Čoraz viac ľudí vníma umelú inteligenciu ako vývoj, ktorý zrejme bude globálne určovať naše životy. Mohla by potom, ako dôsledok, existovať možnosť, že naša duša bude „unesená“?
To isté sa hovorilo, keď bol predvedený tlačiarenský stroj.
Potenciálne nesmrteľná duša má v sebe kľúč k autonómnej a seba-uskutočňujúcej ceste. Tá sa zrejme nebude realizovať rýchlosťou superpočítačov, ale ukáže sa ako cesta oslobodzovania, až po zvrchované kráľovstvo vo vnútri.
Existujú inteligentní ľudia, ktorí umelú inteligenciu popierajú: pre nich inteligencia per definitionem [1] nie je umelá, teda v zmysle mechanicky, technologicky alebo automaticky generovaná sa nemôže stať alebo byť umelou. Všetko je, podľa ich názoru, vopred pred-programované, čo je výsledok algoritmickej systematizácie. Aj tzv. samo-učiace sa počítače sú nakoniec riadené a nespĺňajú kritérium nezávislej, autonómnej činnosti. Sú navrhnuté v materskom rámci (matrix), chýba im skutočná inteligencia a vedomie inšpirovanej nezávislosti.
Napriek tomu, – ako veria iní – džin bol z fľaše vypustený, lebo teraz počítačové programy dokážu za pár sekúnd vyprodukovať kompletné príbehy a vytvoriť tak diela, ktoré sú kvalitou sotva horšie ako výsledky práce spisovateľov, umelcov, historikov, hudobníkov a dokonca aj vedcov, ktorí pracujú celé hodiny a dni. Aplikácia ako ChatGPT je „stochastický papagáj“ (papagáj, ktorý produkuje náhody). Tento nástroj sa len trochu zastavuje, vynecháva. Zdôvodňuje a nič nechápe. Vyvoláva halucináciu faktov.
Tým, že redukujeme hĺbku a šírku jazykových kompetencií na to, v čom sú dobré počítače, rušíme sami seba.
hovorí Siri Beerends, kultúrna sociologička.
Christian Kromme, autor knihy Humanification – go digital, stay human (Poľudštenie – funguj digitálne, ostaň ľudský), hovorí:
Možno okolo roku 2030 budeme mať GPT [2] s IQ 800, ktorý dokáže kognitívne urobiť všetko, čo dokážeme my a má všetko z najinšpiratívnejších básnikov a najlepších hudobníkov. Aj tak nie viac. Umelá inteligencia dokáže robiť iba kreatívne variácie toho, čo do nej vložíme a ešte nie je schopná vytvoriť niečo, čo presahuje ju samu.
Preto sa zdá, že výsledok bol vytvorený (veľmi rýchlo) so všetkým, čo sme cloudu [3] dodali, čo sa týka informácií, vrátane aktuálnych názorov, pohľadov, pravdepodobného vývoja a predpokladov z – niekedy veľmi nedávnej – minulosti. Ide o špekulatívne vytváranie „vysokého“ rádu, lebo žiadna ľudská bytosť sa za rovnakých okolností nevyrovná rýchlosti, s akou sa „produkt“ zostavuje. Ale ten zostáva umelým.
Niekedy sa inteligencia chápe ako schopnosť interpretovať súvislosti v novej entite alebo ich zdôrazniť vedomiu. Mohlo by sa to nazvať „duchovnou prácou“; inteligenciu možno považovať za duchovnú schopnosť. Môžete si položiť otázku, či sa s AI [4] vypúšťa „z fľaše džin“, ktorý je „inteligentný“ a uvedomuje si sám seba.
Podľa niektorých expertov existuje účelná duchovná práca AI z technologického a sociálneho hľadiska. Predpovedajú, že nový duch v krátkom čase bude určovať smer a prevezme riadenie – na všetkých úrovniach globálnej spoločnosti. Prinesie so sebou vývoj s veľkými výhodami z technologického a spoločenského hľadiska. Aj keď je tento duch výsledkom umelej, „samo-stvorenej“ inteligencie, ako sme doteraz videli vďaka pokročilej technológii (algoritmy), zostáva implicitne výsledkom ľudskej činnosti. Ale vzhľadom na uvedené výhody to nie je dôvod nato, aby sme boli vopred odmietaví voči tomuto „duchovnému pôsobeniu“.
Väčšia prosperita – chápaná ako počet potrieb či požiadaviek a rozsiahle zdroje výdavkov, ktoré sú na ich uspokojenie potrebné – neznamená automaticky väčšie blaho. Pozrime sa na opačnú stránku: mnohé nové uspokojenia potrieb spôsobujú choroby a poruchy, vyplývajúce zo životného štýlu, a posilňujú skôr degeneratívnu líniu „vývoja“: nadváhu až obezitu pre fyzické telo, cukrovku, závislosti na stimulantoch, ale aj negatívne vedľajšie účinky sveta hier a obrazoviek.
Zjavne prebieha ‚bitka o ducha‘, ‚bitka o myseľ‘. Naša pozornosť sa niekedy javí len ako stroj, ktorý reaguje na podnety, bezbranne vydaný na milosť a nemilosť upozorneniam, červeným loptičkám a králičím dieram (rabbit holes) [5] na YouTube od Big Tech. Situácia, ktorá nastala so psychologickými stimulmi na automatické ovplyvňovanie správania a priamych emócií, by sa dala nazvať „algoritmická moc nad psychikou“.
Technologické spoločnosti sa zdajú byť schopné definovať, čo znamená inteligencia. Siri Beerends, popredná odborníčka na AI zo Silicon Valley, má nebezpečný kruhový argument: 1) My sme náš mozog. 2) Náš mozog je počítač. 3) Big Tech robí lepšie počítače. 4) „Humánny“ tech priemysel vyrába lepšie počítače.
Ak dokážeme zvrátiť túto líniu myslenia, vznikne priestor na interaktívny vzťah s technológiou. Potom sa môžeme oslobodiť od obrazu ľudstva, naďalej uľahčujúceho príjmový model v pozadí nášho digitálneho sveta, a prelomiť „algoritmickú moc nad psychikou“. A dokážeme opäť určovať naše vedomie v prosperite, čo môže podporovať naše blaho.
Teraz je jasné, že aj ne-západné ľudstvo sa odhodlane usiluje o úroveň blahobytu západnej spoločnosti. Keď AI dokáže zohrávať užitočnú rolu pri dosahovaní stále vyššej úrovne prosperity, je potrebné zabezpečiť obrovské zásoby energie (najmä elektriny) a dostatočné zásoby potrebných surovín (často „vzácnych“ kovov).
Ak sa však súčasne budeme snažiť o podstatné zníženie využívania fosílnych palív, objaví sa nová kríza a zdá sa, že skončíme v knihe Michaela Ende [6] alebo Tonky Dragt [7]. Potreba elektriny sa výrazne zvyšuje; nové zariadenia „vyžadujú“ napájanie; pričom výroba elektriny sa stáva čoraz viac problematickou. Dokonca ani nárast jadrovej energie nie je dostatočný na uspokojenie obrovského hladu po elektrine. Ponúka sa sci-fi scenár: obmedzenie slobôd jednotlivca (v oblasti energií) až po úplnú kontrolu spoločnosti zo strany štátu alebo systému, generovaného umelou inteligenciou (AI).
Prínosom by mohlo byť obmedzenie závislostí, spoločensky nežiaduceho správania, nerozumných a nechcených výdavkov, nezdravých životných návykov, kontroverzného správania a kontroverzného myslenia, pričom by sa zároveň dosiahli úspory pri výrobe, poháňanej elektrinou.
Na Západe v súčasnosti neexistuje spoločenská a politická väčšina pre takto sledovanú spoločnosť, ale v Číne už existuje sociálno-kreditný systém, ktorý má znaky totálnej kontroly. Okrem toho už prebiehajú prípravy na zavedenie takého systému aj v Európe, Amerike a Austrálii. Pomyslime na CBDC (digitálnu menu), systémy na rozpoznávanie tváre, prípravné zákony, digitálne pasy atď. Týmto spôsobom – podľa utopistov AI – by sa dala dosiahnuť prijateľná úroveň prosperity, ktorú nazývajú humánnou.
Či to znižuje potrebu elektriny, je veľmi otázne. Ak sa takýmto spôsobom dostane do rúk systému, generovaného umelou inteligenciou (AI), aj sloboda ducha a myslenia, v konečnom dôsledku by to tiež výrazne obmedzilo slobodu konania. Naša sloboda konania by potom znamenala ‚výber‘ toho, čo nám duch AI vsugeruje „pre naše dobro“.
To, že diskutovaná spotreba energie môže ničiť Zem a prírodu, je známe väčšine, ale že výroba a používanie elektriny oslabuje a ničí potenciál ľudskej duše a fungovanie mysle, mnohí nevedia. Dodávku energie, „výživu“ potenciálne nesmrteľnej duše v nás nemôžeme založiť na éterických silách, orientovaných na zisk, ktoré sa usilujú o pokrok a zvýšenie prosperity pre seba. Preto jedna domorodá múdra žena v Amerike nedávno povedala, že my ako ľudstvo musíme prestať používať ‚pokrok‘ ako spoločenský a ekonomický východiskový bod: ten má v konečnom dôsledku ničivý vplyv v prírode, ale aj v našich vlastných vnútorných záležitostiach.
Silou eminentnou a par excellence, nie aby zvýšila naše vlastné bohatstvo a prosperitu, ale aby všetkým umožnila rast duch-duše, je „ohnivá éterická sila“, piaty alebo elektrický éter, ako Uránová sila spojená so slobodou, napokon so slobodou ducha. Urán, ako planetárna sila spojená s elektrinou, stimuluje tvorbu voľnej elektriny ako energie pre dušu. Nie je to elektrina, vyrábaná pomocou fosílnych palív, ba ani energia, generovaná veternými turbínami a solárnymi panelmi.
Na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia stále dominovalo experimentom na rozvoj vedomia generovanie voľnej Uránovej energie pomocou zariadenia (!), pričom jeden z modelov takéhoto zariadenia zahŕňal použitie oxidovaného uránu (minerálu smolinec s chemickým vzorcom UO2).
Uránová energia a prvok urán majú vysoko elektrický účinok. Ale je to voľná energia, čo tiež znamená, že ľudia majú slobodu spracovávať a používať ju podľa slobodnej vôle. Napríklad vo Francúzsku vidíme, že urán je potrebný na výrobu jadrovej energie, a tým pokrýva obrovskú spotrebu elektriny. Je to záväzok voči sociálnym a ekonomickým cieľom.
V gnosticko-kresťanskom zmysle ide o to, dokázať vytvárať voľnú energiu vo vlastnej bytosti v prospech procesu duch-duše. V kozmickom vývoji je to ďalší krok, ktorý je nevyhnutný. To je humánne nie v tradičnom zmysle slova, ani „trans-humánne“ v zmysle nového svetového poriadku, ktorý by bol podporovaný AI. Kozmos kladie zodpovednosť na nás samých, na každého z nás. A to presahuje tradičnú vedu, tradičné náboženstvo a tradičnú rastovú ekonomiku pokroku.
Pretože existujúce éterické sily špecifickej prírody, v ktorej (ešte) môžeme žiť, nás evolučne viac či menej automaticky nevedú na cestu oslobodenia, k pôsobeniu ducha v nás. Vedú nás k hranici, kde môžeme voľnú energiu Uránovej éry, ktorá je v konečnom dôsledku Silou Lásky Krista, využívať na skutočnú endúru, v ktorej sa seba-umenšovanie a seba-realizácia spájajú v novom účinku.
Pokračovanie na časť 2
Poznámky:
[1] per definitionem – kvôli vlastnej definícii, podľa definície
[2] GPT – skratka z anglického Generative Pre-trained Transformer (Generatívny pred-trénovaný transformátor)
[3] „Cloud je virtuálny priestor v dátových centrách, ktorý prevádzkovateľ cloudových služieb poskytuje klientom. Prostredníctvom internetu klienti pristupujú k svojim dátam uloženým v tomto dátovom centre. Dáta sú umiestnené v dátových centrách na fyzických serveroch.“ In: Sycom: Čo je to cloud? Spoznajte Cloud computing služby, dostupné na ˂https://sycom.sk/co-je-to-cloud/˃ [Online: 11.2.2024 14:44]
[4] AI – skratka z angl. Artificial Intelligence (v preklade umelá inteligencia)
[5] rabbit hole – (v preklade králičia diera), „je komplikovaná alebo ťažká situácia, zvlášť taká, z ktorej je ťažké odísť preč“ alebo „situácia, v ktorej vás predmet alebo činnosť natoľko zaujme, že nedokážete prestať pokúšať sa o ňom dozvedieť alebo ju robiť“ (In: Cambridge Dictionary, dostupné na ˂https://dictionary.cambridge.org/us/dictionary/english/rabbit-hole ˃ [Online: 11.2.2024 15:50])
Zdroje:
[6] Michael Ende – nemecký autor fantasy a detských príbehov, napr. The Never Ending Story (Nekonečný príbeh)
[7] Tonke Dragt – holandská autorka, ktorá skúma hranice priestoru a času, napr. v dielach List pre kráľa a Pieseň siedmich
Ako väčšina redaktorov v Správach, aj Zae-In nosí na golieri mikrofón a drží v rukách hromadu poznámok – no na rozdiel od väčšiny je jej tvár úplne falošná, nie je skutočná. Zae-In, „virtuálny človek“, skonštruovaný juhokórejskou spoločnosťou Pulse9, zameranou na umelú inteligenciu, strávila v tomto roku päť mesiacov čítaním spravodajských bulletinov na národnej vysielacej stanici SBS „naživo“. Možno si pomyslíte: To je všetko. Aby som si požičala slová ďalšieho animovaného redaktora: „Vítam našich nových AI-nad-pánov, nad-vládcov.“ Budúcnosť je teraz. Svet patrí umelo inteligentným ľuďom a Správy už nikdy nebudú ako predtým. (Amelia Tait, The Guardian)
