Slnko môžeme zdraviť novým spôsobom – keď sa opravdivo prebudíme
… hneď ako svet vytriezvel z opojenia svojím otráveným a omamujúcim pohárom a skoro ráno dokáže ísť v ústrety vychádzajúcemu slnku, s otvoreným srdcom, obnaženou hlavou a bosými nohami, veselo a radostne. [1]
Každý východ slnka je zážitkom, ale len zriedka tento zážitok vnímame vedome: počasie, každodenné záležitosti a všetko ostatné nás často nútia tieto výnimočné okamihy prehliadnuť, premeškať.
Snažím sa, pokiaľ je to možné, prežívať východ slnka vedome, predovšetkým, keď žiariace slnko za jasného letného dňa zaháňa noc a súmrak, a teplo pomaly obklopuje končatiny a prebúdza ich pre nový deň. V miernom vánku sa hrajú listy stromov a tráv, švitoria vtáky. Zdá sa, akoby príroda na chvíľu zostala ticho stáť a plná očakávania vyčkávala slnko. Tieto okamihy otvárajú moje srdce, a môžem cítiť jednotu s prírodou. Je to len viditeľné slnko, ktoré ma privádza do tohto povznášajúceho rozpoloženia? Mám pocit, že je to viac; je to volanie duchovného slnka, ktoré ma priťahuje, ktoré ma volá zbaviť sa a prekonať obmedzenia nášho života. Vytriezvel som z opojenia z otráveného, omamujúceho pohára? Toto volanie chce otvoriť moje srdce pre vyššiu dimenziu, pre duchovné vplyvy, ktoré nepochádzajú z tohto sveta. Tento dotyk otvára nový svet.
Avšak, s odznením magických chvíľ znovu prebudeného života v prírode sa vracia zhon sveta, vracajú sa každodenné myšlienky, nasmerovanie myslenia a života, mnohé problémy a ťažkosti, ktoré sa snažia napĺňať a ovládať náš každodenný život. Napadlo mi niekoľko slov od Karla von Eckhartshausena:
Vody milosti, slzy pokánia, budú privedené k očisteniu lúčom Lásky zhora, až kým sa slnko napokon úplne nezmocní zeme a nevytvorí ten najdokonalejší produkt: zregenerovanú zem. Tak je dokonalosť aj v človeku tým stavom, v ktorom sa Boh – tým, že zabral srdce – stal základom a hybnou silou všetkých našich činov. [2].
Ako môžem dospieť k tejto dokonalosti srdca, ktoré môže byť zabrané Bohom? Tí Veľkí Ducha nám v priebehu storočí dávali mnohé rady a poukazovali na spôsoby, ako možno tento cieľ dosiahnuť. [3] Jan van Rijckenborgh a Catharose de Petri venovali veľký priestor otváraniu srdca vo svojich výkladoch transfigurácie v dnešných časoch. V úvode svojich komentárov ku Tao Te Ťingu od Lao Tse píšu:
Z Tao, z Gnózy, sa vyvíja zdroj, prameň, a z tohto prameňa povstávajú bytie a nebytie, večná neodolateľná sila, v ktorej ako skala stojí Nehybné kráľovstvo. A srdce, ktoré vstúpilo do ticha, zažíva chvenie duchovnej podstaty Taa. Preto je srdce mystériom „brány života“. [4]
Duchovná podstata Taa je mi veľmi blízka v okamihoch východu slnka. Čo sa s ňou deje pod vplyvom každodenných činností? Ustupuje do pozadia, bude zabudnutá? Budeme chytení v našej každodennosti. Chytení? Nie, chytení do zajatia, uväznení! Ale zajatie tohto sveta môžeme prekonať, a tak v našich srdciach a vo vedomí udržiavať bdelými zasľúbenia, ktoré nám boli odovzdávané počas stáročí, a skúsenosti dvojakého východu slnka – navonok aj vo vnútri.
Otvorené, stíšené srdce je kľúčom, a nádherný východ slnka je výzvou tento kľúč používať. Pri kontemplácii prírody môžeme intuitívne zažiť, že naše srdce sa otvorí iným vplyvom, ktoré nepochádzajú z tohto sveta. Ak potom necháme všetky pohyby nášho života vo svete dôjsť do stavu ticha, udržíme srdce pokojné. Potom nás môže naplniť veľký pokoj, s ktorým sa na zhon sveta pozeráme akoby zvonku. V tomto pokoji vzniká pocit spojenia a lásky so svetom a ľudstvom. Tento pocit otvára nové, nepozemské dimenzie, dimenzie, ktoré môžeme udržiavať vo svojom vedomí, aj keď sa venujeme našim každodenným potrebám. Potom žijeme vo svete, no zároveň – vo vnútri nášho srdca – nachádzame sa v inej dimenzii, v stave, ktorý bol opísaný slovami „vo svete, ale už viac nie zo sveta“.
S novým vedomím, s novými očami, potom vidíme a zažívame svet. Často nás bleskurýchly intuitívny dotyk a skúsenosť zmení, zasiahne naše najvnútornejšie bytie a prebudí hľadanie, túžbu a naliehanie, ktoré rosikruciáni nazývajú „túžbou po uzdravení“. Je to začiatok otvárania srdca, „otvorené srdce“. Teraz začína proces zmeny, transformácie celej našej osobnosti. Ten nás vedie k tomu, čo nám starí rosikruciáni sprostredkovali v Confessio Fraternitatis:
… ísť v ústrety vychádzajúcemu slnku, s otvoreným srdcom, obnaženou hlavou a bosými nohami, veselo a radostne.
Tieto slová poukazujú na proces očisťovania, otvárania, dokonca znovuzrodenia srdca, hlavy a nového konania. Potom bude možné počúvať a chápať hlas duchovného slnka, ktoré nie je z tohto sveta. Confessio Fraternitatis nám ukazuje k tomu cestu, pričom poukazuje na novú a rastúcu silu planéty Urán, ktorú bude možné zažívať ako oheň:
Večný oheň, ktorý už neobsahuje žiadnu vášeň, žiadne emócie, ale bude posielaný ako smerový lúč k tým, ktorí blúdia v temnote. Je to oheň lásky, ktorý nikdy nespôsobuje žiaden konflikt, ktorý ale všetko robí krásnym a úžasným. [5]
Slnko už vystúpilo vysoko a blíži sa poludnie. V mojej duši však naďalej rezonuje prirodzený východ Slnka a zázrak nového dňa, ako aj intuitívny dotyk duchovného slnka. Žijem v dvoch svetoch a kým vykonávam svoje svetské povinnosti a činnosti, vnútorné spojenie s duchovným slnkom zostáva v pozadí môjho vedomia. Vďaka tomu vnímam všetko novým spôsobom a cítim sa v láske spojený so svetom a ľudstvom. Nie vždy zostávam v tomto dvojitom vedomí. Často ma zdolajú udalosti dňa a upadnem späť do svojho „normálneho“ stavu vedomia, stratím priame spojenie s duchovným slnkom. Je to boj dvoch svetov, ktorý ma ešte stále sprevádza. Ale vnútorný zážitok dvojitého východu slnka ma privádza opäť naspäť do nového stavu vedomia.
Tak nastáva večer a ja si spomínam na chválospev Herma:
Preto z celej svojej duše a všetkými mojimi silami adresujem tento chválospev Bohu, Otcovi:
Svätý je Boh, Otec univerzálnych.
Svätý je Boh, ktorého vôľa sa uskutočňuje Jeho vlastnými silami.
Svätý je Boh, ktorý chce byť poznaný a je poznaný tými, ktorí mu patria.
Svätý si Ty, ktorý si všetko uviedol do existencie skrz Slovo.
Svätý si Ty, podľa obrazu ktorého bola stvorená celá Príroda.
Svätý si Ty, ktorého príroda nijako nestvorila.
Svätý si Ty, mocnejší ako všetky moci.
Svätý si Ty, skvelejší ako všetko, čo je.
Svätý si Ty, vyzdvihnutý nad všetku chválu.
[6].
[1] Jan van Rijckenborgh: The Confession of the Brotherhood of the Rosycross. Esoteric analysis of the Confessio Fraternitatis R.C. (Vyznanie Bratstva Kríža s Ružou. Ezoterická analýza Confessio Fraternitatis R.C.) , Rozekruis-Pers, Haarlem 1989, s. XXI
[2] Karl von Eckartshausen: Über die wichtigsten Mysterien der Religion. (O najhlavnejších mystériách náboženstva.), Rozekruis Pers, Haarlem, 1995, s. 154
[3] Pozri napríklad: Burkhard Lewe: The heart becomes light and free and creative. A journey through the five chambers of the heart. (Srdce sa stáva svetlým a slobodným a tvorivým. Cesta piatimi komorami srdca.) V tomto vydaní LOGON-u.
[4] Jan van Rijckenborgh and Catharose de Petri: The Chinese Gnosis. (Čínska Gnóza.), Rozekruis-Pers, Haarlem, 1996, s. 27/28
[5] Jan van Rijckenborgh: The confession of the Brotherhood of the Rosycruz. (Vyznanie Bratstva Kríža s Ružou.), a.a.O., s. 16
[6] Jan van Rijckenborgh, The Egyptian Arch-Gnosis, Part One. (Egyptská Pra-Gnóza. Časť 1.), Rozekruis-Pers, Haarlem, 1982, s. 39
