Vianoce a spiritualita – Časť 1: Tajomstvo vnútornej alchýmie

Dôvodom, prečo si myslíme, že je zaujímavé priblížiť tému Vianoc v jej spojitosti so spiritualitou, je potreba osvetliť rozmer vnútornej pravdy človeka, ktorý prináša kľúč k transmutácii a premene, bežne spojenej s vedou alchýmie. Nie je to alchýmia z pohľadu transmutácie drahých kovov, olova na zlato, ale z pohľadu premeny všetkých aspektov nášho vedomia a nášho života.

Vnútorné kresťanstvo a univerzálne učenie

Kresťanstvo, ktoré sa dotýka tak priamo západných ľudí, je veľmi bohatá tradícia, a to nielen z historického hľadiska či z hľadiska skúseností a tradície všetkých, ktorí sú s jeho učením priamo spätí, ale hlavne vzhľadom na jeho vnútorný rozmer.

Preto uvádzame do kontextu kresťanstvo, ako jednu z tradícií toho, čo poznáme ako Univerzálne Učenie. Univerzálne Učenie je Pravda, prejavená v človeku, ktorá používala v rôznych časoch, pre rôznych ľudí, kultúry a na rôznych miestach rôzne symboly, jazyky a prístupy. Táto mozaika, ktorá tvorí vnútornú múdrosť celého ľudstva, je to, čo Duchovná Škola Zlatého Kríža s Ružou nazýva Univerzálne Učenie.

V tomto krátkom texte bude kresťanstvo spracované z pohľadu vonkajšej symboliky, teda exoterického kresťanstva, pričom sa pokúsi preniesť všetky tieto symboly do vnútorného aspektu, z ktorého vzniká kresťanstvo vnútorné, ezoterické.

Vianoce a zrod svetla

Vianoce, Božie narodenie, je symbolom pre zrodenie Svetla, pre celé ľudstvo, v danom čase. Tento hlavný symbol – nádherný symbol možnosti transformácie pre celé ľudstvo – predstavuje zrod Svetla v ľudskej bytosti.

Uvažovať o Vianociach týmto spôsobom znamená, že vnútorné Vianoce možno sláviť v ľubovoľnom okamihu roka alebo ľudského života; a od momentu, keď toto Svetlo, tento univerzálny princíp, má možnosť zrodiť sa v ľudskej bytosti, oslavuje ona svoj životný sviatok Vianoc po prvý a jediný raz.

A prečo po prvý a jediný raz?

Pretože vo chvíli, keď sa v človeku zrodí Svetlo a on ho oslavuje, jeho život už nikdy nebude taký ako predtým. On sa premení: nevedome alebo intuitívne či dokonca mimovoľne sa stane človekom, hľadajúcim Svetlo. A toto Svetlo, ktoré v ňom začína žiariť ako princíp, ktoré sa rodí v jeho vnútri, ho dovedie k nájdeniu pravého pokoja, pravého šťastia a pravého odpočinku len vtedy, keď jeho vedomie a jeho život sa zjednotia s týmto princípom univerzálneho Svetla.

Symbolika kresťanských sviatkov

Z kresťanských sviatkov všetci poznáme aspoň dva: Vianoce a Veľkú noc. Tieto dva však nie sú jedinými významnými kresťanskými sviatkami. Je potrebné spomenúť ešte aspoň dva, Letnice¹ a Manisola (ktorá sa slávila v stredoveku, ale v súčasnosti nie je veľmi známa).

Slávenie týchto štyroch kresťanských sviatkov malo svoj význam daný nielen príbehmi o postavách evanjelia, ale tiež reprezentovali štyri hlavné etapy premeny, transformácie.

Na severnej pologuli, kde sa tieto tradície vytvorili, sú Vianoce priamo spojené so zimou; Veľká noc s jarou; Letnice sú spojené s letom; a Manisola s jeseňou. Štyri ročné obdobia – zima, jar, leto a jeseň, v tomto poradí (s ohľadom na Vianoce na severnej pologuli), tu vyjadrujú okrem zjavného symbolu obnovy prírody aj cyklus premien: začiatok, vývoj, rozkvet a korunovanie.

Vzhľadom na to, že mnohé z týchto symbolov boli vytvorené, keď bola ľudská kultúra založená priamo na interakcii s prírodou, je dôležité poznamenať, že farmár seje semená po zime, keď je pôda v spiacom stave. Potom čaká, v nádeji, že toto dobré semienko vyklíči na jar, keď sa začnú objavovať kvety a príroda začne byť znovu-zrodená z veľkého spánku, v ktorom bola počas zimy. Toto semienko, ktoré bolo zasadené a vyklíčilo, rastie v lete, stane sa mocnou rastlinou a bude mať kvety. Tieto kvety, po oplodnení, sa zmenia na ovocie, a to dozrieva a stáva sa potravou. Vtedy nastáva zber úrody.

Takto, tieto štyri sviatky (Vianoce, Veľká noc, Turíce a Manisola), spojené so štyrmi ročnými obdobiami (zima, jar, leto a jeseň), naznačujú štyri momenty zmien v prírode, ktoré súvisia so sadením a životom (siatie, klíčenie, rast a prinášanie plodov).

Avšak so zameraním na našu ústrednú tému, Vianoce tiež reprezentujú veľmi špecifický čas, kedy je naše vedomie obrátené dovnútra a – z pohľadu vonkajšieho sveta – sa zdá, že spí. A v tom čase, keď je vedomie ponorné do seba, existuje možnosť, že sa semienko niečoho úplne nového po prvý raz manifestuje v ľudskej bytosti.

Vianoce a vnútorná alchýmia

Keď vedomie dozrieva a – ako na jar – opäť sa obráti von, pozorujúc prebúdzajúcu sa prírodu, a začne znovu, zvnútra, skúmať a učiť sa zmyslu života, môže potom toto semienko vyklíčiť a spustiť proces transmutácie vedomia. Keď tento proces dostatočne napreduje a vzrastá bez narušenia, nastáva skutočná transmutácia – premena života: sú to nové plody, ktoré predstavujú samotného človeka, ktorý je v tejto etape „výhonkom“ Stromu Života. Táto ľudská bytosť sa potom začína prejavovať celkom iným spôsobom, a preto môžeme v týchto štyroch nosných sviatkoch kresťanstva, prírody a Univerzálneho Učenia vidieť metaforu alchymickej premeny – transmutácie.

V alchýmii môžeme tiež rozoznať štyri fázy, ktoré možno dať do súvisu so spomínanými kresťanskými sviatkami, ročnými obdobiami a fázami poľnohospodárstva. Nazývajú sa nigredo, albedo, citrinitas a rubedo.

Nigredo predstavuje prvú fázu, keď vo vnútornom rozjímaní, v „tme“, sa semienko zasieva do vedomia.

Albedo reprezentuje prejavenie sa, manifestáciu nového osvieteného vedomia.

Ďalšia fáza, známa ako „Páví chvost“ alebo citrinitas, predstavuje rozvinutie siedmich farieb dúhy, ktorá – ako slnkom osvetlený chvost páva – hrá všetkými odtieňmi farieb svetelného spektra. To znamená, že v tejto etape vedomie musí postaviť most so siedmimi stupňami transformácie: olovo, cín, železo, meď, ortuť, striebro a zlato. Tento most reprezentuje všetky aspekty ľudskej bytosti, ktoré budú transmutované, teda ktoré je potrebné pretransformovať albedom, to znamená prostredníctvom tohto nového vedomia klíčiaceho semienka, ktoré vstupuje do nového cyklu života.

Nakoniec prichádza rubedo, čo je zjednotenie zlata a krvi, a odtiaľ je názov rubedo, čo znamená „červené zlato“.

Keď pochopíme jasnú paralelu, ktorá existuje medzi ezoterickým učením kresťanstva a vnútornou alchýmiou, môžeme sa kedykoľvek obrátiť na skutočný zmysel Vianoc a hľadať ho v sebe.

Tejto téme sa budú venovať aj ďalšie dve časti tohto článku s názvami: „Vianoce a spiritualita – Hranica ľudského vedomia“, a tiež „Vianoce a spiritualita – Nová ľudská bytosť“.

Pozn. prekl.

¹ Sviatok „Letnice“ (lat. pentecostes, gréc. πεντεκοστή (ἡμέρα) – pentekosté (hémerá) – päťdesiaty deň) sa na Slovensku používa v rôznych cirkvách s rôznymi názvami: Turíce, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Päťdesiatnica. Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Letnice

Pokračovanie na Časť 2