Cestovanie v čase a paralelné svety

Rozdiel medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou je len neústupne pretrvávajúcou ilúziou. (Albert Einstein)

Cestovanie v čase a paralelné svety

Nemecká séria Dark začína týmto citátom Einsteina a pripravuje diváka na nezvyčajný zážitok cestovania v čase a paralelnými svetmi. Hlas v pozadí varuje:

 Veríme, že čas ide lineárne. Že postupuje rovnomerne, navždy, k nekonečnu. Ale rozdiel medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou – je  len ilúzia. Včerajšok, dnešok a zajtrajšok nenasledujú po sebe, ale sú spojené v nekonečnom kruhu. Všetko je spojené.

Ale Dark nie je izolovanou iniciatívou rozvíjania týchto myšlienok. Vždy existovali filmoví  tvorcovia, ktorí sa o tieto témy veľmi zajímali. Na začiatku sa s veľmi prostým scenárom objavil „Stroj času“, vynález, ktorý hlavnou postavou pohadzoval sem a tam, smerom … ktovie kam.

Ale teraz, viac ako kedykoľvek predtým, sa vo filmoch a seriáloch uvádza toľko dôveryhodných detailov, plných technológie a vedeckých konceptov, že sa posolstvo stáva stále silnejším: sme bytosťami času a žijeme uzavretí v našich svetoch!

Áno. Keď sa pozriete, uvidíte, že postavy majú svoju vlastnú časovú os a myslia, cítia a konajú podľa svojho vlastného malého sveta. Preto sú v konflikte s ostatnými, sú podozrievavé, že ich niekto sleduje. Každý cíti, že je na strane Dobra a že tí iní môžu byť tým veľkým Diabolským Démonom. Napätie sa zvyšuje až po takmer neznesiteľnú úroveň, až kým nevybuchne do hrozby planetárnej apokalypsy!

Dej sa takmer začína strácať, čo vysvetľuje, prečo je časový priebeh filmov rozkúskovaný množstvom pohľadov do minulosti, ale tiež sa ako fantastická pavučina posúva do možných budúcností,  v súlade s príbehom, tvoreným dramatickým pôsobením vzťahov medzi niekoľkými skupinami.

Ako sa film rozvíja, každý sa stratí: my diváci, pretože si nedokážeme spomenúť (vôbec) na mená všetkých postáv; a postavy samotné, pretože sa ocitli (niekedy doslova) v rôznych úrovniach a bludiskách času.

Mená, miesta, vzťahy, všetko sa stáva relatívne. V tomto maratóne množstva príchodov a odchodov, každá postava sa nakoniec pýta: Kto vlastne som? Čo je čas, ktorý ma definuje? Aký je skutočný vzťah, ktorý mám s mojimi priateľmi, rodinou, susedmi, spolužiakmi a kolegami? A nakoniec, už unavení z bojovania proti času, všetci sklesnutí, každý vo svojom malom svete, si uvedomuje, že spojenie všetkých smerom k spoločnému cieľu ich môže oslobodiť z tejto siete ilúzií. Potom prechádzajú od mentálnej výrečnosti a emocionálnych bojov ku konkrétnemu činu – tu a teraz.

Pokiaľ ide o nás ako o divákov, nemáme inú možnosť než študovať metaforu, ktorá sa prezentuje ako životná lekcia. Sme postavy, jednáme na mnohých frontoch, obliekame si spoločenské roly ako oblečenie, vybrané inými. Ale… čo je naše ozajstné Ja v pozadí tohto všetkého? Ako ho dosiahnuť? Kedy si dokážeme byť vedomí tohto pravého bytia?

Toto je proces, ktorý potrebujeme začať teraz! A iniciačné školy všetkých čias už poukazovali na kroky tejto cesty: rozlišovanie, túženie po spáse, seba-odovzdanie, nový životný postoj a transfigurácia. Toto je chodník nového vedomia, ktoré začína seba-poznaním (sme kozmické bytosti), pokračuje cez túžbu po oslobodení od všetkých našich kultúrnych väzieb (sme bytosti, obnovujúce  sa každý deň), a zrazu zisťujeme, že už nie sme poháňaní, ale s jednoduchým cieľom, pokojní, nesení prúdom života (ako ten, kto sa celkom odovzdáva sile pôvodnej energie, ktorá nás vytvorila). Týmto cieľom je realizácia pravej, skutočnej bytosti. Potom náš spôsob života znamená, že sa každý deň akoby po prvý raz pozeráme na svet a bytosti – bez pút kultúrneho správania, názorov a presvedčení. Toto sú znaky transfigurácie, vývinu bytia, ktoré je mimo bežného bytia.

Ale čo máme na mysli pod pojmom „transfigurovaný“? Znamená to, že hneď ako sa úplne premení naša fyzická, vitálna, emocionálna, mentálna telesná štruktúra, nebudeme už viac len hnanou postavou, ale skutočnou žijúcou bytosťou: opravdivou hlavnou postavou tohto veľkolepého procesu – celkom novou bytosťou, pokiaľ ide o vôľu, lásku, inteligenciu, harmóniu, múdrosť, obetavosť a dôsledkom toho, o celkom nové konanie.

Pre túto bytosť priestor a čas – ktoré boli pre cestujúcu postavu nástrojom seba-poznania – už nie sú obmedzeniami. Jej spojenie s ostatnými bytosťami vo vesmíre je úplne jednotné. Už nie je prostým jednotlivcom, ale mnohovrstevnou energiou, v stálom spojení s pôvodným zdrojom všetkých bytostí.

Univerzálna múdrosť vždy poukazovala na tento proces premeny cestujúcich bytostí, ktoré sa stávajú nesmrteľnými bytosťami. Mnoho filozofov, vedcov, duchovných, umelcov a mysliteľov od počiatku časo-priestoru odkazuje na rôzne dimenzie, ktoré relativizujú to, čo je zvonka alebo vnútri nás, ako i to, čo je nad alebo pod naším vedomím. My všetci, malí či veľkí, sme cestujúce postavy, ktoré hľadajú svoj večný pôvod mimo čas a priestor, v ne-čase a v ne-priestore.

Spomedzi všetkých autorov, ktorí rozvinuli túto myšlienku, upozorňujeme na Catharose de Petri, zakladateľku Školy Zlatého Kríža s Ružou. Vo svojej knihe Živé Slovo poznamenáva, že táto „cesta medzi rôznymi dimenziami“ je možná a nevyhnutná pre ľudskú bytosť, aby získala seba-poznanie, aby transformovala, transmutovala a transfigurovala. Hovorí:

Štvrtá dimenzia je iba bránou k piatej, šiestej a siedmej dimenzii. (…) Ľudská bytosť je všadeprítomná, ale nie je si toho vedomá. (…) Bránou k tomu je intuícia. Nové videnie je prvým uskutočnením štvrtej dimenzie.

Zostaňte naladení. Na základe jednoduchého filmu alebo seriálu si môžete uvedomiť svoju podstatu a robiť efektívne rozhodnutia, aby sa realizovala táto štrukturálna transformácia vašej bytosti.

Keďže stav vedomia je stav života, veríme, že po všetkých protichodných pocitoch, po všetkých automatických opakovaniach každodenného života, všetkých očakávaniach, ktoré sa hromadia v čase, môžeme, naozaj, otvoriť štrbinu k Ne-Času, vyhrnúť si rukávy a dostať sa z našich malých svetov k omnoho väčšej, plnšej dimenzii: Večnosti, bez začiatku alebo konca.

Print Friendly, PDF & Email

Zdieľaj tento článok

Info o článku

Dátum: 9 decembra, 2019
Autor: Grupo de autores Logon
Foto: Marion Pellikaan

Obrázok: