Späť na časť 1
Liečivým princípom rastliny je jej archetyp
Paracelsus uviedol, že podstatou medicíny je Arkanum, a nie to, čo môžu hrýzť naše zuby. Tým chcel povedať, že tým najdôležitejším nejakého lieku nie sú jeho účinné látky, ale duchovný princíp, ktorý nazval Arkanum. Tento duchovný, liečivý princíp je u rastliny archetyp. Preto archetyp rastliny je tým najvyšším, čo môže nadobudnúť účinnosť prostredníctvom rastlinného prípravku.
Ale ako je to možné? Nastáva toto spojenie s Arkanom, s archetypom, keď nejakú rastlinu jednoducho jeme alebo pijeme z nej čaj? Nie, lebo nato je potrebný farmaceutický proces s rastlinou, ktorý zohľadňuje dôležité základné alchymické princípy. Čo to znamená? V živej (a tiež v sušenej) rastline sa archetyp stal neúčinným, pretože celá jeho energia sa vyčerpala na vytvorenie tvaru, formy. Pretože forma je v dospelej rastline prakticky úplná, archetyp vyčerpal svoju podstatnú silu a je teraz v latentnej fáze. Aby sa archetyp znovu aktivoval, musí byť „oslobodený“, oddelený od svojho „uväznenia“ vo fyzickej forme.
To je cieľom alchymických výrobných procesov, ktoré sú tiež známe pod pojmom spagyrické, ako aj určitých homeopatických postupov, ktoré pracujú s rozpúšťaním formy. Tým sa archetyp oslobodí od formy a môže teraz vstúpiť do rezonančného spojenia s liekom, ktoré sa môže počas terapie preniesť na psychiku človeka.
Naproti tomu stoja, na nižšej účinnej úrovni liečivej rastliny, hmotné účinné princípy, ktoré sú tvorené prostredníctvom metabolizmu rastliny, a ktoré majú preto vplyv na metabolizmus človeka, teda na jeho telesné funkcie.
Pretože ani duch (archetyp) ani duša (energetické spojenie) rastliny nie sú „vo vnútri“ rastliny, ale pôsobia na ňu zvonka, nemá rastlina vedomie v rovnakom zmysle ako zviera alebo dokonca človek, aj keď rastlina, samozrejme, má vnemy.
Existuje jedna prastará múdrosť:
Boh spí v kameni, dýcha v rastline, sníva v zvierati a prebúdza sa v človeku.
Ako sa uskutočňuje terapia pomocou rastlinného Arkana?
Keď sa u nejakého človeka na základe krízy, blokády alebo konštelácie osudu nemôžu prejavovať jednotlivé vlastnosti podľa svojej prirodzenosti, a preto dochádza v prúde života ku blokáde, dokáže byť prostredníctvom rastliny, ktorá stelesňuje presne tieto vlastnosti, podporovaný proces transformácie, pričom dôraz leží na „podporovaní“, lebo hlavná práca pri psychickej transformácii leží vždy vo vedomí.
Chceli by sme to popísať na základe signatúry a podstaty nejakej známej liečivej rastliny.
Príklad rastliny: zlatobyľ obyčajná
Signatúra
Zlatobyľ obyčajná (Solidago virgaurea) patrí do čeľade astrovitých rastlín, ktorej charakteristickým znakom sú kvetenstvá, ktoré sa držia pohromade ako koše. Zdanlivo „jediný“ kvet zloženej rastliny, napríklad slnečnice, pozostáva z malých samostatných kvetov, ktoré husto rastú na kvetnom lôžku a sú držané pohromade radmi zelených listeňov. Hnedo kvitnúci disk slnečnice je v strede tvorený mnohými samostatnými kvetmi a každý z nich vytvára slnečnicové semienko. Neprerušený veniec zo žltých „okvetných lístkov“, ktorý obklopuje kvetinový disk ako korunu, je tvorený jazykovitými kvetmi. Každý „okvetný lístok“ slnečnice je jedným jazykovitým kvetom.
U zlatobyle sa nachádza vzácna odchýlka od usporiadania tejto čeľade. Koruna jej kvetu nie je vytvorená úplne, chýbajú niektoré jazykovité kvety. Vyzerá to zdanlivo tak, akoby niekto na okraji vytrhal nejaké jazykovité kvety. Avšak v celkovom obraze kvetenstvo nevyvoláva dojem, že by niečo chýbalo. Kvety vytvárajú obraz harmonického celku so silným žiarením – na jednej strane podmienený tesným postavením jednotlivých kvetinových hláv, akoby boli do seba zapadnuté a medzery tak nie sú nápadné, a na druhej strane ich žiariacou, zlatožltou farbou.
Interpretácia
Naša psychická schránka je určovaná predovšetkým našimi pocitmi. Pozitívny emocionálny vzťah k ľuďom, ktorí sú nám najbližší – naši rodičia, partneri, deti a priatelia – alebo s ktorými denne spolupracujeme, tvoria psychologickú sieť, do ktorej sme vnorení a ktorá nám dáva pocit bezpečia. Táto sieť formuje a posilňuje našu psychickú schránku.
Psychika človeka zodpovedá u rastliny kvetom. Kvety sú analogické pocitom a spontánnym myšlienkam, ktoré ešte nedozreli a nestali sa činmi. Čo teda znamená, že kvetinové koruny zlatobyle sú plné medzier a budia dojem, že niekto vytrhal niektoré jazykovité kvety? Možno v tom vidieť analógiu straty dôležitého emočného vzťahu?
Pri čítaní signatúry nejakej rastliny sa možno držať zlatého pravidla:
Keď určitá časť rastliny vykazuje odchýlku od normy, nedostatok, „chybu“, vždy má pre ňu tiež pripravené riešenie. Pretože všetko v prírode sa usiluje o rovnováhu, o vyváženosť, o kompenzáciu.
Čo to znamená v prípade zlatobyle? Jej kvetenstvá sú také žiarivé, také dokonalé, že medzery u jednotlivých hláv kvetov nie sú nápadné. Zdá sa, že práve prostredníctvom medzier je umožnené ešte vnútornejšie spojenie kvetov s celkom.
Preto v tejto signatúre možno rozpoznať silu podstaty, ktorá u človeka sprostredkuje útechu a psychickú energiu, ak by sa ukončil dôležitý vzťah, či už smrťou blízkej osoby, ťažkou partnerskou krízou alebo rozvodom, ukončením priateľstva alebo zamestnania. V takýchto prípadoch môže mať liek, vyrobený zo zlatobyle, podporný účinok.
Informácia, ktorá sa ukazuje v signatúre zlatobyle, sa spája so zodpovedajúcou informáciou v ľudskom duchu, a tým rozvíja stimulačný a liečivý účinok.
Na signatúru sa možno pozerať aj z ďalšej perspektívy, ktorá vedie k rovnakému záveru: To neúplné vstupuje iným spôsobom do vzťahu k blížnym ako to úplné a celistvé.
Niečo celistvé je v sebe uzavreté a autonómne. To neúplné, naopak, je závislé na doplnení prostredníctvom toho druhého, partnera, partnerky. Čo nie je „okrúhle“, to nedokonalé, je závislé od vzťahov s inými. Iba prostredníctvom spojenia s nimi sa môže vyvinúť niečo celistvé, životaschopné. Toto je skutočná situácia človeka, pretože dokonalosť je možná iba na úrovni myšlienok a princípov, ale nie v skutočnosti.
