Odpustenie – rituál oslobodenia

Prvým krokom ku stálej ochote odpúšťať je rozvinutie pochopenia, akceptovania, ktoré nesúdi, no ktoré umožňuje, aby sa všetka rozmanitosť spojila vo vyššej oktáve bytia, mimo nášho prirodzeného egocentrického oddeľujúceho vedomia.

Odpustenie – rituál oslobodenia

 

Odpustenie je vôňa,

ktorú fialka dáva päte,

ktorá ju pošliapala. (Mark Twain)

Odpustenie je vedomý, oslobodzujúci čin lásky, ktorý začína vo vlastnej bytosti človeka a daruje hlboký pokoj.

Tajomstvo uzdravenia a spásy prostredníctvom odpúšťania môže byť opravdivo odomknuté a zažité až vtedy, keď sme dozreli k vedomiu, že v svojom vnútri nosíme dve duše, z ktorých jedna je pripútaná k zemi a druhá má nebeskú podstatu. Nie sme materiálne bytosti, ktoré zažívajú duchovné skúsenosti, ale duchovné bytosti, ktoré na materiálnej úrovni dospievajú k seba-poznaniu.

Nebeské Ja čaká s nekonečnou trpezlivosťou, že sa mu pozemská ľudská bytosť otvorí, aby spoznala svoju pravú, duševno-duchovnú identitu. Zároveň v ňom prebúdza spomienku na tú úlohu, s ktorou súhlasil už pred svojím narodením a na ktorú vo svojej fyzickej existencii väčšinou úplne zabudol. Naše pozemské ja v maskovanej zdanlivej nevedomosti denne pribíja na kríž svoje večné Ja v duchovnom zmysle. A To mu odpúšťa, tak ako Ježiš Kristus odpustil na Golgote svojim katom slovami: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“

Odpustenie znamená súčasne aj odovzdanie sa. Myslí sa tým dobrovoľné odovzdanie našej pozemskej osobnosti nášmu vnútornému večnému jadru duše, v ktorom a prostredníctvom ktorého sa vesmírny Kristov impulz môže stať oslobodzujúco účinným. Naše nižšie ja žije ešte stále v starozákonných  Mojžišových zákonoch, naše nebeské Ja, ktoré bolo prebudené v Kristovi, sa v slobode daruje zdokonaľovaniu ľudstva a uzdravovaniu ľudského sveta.

„Odpusť predtým, ako zapadne slnko“

(havajské príslovie)

Odpúšťať musí človek začať v Teraz a Tu, aby sám mohol prijať odpustenie a oslobodenie. Odpustenie ako oslobodzujúca a všetko nižšie premieňajúca sila prúdi z prúdu lásky Kristovho Ducha. Až keď znovu rozpoznáme tento Kristov impulz, tohto nami jednorodeného Syna, a až sme pripravení odovzdať mu riadenie našich osudov, môže sa aj prostredníctvom nás uskutočňovať premena na jediné dobro.

Najväčšou silou vo vesmíre je láska. Tá odmieta každú žalobu či sťažnosť, každú vinu, všetku menejcennosť či podriadenosť a nepriateľstvo. Láska vidí to spoločné a čistí to, čo rozdeľuje. Najvyšší príkaz na ceste k prijatiu v poli vše-objímajúcej lásky znie:

Nikomu neublížiť!

Odpustenie dokáže tiež oslobodiť naše ja od zdanlivej role obete, ktorá nás neustále sužuje a do ktorej sa naše ego rado oblieka. Nato je potrebný hlboký vhľad z nášho vyššieho, trans-personálneho vedomia. Až keď spoznáme, že ľudia z nášho osobného okolia, ako sú rodičia alebo súrodenci, partneri či priatelia, nám neubližovali zámerne a z plného vedomia, ale konali podľa svojho aktuálneho stavu vedomia so všetkými jeho individuálnymi ohraničeniami, až potom môžeme v sebe prekonať existenciu obete tým, že v sebe uskutočníme základné odpustenie. Liečivé impulzy sú oslobodzujúce a trvalé tak pre nás samých, ako aj pre všetkých, ktorých sa to týka.

Odpustenie rieši všetky konflikty

Človek je spoločenská bytosť, a bez uzdravujúcej sily odpúšťania sa jednotlivec ani ľudská rodina nemôžu udržať schopnými žiť a rozvíjať sa. Odsudzovanie, pomsta či neodpustenie pôsobia na jednotlivca a spoločenstvo ako pomaly pôsobiaci jed. Odpustenie je akoby očistný rituál, v ktorom sa rozpúšťajú vlastné deštruktívne vzorce správania, nedorozumenia a zastarané presvedčenia či súčasti viery. V skutočnom odpustení sa uskutočňuje akt seba-prekonania, ktorý až potom umožní bezvýhradné zmierenie. V tomto seba-odovzdaní sa vyššiemu človeku v nás dovoľujeme, aby sa Kristova moc mohla stať účinnou v nás a prostredníctvom nás. Len tam čerpáme zo zdroja všetkého milosrdenstva a bezhraničného odpúšťania.

Skutočné odpustenie má vždy charakter obetovania sa. Je nesené bdelou vnútornou aktivitou. Popri rozhodnutí zabudnúť na spory, ktoré nám boli spôsobené, zároveň berieme na seba záväzok, opäť napraviť objektívne vzniknuté škody, ktoré vznikli v disonancii a spôsobili škody nielen nám, ale aj matrici, poľu života. V odpustení vraciame svetu sily, ktoré mu boli odobraté prostredníctvom sporu, v ktorom boli viazané.

„Milujte svojich nepriateľov!“

Slovo odpúšťanie zahŕňa v prebudenom človeku duše neustálu, láskou nesenú pripravenosť, vylievať sa do sveta vo všeobecnom rozhrešení. Predstupeň k tejto schopnosti – ktorá v nás vyrastá z Kristovho impulzu – je vyjadrený v slove odpustiť, ktoré je v svojom jadre spojené so slovom pustiť, vzdať sa, a ktoré znamená dobrovoľné zrieknutie sa všetkých snáh, ktoré vychádzajú z nášho nižšieho, oportunistického ja. V odpustení je nám zároveň podávaný nápoj zabudnutia, čo znamená trvalé oslobodenie sa od všetkých karmických okov vzájomne sa obviňujúcich nezrovnalostí.

Na našej životnej ceste sa pred nás budú stavať problémy, aby sme z ich mohli vyrásť. Ľudia, ktorých prostredníctvom konfliktu vnímame ako svojich nepriateľov, sú v skutočnosti našimi priateľmi, lebo nám dávajú podnet na odhalenie tieňov, ktoré sú ešte stále skryté v nás samých, a ktoré prispeli k vzniku disharmónie. Ak sme pripravení na korigovanie, na čistenie, zmení sa aj naša vonkajšia životná situácia. Preto je Kristovo slovo: „Milujte svojich nepriateľov“ spoľahlivým ukazovateľom cesty do vyššej oktávy života, v ktorej môžeme vzísť v čistom vedomí duše.

S každým odpustením zbavuje človek pút  jednu časť karmického poľa sveta, ktoré preniká naším kozmom s hustou sieťou železných nevyhnutností. Otvára tým dvere k vyššiemu kristo-centrickému silovému poľu, z ktorého prúdi milosť, ktorá premieňa nevyhnutnosť na slobodu.

Ten „jedno-rodený Syn“, nesmrteľná duša, dokáže prelomiť aj ten najnepriaznivejší osud, ktorý sme rozpútali, ak sa jej zveríme. Toto je odpustenie previnení, ktoré môže vymazať karmu prostredníctvom lásky.

Všetko chápať znamená všetko odpúšťať

Každý z nás je časťou tohto sveta. Keď sa zmeníme, zmení sa tým aj svet. Na prvý stupienok odpúšťania sa vystúpi tým,  že sa rozvinie chápanie, akceptovanie bez súdenia, ktoré vo vedomí pripustí, aby sa všetka rozmanitosť pripojila k celku vo vyššej oktáve bytia, na opačnej strane oddeľujúceho vedomia našej ja-prirodzenosti.

Takto rastieme k skúsenosti, že všetko je zviazané so všetkým v spoločnej matrici neobmedzených možností, a tak rastie pochopenie pre všetky rôznorodé prejavy vedomia a individuálne životné úlohy. Z tohto uvedomenia vzniká pripravenosť na toleranciu a na odpúšťanie. Dosah odpúšťania je však neohraničený a preniká všetkými kozmickými a mikrokozmickými úrovňami, keďže pôsobí z trans-personálneho, s Kristom spojeného vedomia.

Najvyššia úroveň odpúšťania sa naplní, keď v Duchu prebudená duševná entita vezme na seba karmu nejakého človeka alebo skupiny ľudí, ako to bolo pred nami prežité v mystériu Golgoty Ježišom Kristom. Niesť karmu celého ľudstva v jeho evolúcii je nikdy neochabujúcim gestom odpúšťania,  ktoré – podľa Rudolfa Steinera – na seba prevzala aj oslobodená bytosť Christiana Rosenkreuza, aby nám cestu na uskutočnenie premeny na človeka-Duch-duše udržal otvorenú aj na rozhraní našich čias.

Nevyčerpateľná sila lásky vesmírneho Ducha-Krista dokáže uzmieriť aj kozmické protichodné sily Lucifera a Ahrimana z ich roztržky a vyviesť ich nakoniec z fatálneho uväznenia do spásy. Lucifer a Ahriman sa nedokážu oslobodiť z vlastnej sily: Lucifer, „krásny vzhľad“, pozemsky nestály, povrchný zvodca ku klamným predstavám a k napodobovaniu; Ahriman, pozemsky závislý, ktorý sa prejavuje v silách matérie, v materiálnej vede a jej metódach.

Keď človek v sebe spozná Kristov impulz a napojí sa na jeho univerzálnu múdrosť, potom sa udeje veľký zázrak: že všetky luciferské sily v jeho vlastnom mikrokozme a v danom čase aj v makrokozme môžu byť oslobodené v láskyplnom akte odpustenia a Lucifer povstáva ako nosič svetla, aby sa stal služobníkom Krista. Oslobodenie Ahrimana je umožnené prostredníctvom ľudského spoločenstva, ktoré žije a pôsobí v súlade s oslobodzujúcou Kristovou silou.

Tak pochopíme, že odpúšťanie je duchovno-morálna sila, ktorá slúži uskutočňovaniu Kristovho impulzu v našom súčasnom ľudstve. V živom vyznaní: „Nie ja, ale Kristus vo mne“, sa cesta seba-obetovania premieňa na cestu radosti, ktorá oslobodzuje ľudstvo.

Literatúra:

Dupreé, U. E.: Ho’oponopono, das hawaiianische Vergebungsritual (Ho’oponopono, havajský rituál odpúšťania), Vydavateľstvo Schirner Verlag

Prokofieff, S. O.: Die okkulte Bedeutung des Verzeihens (Okultný význam odpustenia), Vydavateľstvo Verlag Freies Geistesleben

Tipping, C. C.: Ich vergebe, der radikale Abschied vom Opferdasein (Odpúšťam, radikálny odchod od toho: byť obeťou), Vydavateľstvo Kamphausen Media GmbH

Van Rijckenborgh, J.: The Egyptian Urgnosis (Egptská Pra-Gnóza), Zväzok IV, Vydavateľstvo Rozekruis Pers, Haarleem

 

 

Print Friendly, PDF & Email

Zdieľaj tento článok

Info o článku

Dátum: 26 mája, 2023
Autor: Dr. Dagmar Uecker (Germany)
Foto: Annette Meyer auf Pixabay CCO

Obrázok: