal a uchopil toto lano a to ho vytiahlo hore. Len čo bol hore, zistil, že má v hlave ranu. Hneď po vytiahnutí von spolu so zvyškom skupiny zachránených začal zachraňovať ostatných.
Moderný gnostik Jan van Rijckenborgh komentuje túto pasáž Alchymickej svadby Christiana Rosenkreuza týmito slovami: Tak si môžete predstaviť, že existuje sedem rôznych Duchovných Škôl, rozšírených po celom svete. (…)
Tých sedem lán sa nadol nespúšťa naraz. Sedem rôznych magnetických siločiar je aktivovaných systematicky, jedna po druhej tak, aby sa zabezpečilo, že sú jasne odlíšiteľné a že sa veci vyvíjajú správnym spôsobom. To je objasnené vyjadrením, že Christian Rosenkreuz dokázal uchopiť len šieste lano, pretože stál na kameni v stene temnice. To znamená, že mohol byť vytiahnutý len Svätým Duchom, v sile Krista, pre svoju neochvejnosť, pre cieľavedomé snaženie. (…)
Ak bol váš atóm srdca zasiahnutý novým magnetickým svetlom Duchovnej Školy a, ako Christian Rosenkreuz, patríte k šiestej krvnej-skupine, k skupine, v ktorej sú stredobodom láska k ľudstvu a k blížnemu, potom taká „rana v hlave“ preruší, pretne magnetické siločiary obyčajnej dialektickej prírody. [2]
A týmto príbehom sa poukázalo aj na fyzikálnu zákonitosť o príťažlivosti rovnakého. To znamená, že duchovný element, skrytý v ľudskej bytosti, je priťahovaný k Duchu, ktorý je imanentný všade v kozme a vyžaruje z božskej ríše. To, čo je skryté, začne byť vnímateľné pre vnútornú duchovnú bytosť hneď, ako to vzrastie v intenzite a zrelosti.
***
Tak sa ukazuje, že o tejto úteche nám rozpráva mnoho legiend, napríklad Hermes, Grál a rovnako Christian Rosenkreuz v Alchymickej Svadbe. Svedčia o niečom, čo dnes môžeme vysvetliť ako zákonitosť, ktorá je platná vo fyzike rovnako ako v metafyzike. A hlavne tým, ktorých vnútorné naliehanie a duchovná túžba dosahujú istú mieru intenzity, otvára nové perspektívy, nové obzory a dimenzie, ktoré prekonávajú existujúce ohraničenie.
Ilustrácia:nilsmaisel.tumblr.com
[1] Rijckenborgh, Jan van: The Egyptian Arch-Gnosis and Its Call in the Eternal Present, Part 2 (Egyptská Pra-Gnóza a jej volanie vo večnej prítomnosti, Časť 2), Rozekruis Pers Haarlem, Holandsko
[2] Rijckenborgh, Jan van: The Alchemical Wedding of Christian Rosycross, Part 1 (Alchymická svadba Christiana Rosenkreuza, Časť 1) , Rozekruis Pers Haarlem, Holandsko
