(Späť na časť 1)
Kozmická synchronicita nášho srdca
Rudolf Steiner nazval srdce „vnútorným duchovným zmyslovým orgánom“ pred 100 rokmi. Fyziologický rytmus srdca a nášho dýchania videl v spojení s kozmickou periodicitou a našiel niekoľko priamych analógií. „Platónov svetový rok“ trvá 25 920 rokov. Zdravý človek, keď je uvoľnený, dýcha v rytme približne 18-krát za minútu. Za 24 hodín to je približne 25 920-krát. Keď človek dosiahne „biblický“ vek 71 rokov, prežil celkovo 25 915 dní. Vidíme, že mikro-rytmus a makro-rytmus sú navzájom úzko prepojené. To je jasná ekonomická evolučná výhoda.
Steiner dal fyziológiu srdca a cievneho systému do komplexných vzájomných súvislostí so svojimi inšpirovanými a intuitívnymi skúsenosťami. V roku 1920 študentom medicíny vysvetľoval, že krvný obeh pohybuje srdcom a spúšťa pulz, a že to nie je tzv. účinok srdcového svalu ako pumpy, ktorý vyvoláva krvný obeh – ako to 400 rokov opisoval materialistický výskum srdca.
Steiner otvoril brány k holistickému pohľadu na tento špeciálny orgán slovami: „V srdci sa odzrkadľuje celý chod sveta, boj medzi svetlom a tiažou zeme.“
Aj Paracelsus videl túto synchronicitu medzi hore a dole, keď povedal: „Tak ako Slnko pôsobí na Zem, tak srdce pôsobí na telo.“
V priamej analógii so srdcom je zlato, slnečný kov, ktorý v sebe nesie rovnakú ambivalenciu svetla a tiaže. Je pochopiteľné, že zlato v čistej zjemnenej forme predstavuje v paracelsovej holistickej medicíne a vo všetkých následných liečebných metódach úžasný liek na choré srdce.
Steiner svojim študentom vysvetľoval, že v ľudskom organizme existujú tri póly. Hore je riadiacim senzoricko-nervový pól; dolu metabolicko-končatinový pól, ktorý riadi fyziológiu, a v strede sa nachádza rytmický systém srdca a dýchania. Stred vyvažuje a sprostredkováva, aby sa udržala rovnováha.
Srdce má preto ústredný význam ako vyrovnávajúce médium medzi hornou a dolnou časťou.
Najmä metabolické poruchy v dolnej časti ľudského tela vznikajú z porúch asimilácie toho, čo prijímame s jedlom alebo z niečoho iného, čo „nedokážeme stráviť“, budú „hádzať iskry“ do stredu, a týmto spôsobom vznikajú poruchy rytmu, ktorými sa srdce – náš stred, snaží vyrovnať túto disharmóniu.
Všetci poznáme príznaky, že pri potravinovej intolerancii sa krátko po jedle objaví zrýchlenie srdcového rytmu alebo palpitácie (vynechané srdcové údery), keď sa v tenkom čreve zvýši tvorba plynov.
Z taoistického liečebného umenia klasickej akupunktúry poznáme spojenie medzi srdcom a tenkým črevom. Tenké črevo je majstrovským a veľmi diferencovaným umelcom trávenia. Je jangovým náprotivkom srdca, ktoré je jinovým orgánom. Tento vzťah „matka-syn“ vedie k tomu, že „matka“ sa pokúša regulovať ťažkosti „syna“. Je to ako „v skutočnom živote“.
Keď je táto slabosť „syna“ výrazná, dochádza k väčšej tvorbe plynov a vysokému postaveniu bránice, čo môže viesť nielen k poruchám srdcového rytmu, ale aj k úzkosti a zvieraniu srdca („Römheldov efekt“).
Steinerov holistický pohľad zdieľalo v minulom storočí viacero výskumníkov, ktorých zistenia jasne ukázali, že srdce v skutočnosti nefunguje ako motor, ale aj ako veľmi jemný regulátor (napr. Prof. Mendelsohn z Berlína, Dr. Nieper z Hannoveru, inžinier Wilfried Hacheney z Detmoldu…).
Srdce ako komunikačné centrum nášho organizmu
V roku 1996 boli publikované výsledky výskumu Paula Pearsella z USA. Experimentálne zistil, že naše srdce má kľúčové postavenie ako komunikačné centrum celého organizmu. Tieto podnetné výsledky boli uverejnené pod pojmom kardioenergetika. Potvrdzujú Steinerov holistický pohľad, ale dodnes nenašli prístup do materialisticky orientovanej školskej medicínskej kardiológie. V rámci tohto výskumu sa ukázalo, že srdce je najväčším producentom elektromagnetickej energie v ľudskom tele. Srdce reaguje okamžite a úplne autonómne na elektromagnetické impulzy z okolia, nielen na povels mozgu, ale dokonca aj bez toho, aby o tom „vedel“.
Dá sa preukázať jemná energia, ktorú vyžaruje, preposiela a prijíma iba srdce. Keďže srdce predstavuje pre bunky tela vodič energie, môžu byť v bunkách tela spôsobené významné zmeny, ktoré boli opísané ako informačno-energetická pamäť buniek.
Každá bunka tela – existuje cca 75 biliónov buniek – „sa kúpe“ v energii srdca. Každá pulzujúca srdcová bunka – a sú ich milióny – má svoj vlastný základný rytmus. Základný tón každej srdcovej bunky je špecifický a jedinečný. A každá srdcová bunka je v pulzujúcom dialógu s ostatnými srdcovými bunkami, pulzuje teda v neustálej nepočuteľnej jemnej komunikácii. Z tejto pulzujúcej súdržnosti vzniká jeden tón, jeden konkrétny, hmatateľný úder srdca. Je to ako orchester s miliónmi hudobníkov, ktorí v nepredstaviteľnej rytmickej jednote hrajú symfóniu, prostredníctvom ktorej sa mystérium individuálneho života stáva počuteľným a vnímateľným.
Každý úder srdca je teda oveľa viac než len pulzujúci pohyb. Je to energetické mystérium na fyzickej úrovni, jemný energetický vzorec na duševnej úrovni a sotva uchopiteľné energetické mystérium, ktoré do nás vpletá zázraky duchovného svetla.
Naše srdce je jedinečný, pulzujúci zázrak energie a svetla.
Jeho elektromagnetické žiarenie je 5000-krát silnejšie ako žiarenie mozgu.
Srdce – svetelný orgán
Vo svojom najjemnejšom aspekte je naše srdce svetelným orgánom, a preto dokáže reagovať na svetelné impulzy z večného duchovného poľa Ducha.
S každým úderom srdca „klope“ toto univerzálne svetlo na dvere nášho najhlbšieho jadra bytia, aby tam bolo uchopené a prijaté, a aby sa mohlo rozvíjať. Naše srdce udrie v priemere asi 100 000-krát denne a 40 miliónov-krát za rok. Za 70 rokov sú to asi 3 bilióny úderov srdca. Je vari možné, že si človek tak zatvrdil srdce, že nedokáže vnímať tiché klopanie Ducha na dvere svojho srdca?
Medzi okamihom načerpania krvi z tela do srdca a okamihom vytlačenia krvi zo srdca do tela, nastáva krátky časový úsek naplneného a napätého čakania, podivuhodné ticho. Sú to milostiplné okamihy, v ktorých je umožnený dotyk kozmickými impulzmi Svetla, ak v prítomnom tichu otvoríme svoje srdce tomuto svätému stretnutiu.
Ak nechápeme túto milosť, ktorá nám je daná, ak potláčame túto úlohu prinášať k prejaveniu večné Svetlo v našej dočasnej osobnosti, potom nás organické srdce v zastúpení napomína a pobáda, a to vyvolaním rôznych zdravotných porúch na fyzickej úrovni, aby sme mohli opäť rozpoznať naše skutočné poslanie a zmysel života, a prispôsobiť mu naše myšlienky, pocity a impulzy vôle, čím môže dôjsť k inému druhu konania a tým aj k uzdraveniu.
Toto úžasné, rytmické dianie v našom srdci dáva našej individualite jej jedinečný prejav života.
Na základe týchto súvislostí pochopíme, že transplantácia tohto špeciálneho orgánu do inej ľudskej bytosti, ktorej vedomie vibruje svojím jedinečným spôsobom, spôsobí problémy s kompatibilitou. Preto ľudia, ktorým je implantované srdce inej osoby, často zažívajú „odcudzenie“. Vyvíjajú si u nich odlišné životné vzorce, iné spôsoby správania, dovtedy neznáme sklony a záujmy, a mnohí sa necítia identickí so svojím bývalým ja, takže upadajú do ťažkých depresií. A tak chápeme, že naša jedinečná individualita s jej daným zmyslom, je obzvlášť vrytá do nášho srdcového orgánu.
(Pokračovanie na časť 3)
