Zamyslenie nad dieťaťom a človekom sa dá spojiť s pozorovaním rastliny. Je zasadená do celku, prospieva v pôde a otáča sa ku slnku. Semienko je v primeranom čase vnútorne prebudené k životu. Vhodná doba a podmienky, voda a svetlo sú prebúdzajúcimi faktormi. Semienko zo seba vydá klíček, ktorý sa zakotvuje smerom dole, teda k jadru Zeme. Potom nasleduje stonka smerom nahor, do sveta a svetla. Rastlina vytvára lístky a postupne aj kvet, určený na opelenie, aby vznikol plod a ďalšie dobré semeno. Semeno je dobré, keď aj život rastliny je dobrý.
V novovekých dejinách snáď neexistuje generácia, ktorá by sa nezamýšľala nad tým, ako svojim deťom a potomkom čo najlepšie odovzdať poklad poznania. Mnoho otázok sa presúva aj do našej modernej doby, kedy sa formy žitia tak rapídne zmenili. Sú to otázky, ktoré sú aktuálne aj dnes, a práve dnes.
Ako vychovávať mladú generáciu?
Ako spojiť teóriu s praxou?
Existujú nejaké metódy, ktoré by toto všetko uľahčili?
Aké školy – klasické alebo alternatívne?
Dá sa očakávať, že povolanie učiteľa budú chcieť vykonávať ženy aj muži?
A deti – chodia do školy rady?
Majú dobré spomienky na roky, strávené v škole?
Odchádzajú zo školských lavíc s pocitom, „že vedia“?
V škole strávi mladý človek dosť rokov. Asi 13. Niekedy až o 4 – 5 rokov viac. Z času na čas sa v obrodných snahách vyskytne človek, ktorý je nadaný duchom a má láskyplný charakter. Česká krajina má takého génia, ktorého pozná celý svet. Jeho diela sú prekladané do mnohých jazykov a jeho dielo je také rozsiahle, že ani po 400 rokoch nie je všetko preložené z latinčiny do češtiny.
Jan Amos (meno, znamenajúce „silný“) Komenský venoval veľkú časť svojho diela deťom a mladému človeku. Nadčasové myšlienky sú ľahko rozlíšiteľné od klišé doby. Veľakrát totiž píše konkrétne, a nie iba abstraktne a filozoficky.
Preto sa ponorme do myšlienok, ktorých sila je očividná aj dnes a svojou aktuálnosťou nás môžu burcovať, milo prekvapovať a často priviesť k zamysleniu, či nie je namieste to či ono prehodnotiť. Myšlienky, ktoré sú skôr „vzorcom bytia“ ako dobovým myslením.
Jan Amos vidí človeka ako včleneného do celku života. Áno, môžeme odvážne vyhlásiť – do celku najvyšších možných súvzťažností – do božského poľa života. Sám hovorí: „To duchovné je u mňa prvé, a z toho potom vychádza to pedagogické.“ Teda jeho myšlienky nemožno oddeliť od stáleho skúmania malého celku – človeka vo vzťahu k väčším celkom. K spoločnosti, k zemi, svetu, Bohu. „Veď vzdelanie znamená poznanie pravdy, a ak si všetci ľudia osvoja pravdu, stratia dôvody na akékoľvek spory.“[1]
Tu mala zohrať ústrednú rolu pan-sofia ako vzdelávanie, ktoré vedie človeka ku kompetentnej predstave o svete, o spoločnosti a o Bohu. Jedným z cieľov bolo uľahčiť vzdelávanie tak, aby sa ľudskému intelektu, rozumovým a emocionálnym schopnostiam stali „hrou“. Vzdelávanie by malo prebiehať príjemnejšie, ľahšie, rýchlejšie a s čo najmenšou námahou. Sme postavení pred myšlienku pampaedie, univerzálnej vše-výchovy.
Naším narodením sa stávame obyvateľmi tohto sveta a od prvej sekundy sa stále niečo učíme. Nevedome a vedome. Tak ako dom s dobrými základmi dobre udrží dom aj počas otrasov, ako strom s dobre zakorenenými koreňmi je pevný, tak aj človek, ktorému je daná dobrá báza a základ v „škole veku nemluvňaťa“, teda Schola infantiae či Informatorium maternum, je pre ďalšie kroky životom zaopatrený „dobrou základňou“.
Výchova je „formovanie“ (gestalten). Výraz, ktorý často používa aj Rudolf Steiner vo svojej antroposofii. Pansofia i antroposofia majú vo svojich pojmoch odkaz na múdrosť – sofiu. Človek a múdrosť teda patria spolu. Stojíme tak pred otázkou: Je možné naučiť človeka múdrosť? Môže sa v ňom rozvinúť ako púčik do kvetu? Či si ju prináša ako svoje vlohy?
Tak je Pampaedia človeku možná v ôsmich školách:
- škola narodenia
- škola útleho detstva
- škola detstva
- škola dospievania
- škola mladosti
- škola dospelosti
- škola staroby
- škola smrti
Vo všetkých etapách svojho života tak môže človek ako bytosť dostávať poznanie, postupovať ďalej, chápať viac, získavať múdrosť a ďalšie hodnoty. V dobe ako je naša, keď sme ako ľudská spoločnosť konfrontovaní s vlnami chorôb, rozpadu foriem, vojnových konfliktov, hladu a hrozieb, ktoré sužujú celé ľudstvo, nie je potrebné prestávať v úsilí. Práve v sutinách niekedy vyrastie krásny a voňavý kvet.
Nech tento článok slúži na uvažovanie o tom, čo je zmysluplné v každej dobe, kým človek je, aký je jeho potenciál. Ako podpora všetkým tým, ktorí veria, že sa stále môžeme učiť múdrosti, ísť vedome životom s jasným úsilím, a toto všetko sa potom odrazí ako prínos pre tých, ktorí sú tu s nami ako mladé bytosti.
[1] Komenský, Jan Amos: Informatorium školy mateřské (Informatórium školy materskej), s. 9.
