(Späť na časť 4)
Skúsme urobiť ďalší krok do hĺbky nášho sebapoznania, aby sme sa ešte viac priblížili k pochopeniu mystéria srdca a k otázke, prečo ochorelo. Preto by sme radi nahliadli na naše skúsenosti, ktoré sú uložené v univerzálnom poli informácií Sophie perennis (slov. Večnej múdrosti). Všetky svedectvá múdrosti ľudstva a ich trvalé posolstvo pochádzajú z tejto nadčasovej kozmickej pokladnice.
Tam sa dozvedáme, že človek má duálnu podstatu: je občanom dvoch svetov. Je nesmrteľným, duchovným synom Kráľovskej ríše Neba, ako aj smrteľným, materiálnym dieťaťom Zeme. Žijeme ako smrteľné osobnosti v „chráme“ duchovného mikrokozmu.
Táto duálna bytosť s „dvomi dušami v svojej hrudi“, ako ju zo svojej skúsenosti opisuje Goethe, má vo svojej štruktúre sedem podstatných aspektov. Aj tu sa stretávame so špeciálnym číslom sedem, číslom, ktoré sa opakuje v kozmicko-hermetických analógiách na mnohých úrovniach.
Smrteľná osobnosť má štyri nosné telá:
1. viditeľnú fyzickú formu;
2. neviditeľné, jemno-hmotné éterické telo, energetické vitálne telo, ktoré preniká hmotnou formou a oživuje ju;
3. rovnako neviditeľné energetické astrálne telo, v ktorom a prostredníctvom ktorého prežívame naše emocionálne pohnutia;
4. energetické mentálne telo, s pomocou ktorého sa rozvíjajú naše myšlienky a naše tvorivé možnosti.
Táto štvordielna biologická osobnosť vzišla z biologickej evolúcie.
S rozvojom mentálneho tela, sebauvedomujúceho si myslenia, vzniklo vedomie ega. „Cogito ergo sum“ (slov. „Myslím, teda som“), ktoré prvýkrát sformuloval Descartes, o tom svedčí. To zároveň znamená veľké nebezpečenstvo, ktoré tkvie v tom, že človek sa považuje za korunu tvorstva, a z toho vyplýva, že sa snaží formovať svet podľa svojej vlastnej vôle, oddelenej od vôle božského Ducha.
Z tejto ilúzie nás môže oslobodiť iba demaskujúce seba-poznanie, že v našej dnešnej fáze vývoja nie sme konečným cieľom, ale predovšetkým prostriedkom, s pomocou ktorého môže naše najhlbšie vnútorné jadro uskutočňovať evolúciu svojho vedomia. Ken Wilber koncom minulého storočia poukázal na to, že sme dospeli len do polovice evolúcie. Aj Friedrich Nietzsche vo svojom diele „Zarathustra“ pripisuje dnešnému homo sapiens úlohu byť mostom medzi zvieraťom a nadčlovekom. Vývoj tejto dokonalej ľudskej bytosti, ktorá sa môže chápať ako obraz božskej koncepcie, je možný len vtedy, keď slúžime nesmrteľnej duchovnej bytosti nášho mikrokozmu. Tá pozostáva z troch aspektov:
1. čistý duch, nazývaný aj Atman,
2. nesmrteľná duša, označovaná aj ako Buddhi,
3. vyšší tvorivý rozum, nazývaný aj vyšší Manas.
Tieto duchovné princípy sú nám, smrteľným osobnostiam, vrodené ako semienka. Väčšina ľudí si však nie je vedomá svojej duchovnej identity a svojej vysokej urodzenosti.
Naše srdce leží v strede nášho mikrokozmu. Tam je ukryté nebeské semienko nášho nesmrteľného duchovného jadra, ktoré symbolicky označujeme ako „Ruža srdca“. V ázijských učeniach múdrosti sa nazýva „klenotom v lotosovom kvete“.
V našom viac alebo menej vedome riadenom živote sa ukazuje, či je naše srdce chrámom duše, duše, ktorá sa nachádza v jednote so svetovou dušou a nevýslovným Duchom, alebo či srdce predstavuje pracovisko nižších, sebeckých síl, v ktorom vládne štiepenie, rozdvojenosť a odpor. Prvé vedie k uzdraveniu, druhé k ďalšej roztržke a zúfalstvu.
Vysoké tvorivé poslanie človeka spočíva v tom, že už viac nedovolí svojej nižšej egocentrickej osobnosti ako vládcovi vyčíňať v svojom systéme a vo svete. Keď sa stane dobrovoľným služobníkom svojej vnútornej Duch-duše, potom ho táto bude viesť s múdrosťou, ktorá je v súlade so stvoriteľským poriadkom a ktorá jeho, smrteľníka, nakoniec nechá vzísť v nesmrteľnosti.
To znamená vedomý, fundamentálny obrat od centrickej aktivity našej egocentrickosti, k odstredivej odovzdanosti Unio mystica (slov. „Mystickému spojeniu“) so svetovou dušou a jej múdrym poriadkom.
Ak ego – zo strachu stratiť sa – odmieta, potláča alebo jednoducho ignoruje napĺňanie tejto úlohy, potom neostáva vnútornej Duch-duši iná možnosť ako „návštevy“, pomocou ktorých ho vedie k hlbšiemu vhľadu do zmyslu života.
Duša ako „pôrodná asistentka“ pre naše duchovné prebudenie
Toto je potom „vývojová pomoc“, zrodená z čistej lásky, ktorú nám daruje naša mikrokozmická bytosť, aby umožnila prielom novému, trans-personálnemu vedomiu, ktoré je mimo času a priestoru.
Keď sa pozrieme na tieto jemne prepletené súvislosti a úplne novým spôsobom začneme chápať, že „prvotnú príčinu choroby treba hľadať vo vypadnutí zo stvoriteľského poriadku“, ako to sformuloval veľmajster európskej medicíny Paracelsus, potom aj terapeutické vyjadrenie srdcovej terapie získa úplne iné hodnotenie.
Terapia srdcových chorôb v zmysle vyliečenia človeka, sa nikdy nemôže obmedzovať iba na liečbu, ktorá potláča príznaky pomocou liekov a opravných chirurgických zákrokov.
V krízových situáciách sú takéto opatrenia v každom prípade nevyhnutné a často zachraňujú životy, a preto sú v dnešnej dobe tak cenené, už len preto, že moderná medicína s farmaceutickým priemyslom a poisťovacími systémami sa o človeka starajú až vtedy, keď vážne ochorie. Prejavujú ale malý záujem o opatrenia na udržanie zdravia a prevenciu.
V srdci ľudskej bytosti sa dotýkajú Syn Neba a Dieťa Zeme.
Preto je zavítanie do stredu srdca kľúčom k sebapoznaniu. Tam stretneme svoje pravé ja a tam nachádzame zmysluplné seba-naplnenie.
Ak túto cestu dovnútra – zaslepení sebaklamom svojej majestátnosti, dôležitosti či nádhery – potláčame alebo prehliadame, potom budeme potrebovať krízy, straty a infarkty, ktorými nás naša duša nabáda, aby sme urobili krok k novému vedomiu.
Obzvlášť v druhej polovici života sa stáva nevyhnutnou zmena od extrovertnosti k introvertnosti. Je to často obdobie, keď srdce ochorie, aby nám poukázalo na nevyhnutnosť takéhoto fundamentálneho obratu.
Pamätajme na to, že všetko utrpenie a všetky choroby – ak sme na iniciačnej ceste – sa stávajú odrazovými mostíkmi pre nový život, ktorý nachádza svoj zmysel v prežívaní a dosvedčovaní nadpozemskej reality.
Stredný vek ako prah k popoludniu života má svoj vlastný zmysel a vnútornú úlohu. Odteraz už nejde o vzostup, rozvoj, rozmnožovanie a bujnosť života, ale o zvnútornenie, pripravenosť na denné „odumieranie“ a umenšovanie sa, ako aj o vstúpenie do stredu srdca.
Existuje príslovie, ktoré sa dotýka jadra veci: „Kto sa nepominie skôr ako zomrie, pominie sa vtedy, keď zomrie.“ (alebo naopak „Ak zomrieš skôr ako zomrieš, nezhynieš, keď zomrieš.“)
Ticho srdca ako „lono“ zrodu nového stvorenia
Iba v tichu srdca, keď je vládnuca myseľ utíšená, sme spojení s našou dušou. Čistá energia srdca sa stane riadiacou silou života. Srdcové centrum predbieha čas, logika srdca funguje mimo ego-logiky mysle.
Cesta k tejto vysokej urodzenosti, vznešenosti – ktorá bola človeku uložená v evolúcii verného obrazu stvorenia – ho vedie do ticha srdca, v ktorom môže byť udržiavané neustále, neprerušené spojenie s naším pravým ja a svetovou dušou. V tejto prítomnosti Ducha, v tomto prítomnom okamihu, v „teraz“, sme mimo lineárneho času a sme spojení so všadeprítomnosťou. Rozplývame sa v integrálnom vedomí, ktoré funguje tak v horizontálnom prepojení, ako aj vertikálne integrujúc, a je nesené vše-objímajúcou empatiou.
Počúvajme svoje srdce a vezmime ho do oboch rúk, aby sme sa v jeho veľkej sile mohli sami stať zmenou, ktorú by sme chceli vidieť uskutočnenú v tomto svete. Ako totiž povedal malý princ v diele Exupéryho:
„Dobre vidíš len srdcom, to podstatné je pre oči neviditeľné.“
Literatúra:
Sri Aurobindo: The life divine (Božský život), Pondicherry/India: Sri Aurobindo Ashram Press, 2006.
Dahlke Rüdiger: Herzensprobleme (Problémy srdca), Mníchov/Nemecko: Droemersche Verlagsanstalt, 1990.
Dispenza, Joe: Becoming supernatural (Stávajúc sa nadprirodzeným), Carlsbad/USA : Hay House Publishers, 2017.
Jan van Rijckenborgh: The mystery of life and death (Tajomstvo života a smrti), Haarlem/Holandsko: Rozekruis Pers, 1961.
Schleske, Martin: Herztöne, Lauschen auf den Klang des Lebens (Zvuky srdca, načúvať zvuku života), Asslar/Nemecko: Adeo Verlag, 2016.
Wehr, Gerhard: Lebensmitte (Stred života), Mníchov/Nemecko: Claudius Verlag, 1991.
Wilber, Ken: Sex, Ecology, Spirituality: The spirit of evolution (Sex, ekológia, spiritualita: Duch evolúcie), Boulder USA: Shambhala Publications, 2001.
