Čísla rozprávajú príbeh života – Časť 4

Späť na časť 3

Všeobecne známa Pythagorova veta je v skutočnosti vyjadrením univerzálneho zákona života.

Geometrickou formou názorne ukazuje, ako z mužského princípu, trojky, a ženského princípu, štvorky, – ako tézy a antitézy, ktoré sú navzájom spojené pomocou pravého uhla (vedomé rozlišovanie) – vzniká ako syntéza princíp dieťaťa, ktoré zo svojej strany ako prepona vzájomne spája „rodičov“.[ Friedrich Weinreb, Zahl, Zeichen, Wort (Číslo, symbol, slovo), 4. vydanie. 1999, s. 62]

Pravouhlý trojuholník s odvesnami dĺžky tri a štyri a s preponou dĺžky päť býva tiež označovaný ako „zlatý trojuholník“. Trojka, vyjadrujúca koncept „muža, mužský princíp“ (duch, rozum, činorodosť…), nachádza svoje naplnenie v druhej mocnine troch, v najväčšom, čo je možné v svete trojky:

3²

Je to naplnenie mužského princípu.

Štvorka, ktorou geometria vyjadruje koncept ženského princípu (intuícia, obetovanie…), nachádza svoje naplnenie v druhej mocnine štvorky, v najvyššom, čo je možné vo svete štvorky:

4²

Je to naplnenie ženského princípu.

„Keď sú muž a žena spolu, dovedení k jednote, v stave toho najvyššieho, maximálneho, čo dokážu dosiahnuť, spájajú sa spolu ako

3² + 4² = 5²   alebo   9 + 16 = 25

Číslo 25 je druhou mocninou piatich, naplnením päťky. Je to vytúžený plod, prejavenie, dieťa. Je to plod muža a ženy, keď sa obaja stali jednotou, obaja napĺňajúci jeho alebo ju, obaja v naplnení seba samého. Tak sa rodí to nové.“ [Friedrich Weinreb, Zahl, Zeichen, Wort (Číslo, symbol, slovo), 4. vydanie. 1999, s. 62]

Priečny rez Chefrenovej pyramídy v Egypte v tvare trojuholníka sa skladá z dvoch zlatých trojuholníkov, ktorých odvesny sú v pomere 3:4 a navzájom zvierajú pravý uhol. Prepona, ktorá predstavuje päťku, vedie nahor k vrcholu pyramídy.

Tak v obraze pyramídy, ako aj v Pythagorovej vete sa ukazuje cesta, predurčená ľudstvu. Je to cesta, ktorá vedie z materiálneho zajatia v svete štvorky von, do sveta ducha.

Vo všeobecnosti, vrchol každej pyramídy so štvorcovou základňou tvorí päťku. Zo štvorca sa zdvíha nad jeho stredom piaty bod, vrchol pyramídy, kvintesencia.

Prejavený materiálny svet štvorky potrebuje protipól, protiklad, ktorý pochádza z nej samej, potrebuje vedomie, ktoré je schopné rozpoznať, že aj pozemský svet podlieha poriadku a zákonitostiam, a že je riadený duchovnými a duševnými zákonitosťami. Týmto protipólom je človek, päťka, ktorý sa dvíha v pravom uhle voči Zemi. Človek je zamýšľaný ako orgán na rozpoznanie Boha. Jeho úloha je zjavná v symbolike pyramídy.

Človek vyrastá zo štvorky. To sa môže symbolicky zobraziť vtedy, keď stojí vzpriamený na zemi a vodorovne rozpaží svoje ruky. Takto vytvára kríž. Jeho  úlohou je byť sprostredkovateľom medzi konkrétnym pozemským svetom (horizontálna os) a božským pra-základom (vertikálna os) a prekonávať protiklady. Tak ako človek, keď stojí, zaujíma miesto medzi oblohou a zemou, tak zaujíma päťka postavenie v strede číselného radu od 1 po 9.

Je umiestnená v strede oblúku napätia medzi nebom a zemou:

Päťka je navyše súčtom dvojky – polarity  v materiálnom – a trojky – prekonania oddelenia v božskej sile:

2 + 3 = 5

V hebrejskej a indickej kultúre je päťka výrazom tvorivej vôle človeka a jeho individuálnych síl, ktoré v ňom sídlia. Päťka je prvočíslo, teda nedeliteľné číslo. Poukazuje na „in-dividualitu“, na to nedeliteľné v človeku. Spojením dvojky s trojkou vstupuje do vedomia. Ak je človek prostredníctvom skúseností zrelý, môže dospieť od holej individuality k Tvorivej individualite,  k naplneniu päťky.

Toto tajomstvo sa objasní, keď bližšie pozorujeme geometrické tvary, zodpovedajúce päťke: pravidelný päťuholník (pentagon) a päťcípu hviezdu (pentagram).

Pentagram (alebo päťcípa hviezda) bol ako posvätný symbol tak veľmi uctievaný, že jeho konštrukcia bola utajovaná až do 16. storočia. Bol od nepamäti symbolom božského poriadku. Bez kruhu (symbol jednoty) a kríža (čo je priemer kruhu) ho nemožno zostrojiť. Spojitosť medzi pentagramom, kruhom a krížom symbolizuje cestu, na ktorú je volaný hľadajúci človek. Východ zo sveta štvorky je mu umožnený odovzdaním celej jeho bytosti svetu jednotky. Duša sa pritom formuje ako pentagram.

Ak pozorujeme päťuholník, pentagon, môžeme rozoznať spojenie s nekonečnom pomocou tejto konštrukcie:

Z každého vrcholu, napríklad z najvrchnejšieho, možno skonštruovať rad päťuholníkov a päťcípych hviezd tak, že sú všetky vložené do seba, sú stále menšie a smerujú k vybranému vrcholu, s ktorým sú spoločne spojené. A naopak, javí sa to tiež, akoby sa z tohto vrcholu šírilo stále väčšie množstvo päťuholníkov a päťcípych hviezd von, až donekonečna. Tak sa vybraný vrchol stáva symbolom mikrokozmu, v ktorom sa zrkadlia tajomstvá makrokozmu. [Ernst Bindel, Die geistigen Grundlagen der Zahlen (Duchovné základy čísel), 1980, s. 60]

Tiež je možné rozpoznať, že vo vnútri každého pentagramu sa nachádza päťuholník, do ktorého sa dá opäť skonštruovať pentagram atď.

Takže pentagram je symbolom človeka, ktorý je vsadený do kozmického celku.

Päťcípa hviezda ukrýva ešte ďalšie tajomstvo: tajomstvo „zlatého rezu“ alebo „božského delenia“, ktoré pojednáva o vzťahu časti k celku. V päťcípej hviezde, matematicky vyjadrené, sa vzťahuje menšia časť (minor) k väčšej časti (major) tak, ako väčšia časť (major) k celku.

Aj končatiny človeka normálnej postavy zodpovedajú tomuto pomeru: Pri rozpažených rukách je pomer dĺžky ruky (minor) ku šírke ramien plus dĺžka ruky (major) rovnaký, ako pomer major ku celkovej dĺžke oboch rúk plus šírka ramien. To tiež platí pre všetky ostatné časti ľudského tela: pre naše ruky s ich piatimi prstami, prsty na nohách, nohy, hlavu a trup.

Tento vzájomný vzťah symbolizuje, že síce existuje oddelenie od celku, ale aj tak oddelená časť zostáva s celkom spojená.

V Kabale Heinricha Cornelia Agrippu sa nachádza už v stredoveku znázornený tvar ľudského tela s rozpaženými rukami a rozkročenými nohami ako pentagram.

Človek je volaný ku slobode a vlastní telo ako nástroj, ktorý dokazuje zákonitosti božského delenia, a to obzvlášť na končatinách, ktoré sú predurčené na jeho konanie.

Ak ide človek cestou stávania  sa vedomým, potom svojím rastúcim poznaním získava tiež viac sily, a jeho sloboda a nezávislosť sa zväčšujú. Taký jednotlivec má vždy na výber, aby použil svoju slobodu dvomi možnými spôsobmi.

Tak možno aj pentagram zobraziť dvomi spôsobmi: Pri jednom spôsobe mieri nahor jeden vrchol pentagramu, pri druhom pri jeho obrátení ukazujú nahor dva vrcholy. Toto druhé znázornenie poukazuje na dualitu a býva spájané zo „zlom“, s „dvojrohým diablom“, s „padlým anjelom“.

Doteraz popisovaná cesta od jednotky k päťke zahŕňa začiatok procesu stávania sa vedomým, kroky vnímania, krízy, rozhodovania a tým získaný vhľad do vecí, poznanie ich významu. Ďalej zahŕňa táto cesta pokračujúce prehlbovanie a očisťovanie v materiálnom svete prostredníctvom poznávania protikladov a pominuteľnosti všetkého pozemského bytia. A tým táto cesta vedie dovnútra, k duchovnému pra-princípu v srdci.

Tak sa päťka zdvíha nahor zo štvorky. Keď človek na základe súhrnu svojich skúseností a s tým spojeného očisťovania spozná princípy, podľa ktorých sa utvára život, potom s päťkou začína viesť skutočne a vedome život podľa  zákonov Ducha. Tým začína jeho cesta zasvätenia, vnútorné znovuzrodenie z Ducha, z iskry Ducha v srdci.

Ak pozorujeme geometrický vznik pravidelného päťuholníka, môžeme tiež rozpoznať túto cestu prostredníctvom triezvych symbolov tejto geometrie.

Pokračovanie na časť 5