Môže existovať niečo mimo Boha? Myslím si, že to nie je možné. Toto poznanie, spolu s chápaním, že Boh je Láska, nás vedie k pochopeniu, že nemôže existovať nič mimo Lásky; je to sila, zahŕňajúca všetko.
Je jasné, že táto radikálna myšlienka potrebuje rozpracovanie. A čo brutalita a hrôzy, ktoré vidíme okolo seba? Aj to je láska? Ak Boh stvorí živel vodu, pretože ju potrebujem na svoj vývoj, ale utopím v nej svojho blížneho, kto je potom zodpovedný za tento čin?
Ale láska Boha nekončí mojimi zločinmi. Potom ma On dá na miesto, do prostredia, kde môžem splatiť moje dlhy. Nebolo by kruté, keby neexistovala žiadna možnosť nápravy, vykúpenia, keby som musel žiť s mojou vinou navždy? Ale Boh mi dáva celý vesmír, aby som sa mohol učiť. Učiť sa čo, presne? Dobre, učiť sa, ako ľúbiť.
Začínam malým okruhom, ľuďmi okolo mňa, mojou rodinou. Deň za dňom rozširujem moju lásku, začínam ľúbiť ľudí, ktorí sú ako ja, ktorí zdieľajú rovnaké záujmy. Láska kvitne ľahko v harmonickom prostredí. Ale láska je väčšia ako harmónia a neskôr zahŕňam aj ľudí, ktorí sú odo mňa veľmi odlišní, ktorí majú odlišné ciele a túžby v živote. Snáď sa dokonca naučím milovať mojich nepriateľov. Je to možné? Áno, v zmysle akceptovať ich takých, akí sú, nepriať im žiadne ublíženie, mať k nim pozitívny vzťah.
Ale Boží vesmír je oveľa väčší ako ríša človeka. Do mojej láskyplnej starostlivosti zahŕňam aj zvieratá. Potom aj rastliny a stromy. Prijímam každý prvok prírody ako prejavenie Boha.
Možno so mnou nebudete súhlasiť, keď poviem, že celá príroda je prejavením Boha. Nehovorí vari filozofia Školy Zlatého Kríža s Ružou o „dialektike“, padlom svete, ktorý nie je zahrnutý v pláne Boha? Áno, naozaj, veľakrát to spomíname.
Spôsob, akým to vidím, je praktický prístup pre západných ľudí. Je to praktický pohľad na vesmír. Používame ho, aby sme ľuďom povedali, že ich súčasný stav nie je konečný. Že je možné rásť, prechádzať vnútorným procesom transformácie. Že majú úžasný duchovný potenciál vnútri v nich a môžu dosiahnuť vyšší oblúk Špirály Lásky.
Čo je Špirála Lásky? Je to manifestácia Boha v multi-dimenzionálnom vesmíre. Symbolicky ju možno znázorniť ako bod a okolo neho, v smere nadol, väčšie a väčšie kruhy, širšie oblúky.
Tie oblúky môžeme vidieť ako rôzne stavy vedomia, ktoré zodpovedajú rôznym stavom existencie životných polí. Môžeme použiť praktické okno a povedať: „Dospeli ste ku koncu svojich možností na tomto oblúku. Preto cítite túto vnútornú túžbu po slobode, to naliehanie žiť v harmónii a prekonať smrť.“ Ale praktické okno nie je jediným pohľadom na život. A pri pohľade z okna, ktoré je vyššie, sa odvíja milostný príbeh…
Rôzne okná teda reprezentujú rozličné prístupy k spiritualite. Existuje praktický prístup „s nohami na zemi“; existuje aj extatický prístup, pretože ak sa pozeráme cez toto vysoké okno, nadobudneme úžasný dojem spojenia: príbeh lásky.
Ramakrishna z Bengálska
Čo má praktický človek ako ja spoločné s týmto extatickým oknom lásky? Dobre, fascinovalo ma, keď som čítal o veľmi pozoruhodnej postave duchovnej histórie ľudstva: Sri Ramakrishnovi. Narodil sa v Indii v Bengálsku v roku 1836.
Lex Hixon v svojej knihe „Návrat domov“ vykresľuje jeho krásny a farebný obraz. Ak by niekedy bolo vôbec možné termín „univerzálna jednota“ aplikovať na človeka, myslím si, že by to malo byť na neho. Lex Hixon vraví, že Ramakrishna pravidelne pripomínal, že najvážnejšou deformáciou v duchovnom živote je jednostrannosť, ktorá nás núti lipnúť na určitom uhle pohľadu. On zažíval život ako kontinuum vedomia, v ktorom sa prejavujú formy a uhly pohľadu a potom sa opäť rozpúšťajú ako bubliny v rieke.
To je tantrický spôsob, v ktorom sú formy videné ako manifestácie Najvyššieho Vedomia. To je Špirála Lásky s jej rôznymi oblúkmi. To relatívne a Absolútne v skutočnosti nie sú oddelené, pretože pochádzajú z toho istého Zdroja: z vrcholu špirály.
Toto kontinuum vedomia je univerzálny koncept. Napríklad, ak kresťanský prístup vyjadruje tú istú myšlienku, keď hovorí:
„Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. Toto je prvé a najväčšie prikázanie. A druhé je takéto: Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ [1]
Miluj Boha, Absolútno, nadovšetko, a jeho manifestáciu, relatívnu podobu nášho blížneho, ako seba samého.
Povedané iným spôsobom:
„A hľa, všetky veci majú svoju podobu, a všetky veci sú stvorené a vytvorené, aby niesli svedectvo o mne, a to obe veci, tie, ktoré sú svetské, aj veci, ktoré sú duchovné (…): všetky veci nesú svedectvo o mne.“ [2]
Keď dokážeme vidieť Absolútno v prejavených formách, tak všetky ukazujú symbolický význam, pretože pochádzajú z Jediného Zdroja.
Oslobodenie od formalizmu
Vráťme sa k Ramakrishnovi, pretože bol skutočne zaujímavou osobnosťou. Lex Hixon rozpráva niekoľko poučných a zábavných anekdot o tých, ktorí hľadali pravdu, a ktorí prišli k Ramakrishnovi do chrámovej záhrady v Dakshineswar, kde žil. Oni všetci boli pokročilí spirituálni hľadajúci, ktorí po dlhé roky praktizovali určitý prístup. Výsledkom toho bolo, že sa stotožnili s charakteristikami ich špecifickej duchovnej cesty. Stručne povedané, mali svoje metódy, svoje formy a tým aj limity svojho praktizovania.
Ale veci sa začali meniť v momente, keď prišli do kontaktu s Ramakrishnom. On neprednášal ani sa nepokúšal ich o niečom presvedčiť, ale stelesňoval duchovnú energiu, pripojenú k ich špecifickému prístupu a úrovni. Mal úžasnú kvalitu, aby stelesňoval a žil rôzne oblúky Špirály Lásky. Tým, že ich žil, spájal všetky duchovné chodníky.
Pretože stelesňoval, žil a vyžaroval duchovnú energiu, na ktorú sa zameriavali s použitím objektov alebo obrazov, dospeli k poznaniu, že už viac nepotrebujú tieto formy, aby žili svoju vieru. Preto ich Ramakrishna oslobodil od ich obmedzení a viedol ich k vyššiemu oblúku špirály na ich ceste k Najvyššiemu Vedomiu. Napríklad, žena, ktorá dlhé roky používala pri svojich rituáloch a meditáciách symbol kameňa, vrátila tento kameň späť do rieky Gangy. Bublina sa opäť rozpustila v rieke vedomia.
Je toto potom cesta? Oslobodiť sa od foriem a rozpustiť v Najvyššom Vedomí?
Odpoveď na túto otázku je veľmi krásna, pretože do nej zasahuje mystérium Lásky. Stretneme ženský aspekt Božstva, ktorý sa v hinduizme nazýva bohyňa Kali, matka vesmíru. Ramakrishna sa považoval za dieťa tejto nebeskej matky.
Absolútno
Poďme sa pozrieť, čo sa stalo! Totapuri bol putujúci mních a nasledovník chodníka vhľadu, ktorý sa nazýva Advaita Vedanta. Výsledkom toho bolo, že cieľom, na ktorý sa zameral, bola bezformová realita Absolútna. Uctievanie nebeských postáv považoval za detinské.
Totapuri navrhol Ramakrishnovi, že ho zasvätí do cesty Advaita Vedanta. Ramakrishna súhlasil po porade so svojou nebeskou matkou Kali. V tú noc ho Totapuri inštruoval, ako praktizovať bezformovú meditáciu. S mečom tohto vhľadu zašiel Ramakrishna dokonca ponad nebeský obraz Kali, do bezformovej reality. Jeho individuálne vedomie sa rozplynulo v oceáne Absolútna, v tom, čo je aj plné aj prázdne. Počas troch dní bol bez pohybu, absorbovaný v absolútne, stratený voči svetu.
Totapuri bol ohromený, pretože štyridsať rokov cvičil, aby dosiahol túto skúsenosť rozpustenia sa v Absolútne. Je to koniec príbehu? Dobre, nie celkom. Ako sme už videli, učeníci rôznych ciest sa zmenili a transformovali vďaka kontaktu s Ramakrishnom.
Mystérium Lásky
Pretože bol priťahovaný k Ramakrishnovi, zostal Totapuri v Dakshineswar desať mesiacov. Ale dostal vážnu dyzentériu a dlho zažíval veľké bolesti. To ho odvádzalo od jeho meditácií. Totapuri považoval formy za nepotrebné na dosiahnutie Absolútna a to ho doviedlo, keďže bol dohnaný situáciou, k plánu utopiť svoje telo v rieke Ganga. No, nemôžeme povedať, že by nebol dôsledný v svojej filozofii života.
V noci šiel do rieky, ale príliv bol nízky, takže sa nedostal rýchlo do hlbokej vody. Potom sa obzrel späť cez svoje rameno a uvidel chrám Kali, žiariaci v mesačnom svetle. Toto „pozretie sa späť“ je veľmi symbolické. On kráčal svojím chodníkom k Absolútnu, bol absolútne prísny a dôsledný.
Ak sa pozrieme na kresťanský výrok: „Miluj Boha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samého“ , pochopíme, že bezchybne praktizoval prvú časť: „ Miluj Boha nadovšetko“. Povedal by som, že toto je mužský aspekt výroku. Ale potom, hlboko v rieke, ho silne ovplyvnil ženský aspekt Božstva, Bohyňa Kali. Obzrel sa a uvedomil si, že na niečo zabudol. Bola to druhá časť výroku, ženská časť: „ a miluj svojho blížneho ako seba samého“.
Bohyňa Kali, vládkyňa nad formami a skúsenosťami, prejavila svoj názor. Dala Totapurimu vhľad, že to, čo nazýval maya alebo ilúzia, prejavený vesmír, je tiež vyjadrením Absolútna. To transcendentné a to imanentné sa spojili. Oddelenie medzi formou a bez-formovým prestalo existovať. Láska natiahla ruku, dotkla sa Totapuriho v jeho duši a vytiahla ho z rieky. Preto od svojho plánu upustil.
Kontinuum vedomia
Pre Ramakrishnu, všetko bolo plné vedomia, vrátane hmotných objektov. Videl ich ako prejavenie vedomia, ako manifestáciu jeho nebeskej matky. Preto mohol vyhlásiť, že rám okna je čisté vedomie. Pre jeho žiakov nebolo vždy ľahké nasledovať to. Vivekananda, jeden z jeho žiakov, raz počul Ramakrishnu vyhlásiť, že čaša, z ktorej pil, bola Najvyšším Vedomím. Týmto výrokom bol trochu podráždený, pretože sa mu zdal z jeho pohľadu nezmyselný a nelogický. Vyšiel z izby von na verandu. Krátko nato vyšiel na verandu aj Ramakrishna a dotkol sa skeptického žiaka. Vivekananda okamžite zakúsil všetky materiálne objekty ako formy vedomia, ne-hmotného a priehľadného.
Duchovná energia Ramakrishnu bola dostatočne silná nato, aby zmenila naše bežné chápanie sveta. Myslím, že ľudia ako on vidia skrz veľkú časť Špirály Lásky. To ich robí extatickými, opojenými Láskou. Je to zjednotenie mužského a ženského aspektu, toho Absolútneho a toho relatívneho, formy a ne-formy. Inými slovami, je to spojenie Ducha (mužské), Duše (ženské) a Tela (forma).
„Hľadiac z okna, ktoré je vysoko
Je to ako príbeh lásky
Dokážeš ma počuť?“ [3]
__________________________
Odkazy:
[1] Matúš 22:37-39
[2] Mojžiš 6:63
[3] Alison Moyet – Only You (Len Ty) (s textom)
