Inteligencia života, ktorá je zjavná v prírode, sa prebúdza v človeku a konfrontuje ho. Napríklad v podobe krajiny, stromu, kvetu, ovocia alebo huby.
Objavenie toho samo-zrejmého
Z raja zostali tri veci: hviezdy noci, kvety dňa a oči detí.
Dante Alighieri
Inteligencia života, ktorá je zjavná v prírode, sa v človeku prebúdza a konfrontuje ho. Napríklad v tvare krajinky, stromu, kvetu, ovocia alebo huby. V procese kreslenia kresliar skúma to samo-zrejmé, to oči-vidné. Pozorným pozorovaním, ktoré je pri kreslení nevyhnutné, sa dostáva k nevyspytateľnej rozľahlosti toho blízkeho, ktorá je vlastná každej viditeľnej podobe.
Kresliac a žasnúc vstupuje do podoby – akoby do kaplnky, ktorá je zároveň laboratóriom vnímania. Tam sa prostredníctvom skúmavého pozorovania formy otvárajú dvere univerzálnym silám, ktoré ju sformovali. Z údivu vyvstáva otázka: aká inteligencia tu pracuje?
Takáto kontemplácia univerzálneho tvorenia môže inšpirovať ľudského ducha. Pokiaľ je vnímavý, pripravený prijímať a učí sa pozerať až po jadro, až k pôvodu – tam, kde z úrodného chaosu vzniká usporiadaný kozmos, v ktorom sa prejavuje Logos. „Ak chcete poznať to neviditeľné, musíte sa ponárať hlbšie a hlbšie do viditeľného,“ hovorí Kabala.
Napríklad, do kvetov.
„Z raja zostali tri veci: hviezdy noci, kvety dňa a oči detí,“ povedal Dante Alighieri.
Do kvetov sú vpísané planetárne pohyby. Venuša a Zem kreslia pri svojom obiehaní okolo Slnka do kozmického priestoru päť-cípu hviezdu. [1]
Päť-cípa hviezda, pentagram, obsahuje proporcie zlatého rezu, ktorý sa nachádza vo všetkých lupeňoch ruží a tiež v ľudskom tele – a tým aj v základoch nášho vnímania. Tvorí voľné, hravé a zároveň presné rezonančné pole zhody a jednoty.
Keď pozorujeme rozkvitnutú lúku, pozeráme sa zároveň aj na hviezdnu oblohu. Kvety sú filigránske (jemne vypracované, pozn. prekl.) nádoby takmer nadpozemskej dokonalosti. Kvety sú plody svetla. Žiadne smetisko, žiadna ruina nie je príliš nevhodná nato, aby kvitnúce rastliny otvorili svoje farebné kalichy svetlu a darovali tak nádej dokonca aj púšti. Nie je tu nič roztomilo gýčovité, ale je tu silné, jemné, inteligentné prejavenie, ktoré pokrýva celú Zem. Harmónia protikladov, ktoré sa navzájom dopĺňajú v rôznorodých tvaroch a farbách, ukrývajú v sebe liečivé sily a vyživujú a potešujú už len skrz pohľad na ne. A čo iné je skutočná radosť než prepotrebná manna v púšti – pokrm Boha?
[1] Tento obrazec je vytvorený súvislým vykresľovaním pomyselných spojovacích čiar medzi Venušou a Zemou v intervaloch troch dní (1000-krát).
