Všetky deti sú si pri narodení rovné.
Žiadne z nich si nie je vedomé svojej národnosti ani etnického pôvodu.
Žiadne rozdelenie nie je vnímateľné.
Sú si rovné.
Národnosť a pozemská identita
Ako rastú, učia sa svoj materinský jazyk, zvyky krajiny a/alebo národa, do ktorého sa narodili, spoznávajú prírodu, ľudí okolo seba. Majú podobných priateľov, známych, učia sa dodržiavať zvyky, tradície… vrastajú do svojho národa. Získavajú vedomie svojho národa. Nastalo rozdelenie.
A v škole sa možno učia aj nejaký cudzí jazyk. Možno neradi, ale musia. A ak náhodou stretnú rovesníka inej národnosti, možno sa sami seba opýtajú: „Veď on/ona je vlastne taký/taká ako ja. Hráme sa rovnaké hry, rovnako chodíme do školy, rovnako sa učíme hrať na hudobný nástroj, športujeme, … Načo je potom toto rozdelenie?“
A skôr, ako si to vôbec uvedomia, ich národnosť a pozemská identita sú zrazu zapečatené v ich občianskom preukaze. Či sa im to páči alebo nie.
Identita: univerzálny človek
A takto si postupne začínajú uvedomovať rozdelenie v spoločnosti, medzi ľuďmi rôznych krajín, národov, náboženstiev… rozdelenia, ktoré existujú po celom svete. A neskôr možno aj konflikty, utrpenie, súperenie alebo dokonca vojny, ktoré toto rozdelenie prináša. A v jasných chvíľach snáď pocítia dotyk spolupatričnosti s niekým z inej krajiny, inej národnosti, náboženstva …, pri hudbe, športe, náhodnom stretnutí, …
A opäť vyvstáva otázka: „Prečo existuje toto rozdelenie? Veď každý človek má rovnakú duchovnú podstatu, skrytú v jadre srdca, rovnakú vnútornú Ružu Srdca.“
Pravdepodobne áno, ale u väčšiny ľudí je táto Ruža zamrznutá, pokrytá studeným snehom pozemského života; je ako spiaca Šípová Ruženka. Ale šťastní sú tí, ktorí takto rozmýšľajú, ktorí hľadajú skôr spojenie ako rozdelenie. Lebo na základe stavu ich vedomia, skôr či neskôr stretnú opravdivú cestu životom, ktorá ich v spoločenstve rovnako orientovaných ľudí povedie k tomu jedinému cieľu života: stať sa opravdivou ľudskou bytosťou, ako to bolo zamýšľané pôvodne, dávno predtým, ako bol Babylon vybudovaný ľudskou pýchou.
V takomto spoločenstve, či už mladých ľudí, alebo ľudí stredného veku či seniorov, sa identita ľudskej bytosti postupne mení, za predpokladu, že skutočne kráča cestou transformácie, premeny.
Hoci pozemská identita zostáva a môže byť stále navonok zaznamenaná v občianskom preukaze, vedomie národnosti, nacionality postupne stráca svoj ústredný význam. Zostáva len v malej miere, potrebnej pre praktický život. Vo vedomí prichádzajúcej novej ľudskej bytosti sa rodí a začína rásť iná identita: identita Božieho Syna, Božej Dcéry. Potom sa nacionalita postupne vyprázdňuje od svojej predchádzajúcej sily a je prerastaná hlbšou identitou univerzálnej ľudskej bytosti. Táto univerzálna ľudská bytosť je na ceste späť k pravému pôvodu, k Domovu, kde niet rozdelenia, a kde každý Syn a Dcéra Boha žije v slobode, jednote a večnom rozvíjaní.
Jednota
Ako tento proces transformácie postupuje, Ruža v srdci sa očisťuje od ľadu. Otvára sa. A spolu s tým rastie aj vedomie jednoty. Jednota ľudí s tou istou živou, žiariacou a hrejivou otvorenou Ružou, ktorá komunikuje a rozširuje Univerzálnu Lásku ako spojovaciu silu nielen v rámci skupiny, ale aj navonok ku každému, kto je otvorený jej posolstvu, dokonca ku všetkým živým bytostiam.
Navyše, bude rásť empatia ku všetkým ľudským bytostiam, ktoré stále trpia v každodennom živote, s úprimným želaním, aby čo najskôr rozpoznali svoj úbohý stav bytia. Potom nájdu vo svojom živote cestu, ktorá ich dovedie k možnosti otvorenia Ruže ich Srdca dotyku Boha, ktorý premieňa a lieči.
Ale nakoniec… koniec koncov, každé stvorenie tu je Božie. A vedomie jednoty sa potom môže rozšíriť na všetky stvorenia na Zemi.
Žiadne rozdelenie – žiaden konflikt.
Len opravdivá božská identita.
Len jednota.
