Späť na časť 1
Jednotka
Jednotkou začína Stvorenie; z jedného povstáva svet. Jeden je prvý energetický impulz, prvý lúč, ktorý sa vytvoril z pra-základu, z prázdnoty. Jednotka symbolizuje vôľu Otca a zodpovedá pra-tónu, prvému Tvorivému Slovu, z ktorého sa rozvíja a manifestuje celé Stvorenie.
Počiatok vystupuje z bezčasovej pra-skrytosti ako beztvará iskra.
Nebol ani biely ani čierny, ani červený alebo zelený, ani nemal nejakú inú farbu. Až keď nadobudol priestor a rozsiahlosť, vytvoril farby, a celkom vo vnútri iskry vytryskol prameň, z ktorého prúdili farby na všetko, čo bolo nižšie.
Tak čítame v knihe kabaly Zohar (Zv. 1, s. 63).
Z jednotky sa tvoria všetky čísla; sú v nej obsiahnuté, jednotka ich všetky zahŕňa. V Tao Te Ťing, čínskej knihe múdrosti od Lao Tse, sa hovorí:
Z Tao vzniká jedna, jeden vytvára dva, dva vytvára tri a z troch vzniká desaťtisíc vecí.
Jednotka predstavuje atribút jednoty, celistvosti, nedeliteľnosti. Zároveň reprezentuje vhľad. Vhľad znamená byť schopný vnímať jednotu všetkých vecí za mnohorakosťou sveta.
Z toho sa ukazuje, že pochopenie jednotky, návrat k jednotke, je prvý a posledný krok, ktorý človek môže vykonať. Tu nachádza svoj najvyšší cieľ a zmysel svojho bytia.
Jednota sa ukazuje nášmu duchu dvomi spôsobmi: tak duchovne, ako aj materiálne, tak skryte, ako aj otvorene. Čo sa týka rozsiahlosti, matéria je rovnako nemerateľná ako kozmos. Stáva sa viditeľnou len v rozličných spojeniach a kombináciách.
Niečo podobné platí pre svetlo: Keby neexistovala tma, svetlo by nebolo viditeľné. Keby nebolo svetlo, tma by bola beztvará a nevnímateľná.
Aj „dobro“ ako také je možné zažívať len vtedy, keď existuje aj „zlo“.
Jednotka teda v sebe nesie možnosť dvojky, sú v nej obsiahnuté dva póly. S pomocou polarity, páru protikladov, je možné niečo charakterizovať.
Dvojka
V Genezis môžeme čítať:
A Boh oddelil Svetlo od tmy, a Svetlo nazval dňom, a tmu nocou.
Dvojka je vyjadrením zjavenia sveta vo vedomí Vše-Jedného. Forma a druh a spôsob, v ktorom sa svet zjavuje, sú formami a spôsobmi polarity a mnohorakosti. Život kolíše medzi protikladmi (svetlý – tmavý, teplý – chladný, tvrdý – mäkký, plus – mínus, severný pól – južný pól, láska – nenávisť …) a je udržiavaný pomocou rovnováhy. Vo východnej múdrosti je to vyjadrené symbolmi jin – jang. Hoci oba póly sú navzájom protikladné, stále sú len dvoma stranami jedného bytia. Ich jednota pochádza z ich pra-zdroja.
Pra-impulz tvorenia spočíva teda v delení alebo polarizácii jednotky. Oddelenie obidvoch pólov z jednoty spôsobuje napätie, pohyb a tým život. Lebo kvôli svojej odlúčenosti sa póly snažia opäť spojiť. To jedno sa chce opäť manifestovať. Prostredníctvom duálnych foriem prejavenia stvoreného sveta vznikajú sila a pohyb. Myšlienky, veci a vibrácie sa pohybujú v dvoch smeroch: buď sú poháňané od seba alebo v smere zjednotenia v pra-pôvode.
Týmto spôsobom pôsobia v univerze dve pra-sily: na jednej strane sily polarizácie a diferenciácie a na druhej strane zjednotenia a z toho plynúceho nového tvorenia. To platí pre celú prírodu a rovnako aj pre dušu človeka.
Z tak dobre známeho vzájomného pôsobenia polarity muža a ženy, a polarity mužského a ženského, sa môžeme naučiť rozlišovať podstatné a pravdivé od vonkajšieho a pominuteľného. Týmto spôsobom sa dostávame k vyššiemu poznaniu. To nás učí prekonávať a opúšťať pochybnosť, rozpor a beznádej a obidva póly obnovene spájať do vyššej jednoty. V nemeckom a holandskom jazyku majú slová pochybnosť (Zweifel, twijfel), rozpor (Zwietracht) a beznádej (Ver-zwei-flung) rovnaký koreň ako slovo dva (zwei, twee).
„Musíš pochopiť!“, vraví Čarodejnica v Goetheho Faustovi,
Z jednotky urob desiatku
a dvojku nechaj ísť,
A trojku urob hneď,
tak budeš znovu bohatý.
…
Goethe: Faust
Slová „dvojku nechaj ísť“ by sme tu chceli zdôrazniť.
Trojka
Napätie medzi jednotkou a dvojkou a rovnako tak napätie vo vnútri dvojky medzi mužským a ženským, medzi hore a dole, dobrým a zlým … je vyriešené trojkou. Trojka je princíp pohybu, dynamiky, obnovenia rovnováhy a spojenia. Je to číslo opätovného nájdenia a návratu. Je to číslo prekonania protikladov.
Preto ju Číňania prirovnávajú ku Tao. Tao zodpovedá obom: jednotke aj trojke. Tao obsahuje obidva póly, zahŕňa v sebe jin a jang a je v obidvoch obsiahnuté.
V kresťanskej terminológii možno povedať: z Otca a Matky (Otca-Matky!) sa zrodí Syn, ktorý predstavuje a zjavuje vedomie a svetlo.
Prenesené na náš každodenný život to znamená, že niekto dokáže vyriešiť napätie medzi dvoma pólmi len vtedy, keď sa nezamotá v dualistickom ohraničení, ale zaujme vyšší bod pohľadu, novú úroveň pozorovania a úvahy.
Symbolom tohto procesu poznania je rovnostranný trojuholník.
Strana leží oproti vrcholu, ktorý ukazuje v smere vyššieho transcendentného cieľa. Rovnostranný trojuholník predstavuje jediný geometrický útvar, ktorým vzhľadom na geometriu nemožno pohnúť: nemožno ho priviesť k otáčaniu. Tým symbolizuje stabilitu a silu, ktorú nemôže dosiahnuť žiaden iný mnohouholník.
S trojkou je zahájený proces zrodenia, z ktorého vzniká nová dimenzia, nová úroveň vnímania. V mnohých náboženstvách je najvyšší Tvorca predstavovaný ako trojnásobný: v kresťanskej tradícii ako Otec, Syn a Svätý Duch, v indickej ako Brahma, Višnu a Šiva.
Prebudení z rajského, avšak stále nevedomého pra-stavu Jednoty, musíme prejsť svetom duality a ilúzie, aby sme mohli vystupovať v trojke k novej a už vedomej Jednote s Duchom.
Tanečný krok raz-dva-tri, raz-dva-tri predstavuje základný vzorec chodníka vývoja, ktorý sa zrkadlí vo veľkom aj v malom, v stvorení aj v osobnom, individuálnom, vo všetkých fázach bytia:
Zrodená z Jednoty, prechádza duša oddelením, pochybnosťami a krízami, aby sa dostala k poznaniu a rastu, a tak našla cestu späť k Jednote. Vždy odznovu po dosiahnutom zjednotení nasleduje nová polarizácia, aby pred nás prostredníctvom svojej novej tematiky postavila pred novú úlohu, pred nový stupeň vedomia.
Tento princíp zaisťuje, že sa nič nestratí, a že existencia polarity nepovedie k zániku, ale že vedie k vyššiemu bytiu, v ktorom sú obsiahnuté skúsenosti, láska a vyššie vedomie. Predpokladom toho je, že výzvu prijmeme a prežívame ju. V tej miere, v akej rastie naše vedomie, rastie tiež náš duševný princíp.
Pokračovanie na časť 3
Zdroj: Michael Stelzner, Die Weltformel der Unsterblichkeit (Svetová formula nesmrteľnosti), 1996