Veľmi malé dieťa, ešte nie školského veku, ešte neovplyvnené ideami sveta a myšlienkami, stálo samo vonku pod modrou oblohou a uvažovalo. Kam odišli oblaky zo včerajška, odkiaľ prídu tie zajtrajšie? Čo bolo v diaľke nad tou zastrešujúcou klenbou, v ktorej sa vznášali, mizli a potom sa znova objavovali v nových tvaroch a formách?
A odpoveď sa v tom dieťati zjavila sama, v slovách piesne, uspávanky, ktorá s ňou zostala odvtedy, ako ju počula ešte v skorších rokoch.
„Nad dúhou, vysoko smerom nahor, je miesto, o ktorom som raz počula v uspávanke… ak vtáky lietajú nad dúhou, prečo potom, ach prečo, nemôžem ja?“ [1]
Táto otázka zostávala po celý život a teraz, o veľa rokov neskôr, v zrelosti ako dospelá, tie isté slová stále znejú, znova a znova. Život počas tých rokov odpovedal mnohými rôznymi spôsobmi, s mnohými rôznymi skúsenosťami a rôznymi smermi, ale iba jedna odpoveď vždy zostala pravdivá.
Hľadaj v sebe, hľadaj dúhu vo svojom srdci.
Ukázalo sa, že táto skúsenosť z raného detstva je bránou do života.
Poznámky
[1] Celú pieseň možno nájsť na https://www.youtube.com/watch?v=PSZxmZmBfnU
