Vianoce a spiritualita – Časť 3: Nová ľudská bytosť

Späť na Časť 2

V predchádzajúcej časti s názvom Hranica ľudského vedomia, sme začali odhaľovať súvislosti medzi fázami alchymickej transformácie a štyrmi hlavnými postavami evanjelií (Herodes, Ján Krstiteľ, Ježiš a Kristus) a ich egyptskými ekvivalentmi (Ptah, Ramses, Osiris a Horus). Videli sme, že alchymický proces začína Zrodením Svetla vo vnútri Herodesa (alebo Ptaha) a vyvíja sa ďalej až po úroveň vedomia Jána (alebo Ramsesa), kde dosahuje hranicu. Teraz sa pozrieme, ako sa tento proces rozvíja ďalej, na symbolickom príklade Ježiša (alebo Osirisa) a ako sa zavŕši na úrovni vedomia Krista (alebo Hora).

Ježiš a Osiris: duchovné vedomie

Vo vnútornej, ezoterickej symbolike nemusia byť Ján a Ježiš nevyhnutne bratrancami. Fakticky sú to bratia, alebo skoro dvojičky, keďže sa narodili v rovnakom čase a príbeh o ich narodení tvorí jedno podobenstvo.

Zachariáš s Alžbetou a Jozef s Máriou predstavujú hlavu a srdce ľudskej bytosti v rôznych aspektoch (resp. úrovniach vedomia). Aby sa zrodil Ján (plne vyvinuté ľudské vedomie), je potrebné, aby sa práve v tomto vedomí zrodil aj princíp iného poriadku, ktorým je božská stránka Jána, a ktorú on ešte nevníma, pretože je mimo jeho „ja“, mimo neho, na druhej strane hranice Jordánu. Tým iným princípom je Ježiš.

Preto, keď sa stretávajú – jeden prichádza z jedného a druhý z opačného brehu. A to je dôvod, prečo sa hovorí o „prekročení Červeného mora“; prečo existuje „svet živých a mŕtvych“ na Níle; a prečo na pútnickej ceste na Camino de Santiago existovalo „veľké hľadanie toho, čo je za Finisterre“. Keď sa univerzálny princíp (pre ktorý existujú mnohé rôzne symboly: Iskra Ducha, Ruža, lotosový kvet, semienko) – keď sa toto semienko stane aktívnym a vyklíči, vedomie Jána začne hľadať cestu transcendencie, prekonania hranice, a hľadá tak dlho, až kým ju nenájde. A keď sa tak stane, evanjelium hovorí, že „Ján je sťatý“.

Tento krásny symbol je potrebné dobre pochopiť, pretože vôbec neznamená smrť Jána. Ale učí nás, že vedomie Jána, reprezentované hlavou Jána, jadrom ľudského vedomia, odovzdáva velenie (hlavu) novej sile, princípu, ktorý je v jeho vnútri v plnom raste. Takto je hranica ľudského vedomia prekonaná, spojením univerzálneho a ľudského, Ducha a duše. V dôsledku tohto zjednotenia vzniká duchovné vedomie, vedomie, v ktorom prúdi sila vesmíru, prítomná už nielen ako impulz, už nielen ako hnacia magnetická sila alebo intuitívne chápanie, ale ako sila Ducha, ktorá sa spája, organicky, so štruktúrou vedomia – a tak začína proces transmutácie.

Symbolom tejto transmutácie je, medzi inými, Hermov caduceus, ktorý pozostáva z dvoch hadov, ktorí sa prepletajú okolo centrálnej palice, s veľkou okrídlenou guľou navrchu a ďalšou guľou dole, na základni, kde všetko spočíva.

Je to symbol Stromu Života a nového vedomia v človeku, pretože predstavuje našu chrbticu a všetky energetické centrá, ktoré existujú pozdĺž nej, ako aj sympatický a parasympatický nervový systém. V momente, keď nastane znovuzrodenie vedomia, stane sa opäť Stromom Života. Preto sa toto nové vedomie spája so symbolom (nie s historickou postavou) Ježiša (ktorý reprezentuje božské univerzálne vedomie v Jánovi), a tiež sa spája aj s Osirisom, ktorý je vedomím Ramsesa – len čo už prekročil hranice ľudskej manifestácie. To je dôvod, prečo tretia socha predstavuje samotného Ramsesa v podobe Osirisa.

To nás privádza ku štvrtej a záverečnej alchymickej fáze.

Kristus a Horus: nová ľudská bytosť

Po fáze nigredo, v ktorej bolo semienko zasiate do Herodesa alebo Ptaha; po fáze albedo, v ktorej sa odohráva rast nového vedomia a kandidát v štádiu Jána alebo Ramsesa dosiahne prah ľudského vedomia; a po fáze citrinitas, v ktorej stavia most medzi božským a ľudským – štádium Ježiša alebo Osirisa; máme záverečnú fázu alchýmie, ktorou je práve symbol Krista alebo Hora – symbol plnosti, znovuzrodenia: je to fáza rubedo, počas ktorej sa Zlato Ducha trvalo spája s formou, symbolicky povedané – s ľudskou krvou.

Tento nový caduceus Hermesa, toto nové vedomie, nevyhnutne premieňa všetky rúcha (súčasti) našej duše: čo a akým spôsobom si myslíme, cítime, vnímame a konáme. Táto transmutácia presahuje úroveň vedomia a dotýka sa tiež mentálneho tela, ktoré je skutočným rúchom našich myšlienok a nositeľom manifestácie myšlienok; astrálneho tela, ktoré je nositeľom individuálnej emocionálnej energie ľudskej bytosti; éterického tela, zodpovedného za všetku životnú energiu, ktorá nás oživuje; a tiež hmotného tela, ktoré je telesným základom Ducha.

Preto kresťanstvo hovorí o „znovuzrodení ľudskej bytosti“. Toto znovuzrodenie sa uskutočňuje spojením s novým princípom – ktorý premieňa tri aspekty človeka: ducha, dušu (alebo vedomie) a jeho telo. Tento proces je znázornený v evanjeliách trojdňovým intervalom medzi Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Potom všetka symbolika kresťanstva, ako aj všetkých tradícií, ktoré tvoria univerzálne učenie, poukazujú na tú istú možnosť, na tú istú vnútornú cestu transmutácie, ktorá sa symbolicky začína oslavou Vianoc: je to okamih, keď sa semienko Svetla stáva aktívnym v srdci zeme aj v srdci človeka. Toto semienko musí vyklíčiť, rásť, prekvitať a premeniť sa na nový plod, spojený so samotným človekom.

Ako sme už spomenuli, táto cesta je cestou včerajška, dneška i budúcnosti, pretože sa týka vnútornej reality, ktorá sa vždy prejavovala a bude sa aj naďalej vždy prejavovať v ľudských bytostiach. Uskutočňovanie tejto cesty – a nielen jej poznanie – je cieľom všetkých duchovných škôl minulosti, ale aj tej, ktorá sa manifestuje v prítomnosti: duchovnej školy Zlatého Kríža s Ružou.

Dúfame, že táto trilógia textov priniesla vnútorné úvahy, ktoré nás konfrontujú s opravdivým cieľom našej existencie, ktorým je: zrod Svetla v každom z nás – naše vnútorné Vianoce.