P\u00e1ni, ako fyzik, ktor\u00fd sa cel\u00fd svoj \u017eivot venoval triezvej vede, \u0161t\u00fadiu l\u00e1tky, som ur\u010dite mimo podozrenia, \u017ee by som bol \u0161ialencom \u010di n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm horlivcom.<\/p>\n
A tak po mojich v\u00fdskumoch at\u00f3mov tvrd\u00edm toto:<\/p>\n
Neexistuje \u017eiadna l\u00e1tka ako tak\u00e1. <\/em><\/p>\n V\u0161etka l\u00e1tka, mat\u00e9ria, vznik\u00e1 a existuje len prostredn\u00edctvom sily, ktor\u00e1 priv\u00e1dza \u010diasto\u010dky at\u00f3mu do vibr\u00e1cie a dr\u017e\u00ed ich pohromade, aby vytvorili najmen\u0161iu slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu vo vesm\u00edre.<\/p>\n Preto\u017ee v\u0161ak v celom vesm\u00edre neexistuje ani inteligentn\u00e1 ani ve\u010dn\u00e1 sila, […] mus\u00edme za touto silou predpoklada\u0165 vedom\u00e9ho inteligentn\u00e9ho ducha. Tento duch je praz\u00e1kladom v\u0161etkej l\u00e1tky, v\u0161etkej hmoty. Nie vidite\u013en\u00e1 no pominute\u013en\u00e1 hmota je to re\u00e1lne, skuto\u010dn\u00e9, opravdiv\u00e9 \u2013 lebo bez ducha by hmota v\u00f4bec neexistovala \u2013, ale nevidite\u013en\u00fd, nesmrte\u013en\u00fd duch je to opravdiv\u00e9!<\/p>\n Ale ke\u010f\u017ee ani duch ako tak\u00fd s\u00e1m osebe nem\u00f4\u017ee existova\u0165, ale ka\u017ed\u00fd duch patr\u00ed k bytosti, mus\u00edme nutne akceptova\u0165 duchovn\u00e9 bytosti. A preto\u017ee ani duchovn\u00e9 bytosti nem\u00f4\u017eu existova\u0165 sami zo seba, ale musia by\u0165 stvoren\u00e9, tak sa neob\u00e1vam menova\u0165 tajupln\u00e9ho stvorite\u013ea tak, ako ho naz\u00fdvali kult\u00farne n\u00e1rody na Zemi predo\u0161l\u00fdch tis\u00edcro\u010d\u00ed: Boh!<\/p>\n Tak sa dost\u00e1va fyzik, ktor\u00fd sa zaoberal hmotou, od sf\u00e9ry l\u00e1tky do sf\u00e9ry ducha. A t\u00fdm sa kon\u010d\u00ed na\u0161a \u00faloha, a mus\u00edme odovzda\u0165 n\u00e1\u0161 v\u00fdskum do r\u00fak filozofie. [1]<\/a><\/p>\n<\/blockquote>\n Max Planck svoj\u00edm v\u00fdrokom \u201eNeexistuje \u017eiadna l\u00e1tka ako tak\u00e1\u201c rozhodne nechce poprie\u0165 existenciu hmoty, ale vyjadri\u0165, \u017ee neexistuje mat\u00e9ria, oddelen\u00e1 od v\u0161etk\u00fdch vz\u0165ahov.<\/p>\n Je tento v\u00fdrok, star\u0161\u00ed viac ako 70 rokov, st\u00e1le platn\u00fd, alebo m\u00f4\u017ee by\u0165 zamietnut\u00fd ako v\u00fdrok star\u00e9ho, starom\u00f3dneho mu\u017ea, ktor\u00fd\u00a0 u\u017e nechcel alebo nemohol sledova\u0165 najnov\u0161ie objavy? Ve\u010f Planck mal v tom \u010dase u\u017e 86 rokov. Alebo ho m\u00e1me ch\u00e1pa\u0165 sk\u00f4r ako kvintesenciu cel\u00e9ho jeho v\u00fdskumn\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fdm sa oplat\u00ed zaobera\u0165? Lebo jeho v\u00fdrok tu nestoj\u00ed izolovane, ale v svojej podstate sa z\u00e1rove\u0148 zhoduje s t\u00fdmi, ktor\u00ed boli ve\u013ek\u00ed duchom.<\/p>\n V prvej citovanej vete \u201e\u017ee hmota neexistuje\u201c, Max Planck samozrejme nechce spochyb\u0148ova\u0165 existenciu hmoty, ale vyjadri\u0165, \u017ee hmota neexistuje v samostatnej, abstraktnej podobe.<\/p>\n V citovanej prvej vete \u201e…prostredn\u00edctvom sily, ktor\u00e1 priv\u00e1dza<\/em> do vibr\u00e1cie<\/em> \u010diasto\u010dky at\u00f3mu\u201c poukazuje okrem in\u00e9ho na \u00faplne rozhoduj\u00facu povahu at\u00f3mov: \u017ee pozost\u00e1vaj\u00fa z vibr\u00e1cie, \u017ee vlastne s\u00fa vibr\u00e1ciou.<\/p>\n Hmota ako manifest\u00e1cia ducha<\/strong><\/p>\n E\u0161te jednozna\u010dnej\u0161ie ako Max Planck popisuje povahu hmoty ako manifest\u00e1ciu ducha Rudolf Steiner:<\/p>\n A potom sa mus\u00ed \u00eds\u0165 e\u0161te \u010falej, aby sme vo v\u0161etkom zhustenom a sformovanom videli ducha. Mat\u00e9ria neexistuje! To, \u010do je l\u00e1tka, sa vz\u0165ahuje k duchu tak ako \u013ead k vode. Ke\u010f rozpust\u00edme \u013ead, tak vznikne voda. Ke\u010f rozpust\u00edme hmotu, tak zmizne ako hmota a stane sa duchom. V\u0161etko, \u010d\u00edm je mat\u00e9ria, je duch, je vonkaj\u0161ia forma prejavenia ducha. [2]<\/a><\/p>\n <\/p>\n (N\u00e1\u010drtok Rudolfa Steinera: At\u00f3m ako v\u00fdsledok vz\u00e1jomne protikladn\u00fdch smerov s\u00edl)<\/p>\n A v\u00a0inom prejave Steiner popisuje celkom zrete\u013ene obmedzenia, ktor\u00e9 boli nutne vybudovan\u00e9 materialistickou te\u00f3riou at\u00f3mu:<\/p>\n Pr\u00ed\u010diny, ktor\u00e9 fyzici a chemici pripisuj\u00fa javom, v\u0161ak nie s\u00fa ni\u010d\u00edm in\u00fdm ako my\u0161lienkov\u00fdmi obrazmi. Lebo pohybuj\u00face sa at\u00f3my, molekul\u00e1rne sily at\u010f. s\u00fa predstavy, vypo\u017ei\u010dan\u00e9 z be\u017en\u00e9ho sveta zmyslov a premietnut\u00e9 do sveta, ktor\u00fd nie je vn\u00edmate\u013en\u00fd zmyslami. Ak fyzik ver\u00ed takejto fikcii ako skuto\u010dnej realite, tak vzd\u00e1va hold povere, ktor\u00fa v mnoh\u00fdch oh\u013eadoch mo\u017eno pova\u017eova\u0165 za ni\u017e\u0161iu \u00farove\u0148 ako feti\u0161istick\u00e9 uctievanie tzv. pr\u00edrodn\u00fdch n\u00e1rodov. Na\u0161a s\u00fa\u010dasn\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 veda, ke\u010f\u017ee buduje te\u00f3rie a neobmedzuje sa len na \u010dist\u00e9 pozorovanie, je pln\u00e1 modloslu\u017eobn\u00edctva a povier. Ni\u010d viac ako povera nie je ani at\u00f3mov\u00e1 te\u00f3ria, ke\u010f sa pova\u017euje za viac ako predbe\u017en\u00fa pou\u017eite\u013en\u00fa pracovn\u00fa hypot\u00e9zu. [3]<\/a><\/p>\n<\/blockquote>\n Ke\u010f nech\u00e1me na seba p\u00f4sobi\u0165 toto vyjadrenie, bude jasn\u00e9, \u017ee duch a hmota s\u00fa spojen\u00e9 tak \u00fazko ako svetlo a tie\u0148, ako voda a \u013ead. To, \u010do naz\u00fdvame at\u00f3mami, s\u00fa teda body koncentr\u00e1cie ducha, ktor\u00e9 sa utvorili pod\u013ea ur\u010dit\u00fdch univerz\u00e1lnych z\u00e1konov a ktor\u00e9 prejavuj\u00fa bo\u017esk\u00fd poriadok. At\u00f3my nie s\u00fa len jednoduch\u00fdmi stavebn\u00fdmi kame\u0148mi vo vesm\u00edre, ale aj potenci\u00e1lom pre \u010fal\u0161ie, bud\u00face formy prejavenia.<\/p>\n Ke\u010f \u013eudia nepoznaj\u00fa tento poriadok, tak maj\u00fa tendenciu v svojej honbe za experimentami\u00a0a v\u00fdskumami\u00a0umelo vyvol\u00e1va\u0165 at\u00f3mov\u00e9 \u0161tiepenie alebo dokonca rozb\u00edja\u0165 at\u00f3mov\u00e9 jadr\u00e1. Je to ve\u013emi po\u013eutovaniahodn\u00e9, preto\u017ee t\u00fdm bude element\u00e1rne negat\u00edvne ovplyvnen\u00fd bud\u00faci v\u00fdvoj. Treba d\u00fafa\u0165, \u017ee bud\u00faca gener\u00e1cia rozpozn\u00e1 \u0161kodlivos\u0165 t\u00fdchto aktiv\u00edt a skoncuje s nimi. Prv\u00fdm krokom bolo rozhodnutie ukon\u010di\u0165 pou\u017e\u00edvanie jadrovej energie v Nemecku po katastrofe vo Fuku\u0161ime.<\/p>\n Kvantov\u00fd fyzik Hans-Peter D\u00fcrr, dlhoro\u010dn\u00fd bl\u00edzky spolupracovn\u00edk Wermera Heisenberga, jedn\u00e9ho z priekopn\u00edkov modernej kvantovej fyziky, sa dostal k tomuto bodu:<\/p>\n V \u0165a\u017e\u0161ie uchopite\u013en\u00fdch\u00a0h\u013abkach\u00a0nie s\u00fa v svete toho najmen\u0161ieho \u201eveci\u201c v\u00f4bec \u017eiadnymi vecami \u2013 to je d\u00f4vod, pre\u010do t\u00e1to revol\u00facia nechce vst\u00fapi\u0165 do hl\u00e1v \u013eud\u00ed: Neexistuj\u00fa veci, existuj\u00fa len zmeny tvaru a formy. Mat\u00e9ria nepozost\u00e1va z mat\u00e9rie, ale z \u010dist\u00fdch existenci\u00ed tvaru a potenci\u00e1lov.\u00a0[…]<\/p>\n Je to ako pri duchu; v podstate existuje len duch, ale ten kalcifikuje, a my vn\u00edmame len kalcium ako mat\u00e9riu. [4]<\/a><\/p>\n<\/blockquote>\n Rudolf Steiner popisuje existenciu at\u00f3mov e\u0161te \u010falej, pri\u010dom\u00a0popiera ich tuhos\u0165, teda ich technicko-fyzik\u00e1lne identick\u00e9 vlastnosti, a\u00a0namiesto toho im pripisuje ur\u010dit\u00fa \u201e\u0161\u00edrku odch\u00fdlky\u201c. Po\u010das predn\u00e1\u0161ky d\u0148a 13. marca 1920 v\u00a0Stuttgarte povedal:<\/p>\n […] Ak by sme chceli zachyti\u0165 stav, ktor\u00fd predstavuje \u010d\u00edslo at\u00f3movej hmotnosti, museli by sme uk\u00e1za\u0165 kyvadlov\u00fd pohyb, nie nejak\u00fd bod. A tie\u017e by sme nemohli pop\u00edsa\u0165 periodick\u00fa s\u00fastavu tak ako je, ale mali by sme ju ma\u0165 v kmitavom pohybe, vo vn\u00fatornom vibra\u010dnom pohybe. Je to tak, \u017ee absol\u00fatne nem\u00f4\u017eeme poveda\u0165, vych\u00e1dzaj\u00fac z at\u00f3movej hmotnosti, \u017ee teraz naozaj m\u00e1me do \u010dinenia s pevn\u00fdmi prvkami. T\u00e1to predstava tuh\u00e9ho at\u00f3mu [nie je platn\u00e1]. T\u00e1to tuhos\u0165 u\u017e tam, kde prvok vznik\u00e1, nie je pr\u00edtomn\u00e1.<\/p>\n Je tam pr\u00e1ve tak m\u00e1lo at\u00f3movej hmotnosti, ako je pri p\u0161eni\u010dnom zrne ur\u010dit\u00e1 \u0161peci\u00e1lna ve\u013ekos\u0165. Samozrejme, \u017ee pre zrno p\u0161enice existuje stredn\u00e1, priemern\u00e1 ve\u013ekos\u0165, ale ve\u013ekos\u0165 jednotliv\u00fdch zrniek kol\u00ed\u0161e. Tak je to aj s at\u00f3movou hmotnos\u0165ou; je to len stredn\u00fd, priemern\u00fd stav. [5]<\/a><\/p>\n<\/blockquote>\n Zn\u00e1my at\u00f3mov\u00fd model Rutherforda a Bohra s elektr\u00f3nmi, obiehaj\u00facimi okolo jadra, m\u00e1 samozrejme svoje spr\u00e1vne aspekty. Anal\u00f3gia s plan\u00e9tami, obiehaj\u00facimi okolo Slnka, je zrejm\u00e1 a zapam\u00e4tate\u013en\u00e1. Ale pova\u017eova\u0165 jadro za skuto\u010dn\u00fa, pevn\u00fa hmotu, v ktorej sa manifestuje \u201egravit\u00e1cia\u201c, vedie do slepej uli\u010dky. Tak ako sa v Slnku prejavuje duchovn\u00fd princ\u00edp \u017eivota, tak treba aj na jadro at\u00f3mu nahliada\u0165 ako na koncentr\u00e1ciu duchovn\u00e9ho princ\u00edpu.<\/p>\n Toto poznanie je starod\u00e1vne. V Bhagavad G\u00edte sa p\u00fatnikom odpor\u00fa\u010da, aby \u201esa oslobodili od il\u00fazie l\u00e1tky a jej iluz\u00f3rneho sveta\u201c.<\/p>\n Pokra\u010dovanie na \u010das\u0165 2<\/a><\/p>\n <\/p>\n Odkazy:<\/p>\n [1]<\/a> Archiv zur Geschichte der Max-Planck-Gesellschaft (Arch\u00edv k hist\u00f3rii Spolo\u010dnosti Maxa Plancka), Dept. Va, Rep. 11 Planck, No. 1797<\/p>\n [2]<\/a> anthrowiki.at: GA 056<\/a>, s. 59<\/p>\n [3]<\/a> anthrowiki.at: GA 34<\/a>, s. 383ff<\/p>\n [4]<\/a> anthrowiki.at H.-P. D\u00fcrr <\/a>1998<\/p>\n [5]<\/a> anthrowiki.at: GA 73a<\/a>, s. 490<\/p>\n <\/p>\n","protected":false},"author":920,"featured_media":10329,"template":"","meta":{"_acf_changed":false},"tags":[],"category_":[110435],"tags_english_":[],"class_list":["post-90967","logon_article","type-logon_article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category_-science-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article\/90967","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article"}],"about":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/logon_article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/920"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10329"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=90967"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=90967"},{"taxonomy":"category_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/category_?post=90967"},{"taxonomy":"tags_english_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags_english_?post=90967"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\n
![\"\"](\"http:\/\/logon.media\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/Steiner.png\" "\\"\\"")
<\/p><\/blockquote>\n![\"\"](\"\\Users\\Gunter\\AppData\\Local\\Temp\\msohtml11\\clip_image002.gif\")
<\/p>\n\n
\n
\n