Rozšírenie mysle

Na rozšírenie vedomia sa v dvadsiatom storočí vynakladalo veľa úsilia, často prostredníctvom substancií

Rozšírenie mysle

Napríklad, v šesťdesiatych rokoch 20. storočia existovalo presvedčenie, že marihuana je bohmi daný prostriedok na ochranu ľudstva pred stuhnutím, pred kryštalizáciou mysle. Mnohí ju považovali za prostriedok na únik z vedomia, ktoré obmedzuje samo seba bežnými spoločenskými životnými návykmi. Uvedomenie si toho, že by mohla byť myseľ opätovne obmedzovaná návykom na tento prostriedok, bolo v tom čase zamietnuté.

Myšlienka, že sú potrebné určité ingrediencie na rozšírenie mysle a ducha pomocou rôznych substancií, vyústila v našom storočí do používania napr. nápoja ayahuasca [1], ktorý získava svoju moc z dvoch juhoamerických rastlín.

Expanzia mysle môže vzniknúť ako túžba predstaviť si a zažívať dimenzie celého elektromagnetického spektra. Ľudia dokážu bežne vidieť len nepatrnú časť tohto spektra.

Spektrum ako celok je asi desať biliónov ráz väčšie ako spektrum viditeľného svetla.

A skutočnosť, ktorá zahŕňa ducha, by tiež existovala v rozšírenom mentálnom spektre. Vedomie toho Jediného, ktorý všetkým prestupuje a je všetkým, by predsa zahŕňalo aj maximálny mentálny priestor, alebo nie?

Ale je tu ešte jeden dôvod túžby po rozšírení mysle, a to skúsenosť tiesne,  uzavretosti, skúsenosť absolútnych hraníc, ktoré stavia spoločenský a ekonomický poriadok. Potreba rozširovania preto vzniká kvôli hrozivému pocitu dusenia, spôsobenému týmto prostredím malomeštiactva s jeho prijatými normami pôžitku, pohodlia a zisku.

Za najlepšie utíšenie tejto túžby a tejto potreby sa považuje nová viera, konkrétne viera v dáta, viera v nové informácie. Existuje presvedčenie, že takmer nekonečné more dát obohatí a rozšíri naše vedomie až po duchovné rozmery; že vznikne oceán vedomia, založený na informáciách, ktorý nás spojí s tým Jediným, takže strasť a malomyseľnosť sa stanú záležitosťou minulosti. Táto prevažujúca viera v dáta nesie nádej, že technológia a umelá inteligencia nás algoritmicky prenesú do sveta ducha, ktorý je dostatočne priestranný, aby nám umožnil kozmicky dýchať v úplne novej ére vedomia.

Zároveň táto nová paradigma dátovej-expanzie-mysle sa tiež domnieva, že je schopná prebudovať súčasný deštruktívny ekonomický model, ktorý teraz ničí Zem, prírodu a ľudí, z chaosu nadmerných informácií na efektívne fungujúce, neškodlivé, ekologicky vedomé životné prostredie, na živý univerzálny liek.

Autor Yuval Noah Harari sa vo svojej knihe Homo Deus [2] správne pýta, či sa naozaj chceme pripojiť k viere v dáta ako ku prístroju, ktorý rozširuje myseľ, keď od nás požaduje, aby sme predpokladali, že naše organizmy sú iba algoritmami, a že životné procesy sú len spracovávaním dát. A na záver sa nás pýta:

Čo má väčšiu hodnotu: inteligencia alebo vedomie?

Veľké množstvo populácie si vybralo účasť na technologickom gigante sociálnych médií, Facebooku, a pre nich to má za následok nepretržité spojenie s dátami, ktoré oni sami z márnosti generujú, ale ktoré im už viac nepatria. To naznačuje, že si nakoniec zvolili pohodlie virtuálnej reality, potešenie z virtuálnej reality a zisk z virtuálnej reality.

Radi zabúdame, že každý prostriedok, ktorý rozširuje myseľ, či už hmotná substancia alebo mentálne digitálna, nás robí závislými na autoritách mimo nás.

Potom zabúdame, že existuje náš vlastný vnútorný sprostredkovateľ, ktorý rozširuje ducha, bez digitálnej závislosti a bez použitia vonkajších substancií. Gnóza nám môže dať poznať a uvedomiť si tohto sprostredkovateľa. Rozšírenie mysle potom môže znamenať odstránenie nevedomosti pomocou rozšíreného priameho poznávania. Tento vnútorný sprostredkovateľ nám dáva duchovný priestor a otvorenosť, pretože kde existuje tento Duch, tam je sloboda.

 

Zdroje a poznámky:

[1] Ayahuasca sa vyrába z dvoch rastlín: Psychotria viridis a liana Banisteriopsis caapi. Psychotica viridis obsahuje ako aktívnu látku DMT. Banisteriopsis sa stará o to, aby DMT nebola zničená a zostala aktívna dlhšiu dobu. Zdroj: klinika Jellinek

[2] Homo Deus, een kleine geschiedenis van de toekoms (Homo Deus: trochu histórie z budúcnosti), Yuval Noah Harari, 2017

[3] Tento článok prvýkrát vyšiel v časopise Pentagram, ročník 2018, č. 3

Print Friendly, PDF & Email

Zdieľaj tento článok

Info o článku

Dátum: 23 februára, 2023
Autor: Frans Spakman (Netherlands)
Foto: Dimitrus Christou via Pixabay CCO

Obrázok: