Veci sa navzájom obrusujú, zrkadlia sa jedna v druhej a patria k sebe. Hovorí sa, že človek je syntézou všetkého. Prakticky všetko sa v ňom môže prejaviť a dokáže v ňom vyvolať reakcie.
Koronavírus zatne do živého. Ten najmenší zo všetkých živých organizmov ukazuje ľuďom, kto sú. V prvom rade je tu strach. Ale čo je to – strach? Je to naša reakcia na ohrozenie. Tentoraz je útočník neviditeľný. Korona pôsobí z pozadia. Podobne aj my sme pozadím.
My vždy reagujeme ako osobnosť, ktorou sme. Teraz si nasadzujeme masky. Aj to k nám patrí, pretože sme osoby. Slovo „osoba“, „persóna“ (angl. „person“) je odvodené z latinského slova „personare“, čo znamená „skrz niečo znieť“. Niečo „zaznieva“ skrz masku, niečo z pozadia, náš životný stav. Najkomplikovanejšou zo všetkých masiek je naše telo spolu so psychikou. Môže vyjadrovať obrovské spektrum síl zo sveta Viditeľného a Neviditeľného, kolektívneho aj individuálneho.
Korona nám ukazuje naše hmlisté, tienisté stránky
Čítam v novinách túto vetu: „Minulosť ukázala, že v každej epidémii triumfovali kriminálne organizácie“. Aj toto je niečo, čo k nám patrí. Málokto z nás sa správa ako kriminálnik, ale v každom z nás je prítomná „temnota“. Naše vedomie môže byť pohltené touto temnou energiou, silami, ktorých si nie sme vedomí. Potom v nás a z nás samotných vzniká strach, a môže nám zvierať hrdlo. My sami sme hrozbou a sme tiež strachom z hrozby. Nie bezdôvodne existujú všetky tie zákony, ktoré slúžia nato, aby nás obmedzovali. Najväčšou hrozbou je však každý sám sebe.
Priepasť, ktorá je v nás, sa občas prevalí navonok
Potom stojíme oproti sebe. Odporúča sa odstup. V každom z nás však existuje úroveň, na ktorej sme so všetkými ľuďmi, so všetkým živým, skutočne zjednotení. Existuje druh duchovnej „podzemnej vody“ – nosnej sily života, Jedného života. Keď táto sila pôsobí, našou podstatou bude Láska a Spolupatričnosť, potom začínajú prúdiť zdroje dôvery, lojality a ochoty prinášať obete.
Môžeme túto podzemnú vodu navŕtať, ale môžeme tiež prístup k nej zatarasiť, zavaliť. To sa deje prostredníctvom nášho strachu a našej temnoty. Potom voda iba pomaly vyteká zo zdroja a kvapká priamo do nášho strachu, zatrpkne a mení sa na nepriateľstvo, nedôveru a iné – na otrávenú vodu lásky. My sami hráme túto rolu a môžeme si všímať, ako sa to deje. Strach prevzal v tejto hre hlavnú rolu. Sme obete – a zároveň diváci.
Ale takto sa veci zviditeľnia. Temné aspekty sa presunú do svetla a my ich dokážeme vnímať. Chcú premôcť naše vedomie, ale my máme tiež možnosť jednoducho sa im prizerať. Čo urobíme so silami, ktoré sa nás chcú zmocniť alebo ktoré sa nás už možno zmocnili? Ako dokážeme využiť naše možnosti konania?
Šanca na transformáciu
Zablysne oslobodzujúce svetlo, akési uvedomenie, spoznanie. Vo všetkom, čo sa deje, existuje šanca, šanca na našu transformáciu!
Strach, bezduchosť, strašidelnosť – to všetko môžem vziať so sebou, chytiť do svojich rúk, rozpoznať to ako svoju podstatu, ako samého seba.
Samozrejme, ja nie som len toto, som aj vedomie, ktoré siaha ďalej a hlbšie. Vedomie je zrkadlový odraz, tak ako všetko vo mne. Je to odrazová plocha, odvodená z univerzálneho vedomia. Je bočnou vetvou z veľkého oceánu, z vôd zdroja, počiatku. Až príliš ľahko sa toto vedomie stáva kalužou, ale je schopné sa očistiť, a dokáže zažiť niečo z toho, čo sa v ňom odráža. Je schopné otvoriť sa tomu zdroju. Urobím krok týmto smerom, chopím sa šance a vezmem so sebou to, čo som sám v sebe spoznal.
Ústie sa otvára, bolo takmer zavalené. Živá voda do mňa prúdi. Mnoho z toho, čo sa nahromadilo, bolo odplavené. Hrádza sa znižuje. Je to bolestivé, áno, bolestivé. Musím pustiť, musím nechať odísť to, čím som, a tiež nechať odísť strach, ktorý sa stal mojou súčasťou. Musím pomáhať formovať a byť v súlade s tým, kým mám byť.
Koronavírus ma k tomu podnietil. Ďakujem. Zažívam nový príboj vĺn, koruny v tvare vlny – coronas [i], radosť. Malý vírus môže byť impulzom pre novú spolupatričnosť. A potom to malo zmysel, všetko to utrpenie, ktoré priniesol mnohým, presnejšie povedané: utrpenie, ktoré sme my sami sebe priniesli.
[i] „Corona“ znamená v latinčine, španielčine a taliančine „koruna“.
