Liečivé rastliny a ich účinky
Liečivé rastliny sa úspešne používajú na prevenciu a liečbu telesných príznakov chorôb od prvých dní histórie ľudstva až dodnes. Už niekoľko desaťročí sa používajú rastlinné lieky aj v psychických krízových situáciách, pretože dokážu stimulovať a podporovať transformačné procesy. To vyvoláva množstvo otázok:
Aká je súvislosť medzi liečivou rastlinou a psychikou človeka? Čo znamená signatúra, teda vonkajšia forma, tvar rastliny vo vzťahu k jej pôsobeniu? Ktoré rastlinné princípy majú vplyv na telo a ktoré na psychiku?
Aby sme mohli odpovedať na tieto otázky, musíme pochopiť, aký je vzájomný vzťah medzi duchom, dušou a telom v rôznych prírodných ríšach.
Duch, duša a telo – informácia, energia a hmota
Duch, duša a telo môžu byť podľa kontextu definované rôznymi spôsobmi. V tomto článku odkazujeme na hermetickú, alchymistickú definíciu, ktorá je platná pre všetky veci a živé bytosti, nielen pre človeka.
Podľa tejto definície existuje toľko druhov „ducha“, koľko jestvuje foriem života, pretože pod „duchom“ rozumieme ideu, plán, zmysel, ktorý je základom veci alebo živej bytosti. Preto má každý minerál, každý druh rastlín a zvierat a každá ľudská bytosť svojho „vlastného“, špecifického ducha. Duch teda predstavuje individuálny a jedinečný aspekt veci alebo živej bytosti, ktorý sa napokon prejavuje v jeho tele. Medzi duchom a telom je však spájajúci princíp, duša, ktorá prijíma impulzy ducha a prenáša ich na telo formujúcim spôsobom.
Túto trojicu môžeme tiež nazvať pojmami informácia, energia a hmota. Pod informáciou rozumieme teda duchovný princíp, ktorý sa chce dostať do formy, nadobudnúť tvar, a preto formuje hmotu do telesného tvaru. Avšak na formovanie tvaru je potrebná energia. Tomu zodpovedá energia duše, to znamená spájajúci a sprostredkujúci princíp medzi informáciou (duchom) a hmotou (telom).
Ako sa líšia druhy ducha v rôznych prírodných ríšach?
Ako sme povedali, každá forma života je formovaná skrz svojho špecifického ducha. Ak chceme pochopiť rozdiely a spoločné znaky medzi prírodnými ríšami, musíme najskôr odlíšiť rôzne druhy ducha a, po druhé, vziať do úvahy, do akej miery je daný duch (a duša) integrovaný v tele, teda vtelený, inkarnovaný do tela.
Ľudská bytosť je jedinou živou bytosťou na tejto planéte, v ktorej existujú dva duchovné princípy, ľudský duch a božský duch, o ktorých si povieme neskôr. V božskom duchu človeka sú všetky vlastnosti pôvodnej informácie, logosa, obsiahnuté ako potencia. Rozdiely medzi ľuďmi vznikajú prostredníctvom rôznorodej štrukturálnej konfigurácie týchto vlastností.
Naproti tomu v ľudskom duchu a v skupinovom duchu zvierat a v archetype rastlín nie sú prítomné všetky vlastnosti logosa, ale iba jednotlivé špecifické vlastnosti, ktoré preto vystupujú silne do popredia.
Vedomie a forma v závislosti od inkarnácie ducha
Miera alebo rozsah „inkorporácie“, „vtelenia“ ducha a duše určuje tak vedomie, ako aj formu, tvar tela a duše. Preto sa chceme na túto otázku bližšie pozrieť v troch prírodných ríšach: v ríši ľudských bytostí, zvierat a rastlín.
1. Človek
U človeka sú tak duša, ako aj ľudský duch úplne inkarnované do tela, takže človek má nielen vedomie, ale aj vedomie seba samého. Dokáže sám seba pozorovať zvonka ako cudziu osobu. Ako sme už povedali, v ľudskej bytosti musíme rozlišovať dva druhy ducha a duše: ľudského ducha a božského ducha.
Ľudský duch pozostáva z troch častí: Všetci ľudia majú prvú časť spoločne, pretože človek je v svojom biologickom prejavení vyšším druhom zvieraťa a má, rovnako ako všetky druhy zvierat, skupinového-ducha, ktorý reguluje funkcie tohto druhu a jeho seba-zachovania.
Druhá časť ľudského ducha pozostáva z osobných skúseností, poznatkov a morálnych predstáv človeka. Tretia časť pozostáva z podstaty prenatálnych skúseností. Prvé dve časti ľudského ducha sa zvyčajne označujú ako ľudské ja, tretia časť ako podvedomie.
Božský duch naproti tomu je ten, ktorý určuje individualitu a jedinečnosť človeka. Problematika v súvislosti s božským duchom spočíva v tom, že človek v súčasnom štádiu vývoja ľudstva nedisponuje ešte vhodným telom, v ktorom sa môže (božský duch) prejavovať. Preto vysiela svoje impulzy do prírodnej, ľudskej duše, a tak v nej dochádza k miešaniu protichodných impulzov.
Prečo z toho vzniká problém? Božský a ľudský duch pôsobia z úplne odlišných dimenzií. Ľudský duch má za úlohu zachovávať a optimalizovať ľudské telo vnútri priestoru a času. Božský duch naproti tomu pôsobí z dimenzie mimo priestoru a času. Prirodzené prírodné vedomie je viazané na energiu a hmotu, a preto je ohraničené priestorom a časom. (Božsko-) duchovné vedomie je však neohraničené, lebo jeho pôvod leží v čistej informácii, ktorá nedisponuje ani energetickým ani materiálnym nosičom.
Keď sa zmieša ohraničené s neohraničeným, dôjde k napätiu, konfliktu. Príčinou toho nie je ani prírodné ani duchovné vedomie, ale ich zmiešanie.
Prostredníctvom zmiešania duchovných a prírodných princípov vznikajú tri základné „pokušenia“ ľudského konania, ktoré sú príčinou absolútne každého konfliktu vnútri ľudskej bytosti aj medzi ľuďmi. Sú to:
– nadmerné úsilie o vlastníctvo,
– nadmerné úsilie o uznanie a česť,
– nadmerné úsilie o moc.
Úsilie o vlastníctvo, uznanie a moc sami osebe nie sú problematické, lebo tieto tri sú pre prírodného človeka nevyhnutné na prežitie. Iba ich nadmernosť spôsobuje známe problémy, násilie a zlo, ktoré všetci poznáme. A nadmernosť nastáva tým, že sa prírodné vedomie, ktoré je ohraničené priestorom a časom, pokúša uskutočňovať impulzy zo skrytej sféry bezpriestorového-bezčasového vedomia. Tak sa egocentrizmus, ktorý je potrebný na naše prežitie, stáva hypertrofickým a vedie k psychologickej, sociálnej a ekologickej katastrofe.
2. Zvieratá
U zvierat je duša viac alebo menej inkarnovaná, to znamená „vnútri“ tela. Preto majú najmä vyššie živočíšne druhy vedomie nielen v zmysle inštinktov, ale aj pocitov a čiastočne aj jednoduchých konkrétnych procesov myslenia. Duch, ktorý sa nazýva aj skupinový-duch, ale predsa nie je inkarnovaný do zvierat, ale je mimo nich a zahŕňa všetky zvieratá rovnakého druhu. Preto zvieratá určitého druhu nie sú individualizované ako človek, ale spoločne tvoria takpovediac jednotlivé indivíduum. Existujú výnimky, napríklad domáce zvieratá, ktoré môžu dosiahnuť obmedzenú individualizáciu, ktorá však nie je podmienená živočíšne, ale nastáva prostredníctvom prenosu vlastností osôb, ktoré sa oň starajú. Skupinový-duch dáva tvar telesnej podobe a individuálnemu, charakteristickému spôsobu správania sa živočíšneho druhu.
3. Rastliny
U rastlín pôsobí duchovný princíp nejakého botanického druhu zvonka na telo rastliny a vytvára jej formu, tvar. Duchovný princíp rastlinného druhu sa nazýva archetypom alebo podstatou, esenciou rastliny a zodpovedá vesmírnej štruktúre alebo konštelácii. Počas klíčenia semena vo vlhkej zemi sa genetický materiál, DNA, zameriava na zodpovedajúcu vesmírnu konšteláciu a vytvára sa jemné energetické spojenie medzi rastlinou a archetypom. Táto väzba spája rastlinu s jej archetypom počas celého života, a preto ju možno nazvať dušou rastliny. Tak archetyp, ako aj genetická informácia, DNA, úzko spolupracujú pri vznikaní rastliny.
Aký je rozdiel vo funkcii týchto dvoch vytvárajúcich, charakterizujúcich princípov? DNA obsahuje genetickú informáciu na tvorbu všetkých látok, potrebných v metabolizme a na stavbu tela, a archetyp „buduje“ z týchto látok vonkajší tvar rastliny.
Vonkajšia forma teda nie je vytváraná genetickou informáciou, ako hlása veda, ale prostredníctvom archetypu.
Z tohto dôvodu je zrejmé, že archetyp nejakej liečivej rastliny, teda podstata tohto rastlinného druhu, je vyjadrená v jej telesnej podobe, to znamená v jej signatúre. Preto je principiálne možné na základe rastlinnej signatúry zistiť duchovno-duševný spôsob pôsobenia rastliny. V druhej časti tohto článku popíšeme príklad súvislosti medzi podstatou a signatúrou. Z toho budeme môcť rozpoznať súvislosť s ľudským duchom a objasniť liečivé pôsobenie rastliny.
pokračovanie na časť 2
