Späť na časť 1
Francúzsky chemik Prof. Pierre Baranger (1900 – 1971), ktorý robil pokusy s rastlinami, o tom informoval v roku 1959 a vysvetlil:
„Moje výsledky sa zdajú neuveriteľné, ale sú skutočné. Konal som s najväčšou opatrnosťou. Svoje experimenty som opakoval nespočetne krát. Za tie roky som urobil tisícky analýz. Výsledky boli verifikované tretími stranami, ktoré nevedeli na čom pracujem. Skúmal som vec rozličnými spôsobmi. Menil som výskumníkov v experimentoch. Ale neboli žiadne pochybnosti, musíme sa skloniť pred faktom: rastliny poznajú prastaré tajomstvo alchymistov. Deň čo deň pred našimi očami transformujú prvky.“ [6]
Po oboznámení sa s vyššie citovanými tvrdeniami Plancka, Steinera a Dürra o podstate atómov, by sa také doteraz nevysvetliteľné javy ako opísal Baranger, ktoré sú v jasnom rozpore s prevládajúcou atómovou teóriou, už nemali stretnúť so zásadným odmietnutím podľa motta Palmströma „to, čo nesmie byť, nemôže byť“. Ale predpokladom prijatia týchto tvrdení je nové vedomie, vstup do sveta živej bytosti:
Neexistuje žiadna mŕtva hmota – všetky hmotné javy sú tvorené duchom, z ducha. Atómy sú koncentráciami pôvodnej účinnosti božskej idey vo vesmíre: múdrosti, lásky, naplnenia.
Transformácia atómov
Biologická transmutácia neznamená nič viac a nič menej ako premenu určitých atómov na iné. Táto transformácia sa však neuskutočňuje svojvoľne, ale vnútri určitej zákonitosti, ktorá sa dá dobre vysvetliť konceptmi a modelom konvenčnej atómovej teórie, ako uvádza Baranger. Transformácia prebieha prostredníctvom výmeny protónov. Rovnako ako sa atómy spájajú, aby vytvorili molekuly prostredníctvom výmeny elektrónov, cieľom biologickej transmutácie je vytvoriť ďalší prvok prostredníctvom výmeny protónov. Celkový počet protónov, neutrónov a elektrónov zostáva vždy rovnaký, takže atómová energia je (z veľkej časti) zachovaná.
Príklad: Ak vezmete do úvahy množstvo vápnika v škrupinách kuracích vajec, nedokážete konvenčnou chémiou vysvetliť náhly výskyt vápnika v kostiach kuracích embryí, ak kurčatá iba skonzumujú malé množstvo vápnika zo svojej potravy, ale namiesto toho veľa sľudy t.j. zlúčeniny kyseliny kremičitej.
Najmä francúzsky prírodovedec (inžinier a vládny úradník) C. L. Kervran (1901 – 1983) sa venoval týmto a ďalším javom a našiel premenu atómov ako jediné presvedčivé vysvetlenie. Jeho vysvetlenie je, že kremík z kyseliny kremičitej Si(OH)4 v kombinácii s uhlíkom je premieňaný na vápnik [7]:
28Si + 12C := 40Ca.
Čísla pred symbolom prvku znamenajú zaokrúhlenú atómovú hmotnosť. Na prevod transmutáciou Kervran používa symbol :=. Tento symbol pre transformáciu neznamená automaticky, že existuje energetická rovnováha. Transformácia môže byť preto endotermická (prostredníctvom pridania energie) alebo exotermická (uvoľnením energie).
Už v 19. storočí existovali výskumy a objavy v tomto smere. V polovici 19. storočia nemecký barón Albrecht von Herzeele už formuloval: „Nie pôda produkuje rastlinu, ale rastlina produkuje pôdu.“ Baranger sa tiež odvolával na Herzeeleho priekopnícke dielo.
Na Herzeeleho sa vo svojich výskumoch odvolával aj Rudolf Hauschke (1891 – 1969) a v prílohe svojej vlastnej knihy Substanzlehre (Teória látok) reprodukuje niekoľko Herzeelových spisov v ich pôvodnom znení, okrem iného text Zur Entstehung der unorganischen Stoffe (K vzniku anorganických látok) z roku 1876 [8], [9], [10].
Uvedené výskumné práce vykonali seriózni vedci a nemôžu byť v žiadnom prípade spájané so stredovekou pseudovedou výrobcov zlata, ktorí tiež používali pojem transmutácia. Prvok s najvyšším atómovým číslom, ktorý bol doteraz nájdený v biologickej transmutácii, je železo (56Fe). Preto každá myšlienka o možnosti „biologickej výroby zlata“ musí byť okamžite zamietnutá.
Avšak premena uhlíka a fluóru na fosfor môže byť tiež dôležitá a nápomocná pre sektor poľnohospodárstva, keďže doteraz sa predpokladalo, že fosfor, ktorý je potrebný na výživu ľudstva, má obmedzený zdroj.
S rastúcim pochopením podstaty hmoty, môžeme tiež pochopiť prirodzený spôsob transformácie prvkov, ako to zjavne uskutočňujú rastliny.
Podstata hmoty môže byť preto chápaná takto:
Na začiatku, existuje duch, ktorý vysiela myšlienku života.
Život je výsledkom duchovného impulzu.
Hmota je výsledkom života.
Rudolf Steiner to hovorí takto:
Hmota je koagulovaná kozmická aktivita.
Kľúč ku konkrétnemu chápaniu biologickej transmutácie by mohol spočívať v nájdení prístupu k pochopeniu a uskutočňovaniu hodnôt
Jednota, Múdrosť a Láska,
alebo môže byť dôsledokom prebudenia, ktoré bolo formulované rosikruciánmi už v roku 1615 v ich Confessio Fraternitatis R.C. slovami:
„… po tom, ako sa svet vyspal z opojenia zo svojho otráveného a neestetického pohára a, skoro ráno, sa priblíži k vychádzajúcemu slnku s otvoreným srdcom, obnaženou hlavou a bosý, šťastný a jasajúci.“ [11]
________________
Odkazy:
[6] Pierre Baranger: Rozhovor s časopisom Science et Vie , 1959
[7] C. L. Kervran: Biologische Transmutation (Biologická transmutácia). Edícia Fahrenheit, zväzok 1. Archívne vydavateľstvo Agraffe, Basel 2016
[8] Rudolf Hauschka: Heilmittellehre. Ein Beitrag zu einer zeitgemäßen Heilmittelerkenntnis (Náuka o prostriedkoch liečenia. Príspevok k súčasnému chápaniu liečiv). Vittorio Klostermann, Ffm 2004 (86. vyd., s.76).
[9] Albrecht von Herzeele: Vegetabilische Entstehung des Phosphor und des Schwefels (Rastlinný vznik fosforu a síry). Berlín, Peters 1880.
[10] Výber z pozorovaných javov, ktoré možno zjavne vysvetliť iba biologickou transmutáciou:
40Ca := 28Si + 12C 23Na := 7Li + 16O
31P := 24Mg + 7Li 31P := 12C + 19F
32S := 16O + 16O 35Cl := 16O + 19F
19F := 12C + 7Li 14N2 := 12C + 16O
56Fe := 55Mn + 1H
[11] J. van Rijckenborgh: Das Bekenntnis der Bruderschaft des Rosenkreuzes. (Vyznanie Bratstva Rosikruciánov). Haarlem 1980, kap. VIII.
____________________________________
Ďalšie informácie:
Kervranovi bola v roku 1993 posmrtne udelená Ig Nobelova cena.
Bernhardt P. J. O’Mara Bockris (1923-2013) bol tiež ocenený Ig Nobelovou cenou v roku 1997 za výskum studenej fúzie [t.j. biologickej transmutácie].
Bockris bol profesor chémie, ktorý sa zaoberal hlavne fyzikálnou chémiou a obzvlášť elektrochémiou. Je spoluautorom viac ako 700 vedeckých publikácií, vrátane viac ako 20 kníh. Bockris je najviac známy pre jeho učebnice o modernej elektrochémii a ako prvý zástanca vodíkovej ekonomiky. Je jedným zo spoluzakladateľov CITCE, predchodcu Medzinárodnej elektrochemickej spoločnosti (ISE). V neskorších rokoch podporoval prácu na studenej fúzii, za čo bol silne kritizovaný. (wiki)
Ig Nobelova cena („ignoble“), niekedy označovaná ako Anti-Nobelova cena, je satirické ocenenie na počesť vedeckých úspechov, ktoré „najprv rozosmejú ľudí, potom ich prinútia rozmýšľať“. (Wiki)
