Návrat na časť 1
Rozlúčka s mocou prostredníctvom veľmi špeciálneho ohňa
Nebude prekvapením, že hierarchická dialektická štruktúra nie je solídnym základom zakúšania jednoty, slobody a lásky v ich neoddeliteľnom spojení so Svetlom. V duševnej skúsenosti hodnôt Vodnára nebude miesto pre žiadnu hierarchiu, založenú na moci.
Mimoriadna energia androgýnnej budúcej vodnárskej ľudskej bytosti má nepozemský žiarový aspekt. Je to elektrický ohnivý éter, ktorý je charakterizovaný ako sila, ktorá sa javí ako vyžarovanie neosobnej lásky.
Hranica, ako je určená starým svetom – pre Grékov to bol Chronos, o ktorom Platón hovoril, že určuje štruktúru nášho kozmu, pre Rimanov to bol Saturn – môže byť týmto teplom prelomená, prekonaná, ako ohnivý plameň vzostupu. Ako môže tento žiar zohrávať úlohu v manifestácii androgýnnej vodnárskej ľudskej bytosti?
Nie je náhoda, že Jan van Ruusbroec (1293 – 1381), ktorý poukazuje na tento tepelný proces, zvolil pre tento proces pojem „geestelice bruloght“ alebo duchovná svadba.
Ústredným bodom tu je vedomie vznietenej lásky, pravej slúžiacej lásky.
Jan van Ruusbroec („mystické svetlo zo stredoveku“) bol súčasníkom Geerta Groteho (moderná oddanosť, Deventer). Van Ruusbroec písal len po holandsky.
Ak sa Carl Gustav Jung stále zaoberal harmonickou spoluprácou mužskej a ženskej energie prostredníctvom rastúceho uvedomovania nevedomého ženského princípu, tak už v stredoveku vidíme dynamický aspekt, nevyhnutný na formovanie muža/ženy, ktorým/ktorou sme pravdepodobne boli v pred-rajských časoch. Ale aj v pätnástom, šestnástom a sedemnástom storočí existujú jasné znaky toho, že oheň je nevyhnutný pre vznešenú jednotu mužského a ženského. Michael Maier uvádza v Atalanta Fugiens (Prchajúca Atalanta):
Pre hermafrodita, ktorý leží ako mŕtvy v tme, je oheň nevyhnutný. (1618)
A v Knihe svätej Trojice (15. st.) vidíme dve hlavy muža a ženy pod jednou korunou a s jedným telom, čo je odkaz na kráľovský stav bytosti.
Odvaha byť slobodný
Prekročenie hranice Chronosa, byť za touto hranicou – niečo, čo od nás vyžaduje Uranos ako vládca vo veku Vodnára – kedysi v starých časoch znamenalo chaos, a teraz, v dvadsiatom prvom storočí, v prechode do éry Vodnára, si vyžaduje odvahu byť slobodný.
Oslobodený od „archaizmu“, slobodný od pripútanosti k hierarchii, oslobodený od zvykov a závislostí, ktoré nás zadržiavajú, brzdia v bezpečí pevnej štruktúry.
Oslobodený od zvykov, z ktorých odvodzujeme svoju istotu existencie.
Oslobodený od zmlúv s tými, ktorí sú pri moci. Nie prijatím anarchizmu a vedomým vytváraním chaosu, ale oslobodený prostredníctvom žitia zo sily fénixovho ohňa, kde je očista zároveň splynutím v jednote a v láske, čo nás udržiava pozdvihnutých vo výšinách.
Chaos by sa potom premenil na vznešené vzory nepozemského poriadku; anarchia by sa premenila na slobodu v otvorenosti.
Hermes and Afrodita
Koncept hermafrodita z alchýmie možno vysledovať späť k zdroju, ktorým je Hermes a vznešené žiarenie Venuše, ktorá reprezentuje Afroditu: Hermes-Afrodita. Toto „splynutie“ je oddelené od prírody, je vznešené. V tejto alchýmii sa zdanlivý chaos transformuje na kozmos vo vznešenom zážitku krásy.
Majte na pamäti, že ide o vnútorné procesy ohnivého zjednotenia, nie o kultúrne výdobytky!
Romanticky kultivovaný človek túži po jednote s prírodou, nie prostredníctvom jej poznania, ale prostredníctvom „skúsenostného vnorenia, pohrúženia sa do nej“. To, čo prežíva, je bolestivé odcudzenie sa a nechce nič iné, len jeho odstránenie splynutím so Vše-životom. Príklad romantickej túžby možno nájsť v texte Friedricha Schleiermachera:
Ležím v lone nekonečného sveta: V tejto chvíli som jeho dušou, lebo cítim všetky jeho sily a jeho nekonečný život ako svoj vlastný. V tejto chvíli je mojím telom, pretože prenikám do jeho svalov a končatín ako do svojich vlastných a jeho najvnútornejšie nervy sa pohybujú podľa mojej vôle a môjho uchopenia ako moje vlastné. Najmenšie narušenie, a posvätné objatie mizne vo vetre. [3]
Holandský filozof Th. C. W. Oudemans [4] poznamenáva v našom 21. storočí toto:
Všetky tie súčasné pokusy o záchranu Zeme, ochranu prírody, udržateľnú recykláciu energie a materiálov alebo o opätovné včlenenie pôvodných druhov, všetky sú výsledkom tej istej romantickej túžby po jednote.
Nejde teda o jednotu s prírodou z romantickej perspektívy, podobnej na individuálnej úrovni, pokiaľ ide o skúsenosť sexuality, ako uvažovala už Joan Grant v knihe Winged Pharao (Okrídlený faraón):
Byť jedným telom nie je trvalé, nemôže pretrvať.
To je prekvapujúce, pretože vodnársky impulz bol skutočne viazaný s romantikou, určite od čias, keď boli formulované takzvané osvietenské ideály.
Keď naše vedomie rozpoznáva a akceptuje, že jednota nášho vedomia s prírodou nikdy nemôže byť stabilná a trvalá, kvôli dialektickej dynamike tej istej prírody, ako potom vôbec možno dosiahnuť jednotu v spojení so slobodou a láskou? A ako môže byť realizovaný stav androgýnnej ľudskej bytosti? Môže byť táto mužská dievčina vnútri nás skutočne oživená?
Teraz je jasné, že sa to týka ohnivého vnútorného procesu. To znamená, že počiatok musíme predovšetkým nájsť vnútri nás samých. Kto začne s hľadaním tejto jednoty, ten sa už nachádza v stretnutí s Bohom, to znamená, že všadeprítomný duch tejto jednoty je vždy obsiahnutý vnútri nás. Všetko, čo musíme činiť, je len takpovediac „uhnúť z cesty“. Potom sa v nás môže začať ohnivý proces. „Uhnúť z cesty“ je to isté ako ne-bytie vodnárskej osobnosti: otvára bránu k neosobnému súcitu, transformuje spiritualitu orientovanú na prírodnú ľudskú bytosť, do univerzálnej spirituality.
Vnútorná monarchia
Turbulencie súčasnosti sú medziiným spôsobené aj planetárnym efektom zvýšenej vibrácie, ale aj energetickými impulzmi, ktoré korelujú s aktivitou Vodnára.
Preto je teraz pre vedomie akoby o niečo menej náročné rezonovať so vznešeným trojuholníkom jednoty, slobody a lásky, za predpokladu, že sú minimalizované prekážky strachu a obáv.
Je tu ešte jeden veľmi dôležitý faktor, a to je vnútorná sila, moc. Je to tiež „arch“ element, áno. Žiadna anarchia, žiadna hierarchia, žiadny matriarchát, žiaden archont, ale vlastná monarchia, kráľovský pár vo vnútri. Očistený ohňom, premenený na zlato. Korunovaný androgýnny človek, ženský, feminínny mladík.
Zdroje:
[3] Schleiermacher, Fr.: Religion als Anschauung und Gefühl des Universums (Náboženstvo ako vnímanie a cítenie univerza), 1799
[4] Oudemans, Th.C.W., Moeder Natuur, de plaats van de mens in de kosmos (Matka Príroda, miesto človeka vo vesmíre), Ten Have, Utrecht 2020
