A pokým nemáš toto:
Zomri a buď poznove!
Zostávaš pochmúrnym hosťom
na našej zemi temnej.
Goethe
Srdce – vymeniteľné čerpadlo?
Moderná kardiológia vyvinula úžasné diagnostické postupy, ktoré poskytujú informácie o kvalite kardiovaskulárneho systému a jeho funkčnosti. Napriek tomuto gigantickému vývoju sú srdcovo-cievne ochorenia najčastejšou príčinou úmrtí, najmä v západnom civilizovanom svete.
Aj reparatívne operačné techniky boli obdivuhodným spôsobom v rámci technického pokroku zdokonalené, aby bolo možné vymeniť chybné srdcové chlopne, opraviť blokádu či zúženie ciev pomocou bypassov, dočasne implantovať do tela umelé srdcia, ak srdcový sval prestal fungovať, umelé kardiostimulátory dokážu riadiť pulzovú frekvenciu, a nakoniec sú možné transplantácie cudzích sŕdc, keď sa orgán stal úplne nefunkčným a už nie je v stave samostatne biť, čo je nezlučiteľné so životom.
Základom tohto obrovského vývoja je mechanisticko-fyziologický spôsob nazerania na srdcový orgán ako na rytmicky pulzujúce čerpadlo, pumpu, čo ako teóriu predložil William Harvey v roku 1628.
Pri tomto symptomatickom a čisto mechanistickom prístupe k ľudskému srdcu však skutočné pochopenie významu ľudského srdca a príčin srdcových ochorení zostáva nejasné.
Inteligencia srdca
V posledných rokoch sa v kontexte energetického výskumu našej bytosti objavili úplne nové poznatky, ktorým však klasická kardiologická medicína stále venuje malú pozornosť.
Merania srdcovej frekvencie a jej jemnej variability odhalili oveľa viac o tomto špeciálnom orgáne a jeho rozmanitých životne dôležitých funkciách. Z toho je jasné, že naše srdce robí oveľa viac než len pumpuje krv cievami do tela. Tento orgán nášho stredu je akoby druhým mozgom. Jeho nervový systém pozostáva približne zo 40 000 neurónov a je prepojený s naším mozgom na rôznych úrovniach a vymieňa si s ním dôležité informácie. Rovnako ako vyššie oblasti mozgu, riadi kognitívne a emocionálne informácie. Je v úzkej komunikácii s amygdalou, naším mozgovým centrom, v ktorom sa posudzujú a spracovávajú všetky naše emócie, strachy a inštinkty. Môžeme teda konštatovať, že naše srdce „spolu-myslí“.
Pri tomto výskume našej „srdcovej inteligencie“ sa tiež ukázalo zaujímavé zistenie, že pocity radosti, lásky a vďačnosti majú merateľný účinok na rytmus srdca a dýchania, ktoré sú zosúladené, zatiaľ čo hnev, stres a strach túto rovnováhu narúšajú.
Harmónia alebo disharmónia v týchto psychosomatických rytmoch – ako tieto štúdie jasne ukazujú – t. j. synchronizácia alebo chaos, zohrávajú dosiaľ nezohľadňovanú rolu v našom zdraví a predovšetkým v našom biologickom procese starnutia, ktorému sa doteraz venovala príliš malá pozornosť.
Rezonančné správanie vretenovito tvarovaných svalových buniek v zdravom srdci, ktoré sa po impulze sinoatriálneho uzla všetky súčasne sťahujú, je ukážkovým príkladom ekonomickej a zdraviu prospešnej spolupráce. Toto správanie pripomína synchrónne pohyby húfu rýb.
Až po fungovanie každej svojej jednotlivej bunky nám naše srdce ukazuje správanie lásky. Jedna bunka je tu pre ostatné, bez výnimky, a všetky prijímajú svoje impulzy z jedného centra. Toto je zdravým srdcovým bunkám vrodené. V kultúre týchto buniek môžeme vidieť, že dve odlišne bijúce srdcové bunky sa náhle zosynchronizujú, keď sa k sebe priblížia, a to ešte predtým, ako sa dotknú.
Takto je už na bunkovej úrovni jasné, či sme v svojom vnútri srdcom rozpoltení, či nám v hrudi bije rozorvané srdce.
Prvotné srdce – stvoriteľská brána nášho individuálneho života
Ak sa vnoríme ešte hlbšie do tajomstva nášho srdca, narazíme na fascinujúce procesy v embryonálnom vývoji, ktoré nás napĺňajú dych-berúcim úžasom. Srdce sa vyvíja v treťom týždni tehotenstva, a to nad budúcou hlavou. Je to prvotné srdce. Je naplnené krvnými bunkami, ktoré sa tvoria už v ranom štádiu, a správa sa zvláštne. Tekutina v embryonálnom srdci sa náhle na približne 48 hodín úplne upokojí, stíchne. Je to naplnené, dynamické ticho. Je to, akoby v tomto tichu bolo do srdca zasiate duchovné semienko lásky a múdrosti. Toto prvotné srdce pozostáva iba z jednej komory, je ešte zrodené v jednote. Po týchto 48 hodinách sa prvotné srdce presunie z miesta nad hlavou do stredu tela vyvíjajúceho sa embrya. [Pozri: Michael Shea, Erik Sliepen: Embryonale Entwicklung. Forschungen zur Biodynamischen Wahrnehmung. (Embryonálny vývoj. Výskum biodynamického vnímania.)]
Jednokomorové srdce zostáva v svojej jednote až do narodenia. Počas embryonálneho obdobia existuje iba jedna srdcová komora a jeden obehový systém. Pri narodení, keď sa prvýkrát nadýchneme, otvorí sa srdce do svojho dvojkomorového systému a potom existuje veľký krvný obeh, ktorý privádza krv do vnútorných orgánov a do celého tela, a malý pľúcny obeh. Až pri narodení, keď sa s plačom prvýkrát nadýchneme, sa ponárame do rozštiepeného dvojpólového sveta.
Ak si rozšírime obzor takýmto spôsobom, bude jasnejšie, že srdce je život určujúcim centrom nášho organizmu.
Je akoby bránou tak pre našu inkarnáciu, ako aj pre našu exkarnáciu. Skutočne vydýchneme naposledy až vtedy, keď srdce prestane biť, bez ohľadu na inštrumentálne určenie klinickej smrti.
Srdce – vysoko citlivá nádoba pre naše pocity
Naše fyzické srdce je fyziologickým riadiacim centrom v plynulej rovnováhe nášho organizmu. Je to zároveň nádoba, cez ktorú vnímame a môžeme vyjadrovať naše pocity.
Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že naše srdce bije rýchlejšie, keď stretneme milovanú osobu. Vieme tiež, že naše srdce sa zastaví a začne sa potkýnať, keď nás rozruší či otrasie nami náhly šok.
Pri náhlej a bolestivej strate máme pocit, akoby naše srdce bolo „zlomené“. A opakované urážky alebo frustrácie vedú k zatvrdnutiu srdca, zo sebaobrany ega.
Preto chápeme, že problémy so srdcom sú vždy spôsobené srdcovými problémami.
Srdce ako chrám našej duše
Ešte väčší význam srdca ako je jeho spojenie s našimi emóciami, spočíva v tom, že je chrámom našej duše, nášho pravého ja, seba.
V srdci, v strede nášho životného systému, sa vrodená božská iskra Svetla dotýka našej biologickej bytosti. Tu vniká večnosť do času, do dočasnosti. V tichu nášho srdca sa odohrávajú stretnutia s našou duchovnou identitou, tu je rodiace lono čistej intuície duše. A tu je nakoniec brána k prebudeniu v trans-personálnom priestore vedomia, mimo času a priestoru.
Naša racionálna logika ega čerpá svoje poznanie zo skúseností zmyslového sveta, ktoré sú však klamlivé. Srdce, ktoré vstupuje do tichej prítomnosti v teraz, vie a chápe. Srdce má svoju vlastnú múdrosť, ktorá ďaleko presahuje poznanie racionálnej mysle.
Sri Aurobindo vo svojej knižočke „Hodina Boha“ píše:
„Udrž svoju dušu, aj keď len na chvíľu, bez hluku ega, potom sa môžeš stretnúť s neočakávaným, nepredvídateľným, čo je mimo všetkej svetskej šikovnosti.“
V takýchto okamihoch ticha môžeme počuť kozmický pulz v našom srdci.
(Pokračovanie na časť 2)
