{"id":89249,"date":"2018-10-13T16:58:45","date_gmt":"2018-10-13T16:58:45","guid":{"rendered":"https:\/\/logon.media\/logon_article\/cisla-rozpravaju-pribeh-zivota-cast-4\/"},"modified":"2022-10-13T16:53:08","modified_gmt":"2022-10-13T16:53:08","slug":"cisla-rozpravaju-pribeh-zivota-cast-4","status":"publish","type":"logon_article","link":"https:\/\/logon.media\/sk\/logon_article\/cisla-rozpravaju-pribeh-zivota-cast-4\/","title":{"rendered":"\u010c\u00edsla rozpr\u00e1vaj\u00fa pr\u00edbeh \u017eivota \u2013 \u010cas\u0165 4"},"content":{"rendered":"

Sp\u00e4\u0165 na\u00a0\u010das\u0165 3<\/a><\/p>\n

V\u0161eobecne zn\u00e1ma Pythagorova veta je v skuto\u010dnosti vyjadren\u00edm univerz\u00e1lneho z\u00e1kona \u017eivota.<\/p>\n

Geometrickou formou n\u00e1zorne ukazuje, ako z mu\u017esk\u00e9ho princ\u00edpu, trojky, a \u017eensk\u00e9ho princ\u00edpu, \u0161tvorky, \u2013 ako t\u00e9zy a antit\u00e9zy, ktor\u00e9 s\u00fa navz\u00e1jom spojen\u00e9\u00a0pomocou prav\u00e9ho uhla (vedom\u00e9\u00a0rozli\u0161ovanie) \u2013 vznik\u00e1 ako synt\u00e9za princ\u00edp die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 zo svojej strany ako prepona vz\u00e1jomne sp\u00e1ja \u201erodi\u010dov\u201c.[\u00a0Friedrich Weinreb, Zahl, Zeichen, Wort (\u010c\u00edslo, symbol, slovo), 4. vydanie. 1999, s. 62]<\/p>\n

Pravouhl\u00fd trojuholn\u00edk s odvesnami d\u013a\u017eky tri a \u0161tyri a s preponou d\u013a\u017eky p\u00e4\u0165 b\u00fdva tie\u017e ozna\u010dovan\u00fd ako \u201ezlat\u00fd trojuholn\u00edk\u201c. Trojka, vyjadruj\u00faca koncept \u201emu\u017ea, mu\u017esk\u00fd princ\u00edp\u201c (duch, rozum, \u010dinorodos\u0165…), nach\u00e1dza svoje naplnenie v druhej mocnine troch, v najv\u00e4\u010d\u0161om, \u010do je mo\u017en\u00e9 v svete trojky:<\/p>\n

32<\/sup><\/strong><\/p>\n

Je to naplnenie mu\u017esk\u00e9ho princ\u00edpu.<\/p>\n

\u0160tvorka, ktorou geometria vyjadruje koncept \u017eensk\u00e9ho princ\u00edpu (intu\u00edcia, obetovanie…), nach\u00e1dza svoje naplnenie v druhej mocnine \u0161tvorky, v najvy\u0161\u0161om, \u010do je mo\u017en\u00e9 vo svete \u0161tvorky:<\/p>\n

42<\/sup><\/strong><\/p>\n

Je to naplnenie \u017eensk\u00e9ho princ\u00edpu.<\/p>\n

\u201eKe\u010f s\u00fa mu\u017e a \u017eena spolu, doveden\u00ed k jednote, v stave toho najvy\u0161\u0161ieho, maxim\u00e1lneho, \u010do dok\u00e1\u017eu dosiahnu\u0165, sp\u00e1jaj\u00fa sa spolu ako<\/p>\n

32<\/sup> + 42<\/sup> = 52<\/sup>\u00a0 \u00a0alebo\u00a0 \u00a09 + 16 = 25<\/strong><\/p>\n

\u010c\u00edslo 25 je druhou mocninou piatich, naplnen\u00edm p\u00e4\u0165ky. Je to vyt\u00fa\u017een\u00fd plod, prejavenie, die\u0165a. Je to plod mu\u017ea a \u017eeny, ke\u010f sa obaja stali jednotou, obaja nap\u013a\u0148aj\u00faci jeho alebo ju, obaja v naplnen\u00ed seba sam\u00e9ho. Tak sa rod\u00ed to nov\u00e9.\u201c [Friedrich Weinreb, Zahl, Zeichen, Wort (\u010c\u00edslo, symbol, slovo), 4. vydanie. 1999, s. 62]<\/p>\n

Prie\u010dny rez Chefrenovej pyram\u00eddy v Egypte v tvare trojuholn\u00edka sa sklad\u00e1 z dvoch zlat\u00fdch trojuholn\u00edkov, ktor\u00fdch odvesny s\u00fa v pomere 3:4 a navz\u00e1jom zvieraj\u00fa prav\u00fd uhol. Prepona, ktor\u00e1 predstavuje p\u00e4\u0165ku, vedie nahor k vrcholu pyram\u00eddy.<\/p>\n

Tak v obraze pyram\u00eddy, ako aj v Pythagorovej vete sa ukazuje cesta, predur\u010den\u00e1 \u013eudstvu. Je to cesta, ktor\u00e1 vedie z materi\u00e1lneho zajatia v svete \u0161tvorky von, do sveta ducha.<\/p>\n

Vo v\u0161eobecnosti, vrchol ka\u017edej pyram\u00eddy so \u0161tvorcovou z\u00e1klad\u0148ou tvor\u00ed p\u00e4\u0165ku. Zo \u0161tvorca sa zdv\u00edha nad jeho stredom piaty bod, vrchol pyram\u00eddy, kvintesencia.<\/p>\n

Prejaven\u00fd materi\u00e1lny svet \u0161tvorky potrebuje protip\u00f3l, protiklad, ktor\u00fd poch\u00e1dza z nej samej, potrebuje vedomie, ktor\u00e9 je schopn\u00e9 rozpozna\u0165, \u017ee aj pozemsk\u00fd svet podlieha poriadku a z\u00e1konitostiam, a \u017ee je riaden\u00fd duchovn\u00fdmi a du\u0161evn\u00fdmi z\u00e1konitos\u0165ami. T\u00fdmto protip\u00f3lom je \u010dlovek, p\u00e4\u0165ka, ktor\u00fd sa dv\u00edha v pravom uhle vo\u010di Zemi. \u010clovek je zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fd ako org\u00e1n na rozpoznanie Boha. Jeho \u00faloha je zjavn\u00e1 v symbolike pyram\u00eddy.<\/p>\n

\u010clovek vyrast\u00e1 zo \u0161tvorky. To sa m\u00f4\u017ee symbolicky zobrazi\u0165 vtedy, ke\u010f stoj\u00ed vzpriamen\u00fd na zemi a vodorovne rozpa\u017e\u00ed svoje ruky. Takto vytv\u00e1ra kr\u00ed\u017e. Jeho\u00a0 \u00falohou je by\u0165 sprostredkovate\u013eom medzi konkr\u00e9tnym pozemsk\u00fdm svetom (horizont\u00e1lna os) a bo\u017esk\u00fdm pra-z\u00e1kladom (vertik\u00e1lna os) a prekon\u00e1va\u0165 protiklady. Tak ako \u010dlovek, ke\u010f stoj\u00ed, zauj\u00edma miesto medzi oblohou a zemou, tak zauj\u00edma p\u00e4\u0165ka postavenie v strede \u010d\u00edseln\u00e9ho radu od 1 po 9.<\/p>\n

Je umiestnen\u00e1 v strede obl\u00faku nap\u00e4tia medzi nebom a zemou:<\/p>\n\n\n\n\n\n
1\u00a0 \u00a02\u00a0 \u00a03\u00a0 \u00a04<\/td>\n\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a05<\/td>\n6\u00a0 \u00a07\u00a0 \u00a08\u00a0 \u00a09<\/td>\n<\/tr>\n
Ponorenie do hmoty<\/td>\n<\/td>\nPrekonanie hmoty<\/td>\n<\/tr>\n
zem<\/td>\n<\/td>\nnebo<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

P\u00e4\u0165ka je navy\u0161e s\u00fa\u010dtom dvojky \u2013 polarity \u00a0v materi\u00e1lnom \u2013 a trojky \u2013 prekonania oddelenia v bo\u017eskej sile:<\/p>\n

2 + 3 = 5<\/strong><\/p>\n

V hebrejskej a indickej kult\u00fare je p\u00e4\u0165ka v\u00fdrazom tvorivej v\u00f4le \u010dloveka a jeho individu\u00e1lnych s\u00edl, ktor\u00e9 v \u0148om s\u00eddlia. P\u00e4\u0165ka je prvo\u010d\u00edslo, teda nedelite\u013en\u00e9 \u010d\u00edslo. Poukazuje na \u201ein-dividualitu\u201c, na to nedelite\u013en\u00e9 v \u010dloveku. Spojen\u00edm dvojky s trojkou vstupuje do vedomia. Ak je \u010dlovek prostredn\u00edctvom sk\u00fasenost\u00ed zrel\u00fd, m\u00f4\u017ee dospie\u0165 od holej individuality k Tvorivej individualite,\u00a0 k naplneniu p\u00e4\u0165ky.<\/p>\n

Toto tajomstvo sa objasn\u00ed, ke\u010f bli\u017e\u0161ie pozorujeme geometrick\u00e9 tvary, zodpovedaj\u00face p\u00e4\u0165ke: pravideln\u00fd p\u00e4\u0165uholn\u00edk (pentagon) a p\u00e4\u0165c\u00edpu hviezdu (pentagram).<\/p>\n

Pentagram (alebo p\u00e4\u0165c\u00edpa hviezda) bol ako posv\u00e4tn\u00fd symbol tak ve\u013emi uctievan\u00fd, \u017ee jeho kon\u0161trukcia bola utajovan\u00e1 a\u017e do 16. storo\u010dia. Bol od nepam\u00e4ti symbolom bo\u017esk\u00e9ho poriadku. Bez kruhu (symbol jednoty) a kr\u00ed\u017ea (\u010do je priemer kruhu) ho nemo\u017eno zostroji\u0165. Spojitos\u0165 medzi pentagramom, kruhom a kr\u00ed\u017eom symbolizuje cestu, na ktor\u00fa je volan\u00fd h\u013eadaj\u00faci \u010dlovek. V\u00fdchod zo sveta \u0161tvorky je mu umo\u017enen\u00fd odovzdan\u00edm celej jeho bytosti svetu jednotky. Du\u0161a sa pritom formuje ako pentagram.<\/p>\n

\"pentagram<\/p>\n

Ak pozorujeme p\u00e4\u0165uholn\u00edk, pentagon, m\u00f4\u017eeme rozozna\u0165 spojenie s nekone\u010dnom pomocou tejto kon\u0161trukcie:<\/p>\n

Z ka\u017ed\u00e9ho vrcholu, napr\u00edklad z najvrchnej\u0161ieho, mo\u017eno skon\u0161truova\u0165 rad p\u00e4\u0165uholn\u00edkov a p\u00e4\u0165c\u00edpych hviezd tak, \u017ee s\u00fa v\u0161etky vlo\u017een\u00e9 do seba, s\u00fa st\u00e1le men\u0161ie a smeruj\u00fa k vybran\u00e9mu vrcholu, s ktor\u00fdm s\u00fa spolo\u010dne spojen\u00e9. A naopak, jav\u00ed sa to tie\u017e, akoby sa z tohto vrcholu \u0161\u00edrilo st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo p\u00e4\u0165uholn\u00edkov a p\u00e4\u0165c\u00edpych hviezd von, a\u017e donekone\u010dna. Tak sa vybran\u00fd vrchol st\u00e1va symbolom mikrokozmu, v ktorom sa zrkadlia tajomstv\u00e1 makrokozmu. [Ernst Bindel, Die geistigen Grundlagen der Zahlen (Duchovn\u00e9 z\u00e1klady \u010d\u00edsel), 1980, s. 60]<\/p>\n

Tie\u017e je mo\u017en\u00e9 rozpozna\u0165, \u017ee vo vn\u00fatri ka\u017ed\u00e9ho pentagramu sa nach\u00e1dza p\u00e4\u0165uholn\u00edk, do ktor\u00e9ho sa d\u00e1 op\u00e4\u0165 skon\u0161truova\u0165 pentagram at\u010f.<\/p>\n

Tak\u017ee pentagram je symbolom \u010dloveka, ktor\u00fd je vsaden\u00fd do kozmick\u00e9ho celku.<\/p>\n

P\u00e4\u0165c\u00edpa hviezda ukr\u00fdva e\u0161te \u010fal\u0161ie tajomstvo: tajomstvo \u201ezlat\u00e9ho rezu\u201c alebo \u201ebo\u017esk\u00e9ho delenia\u201c, ktor\u00e9 pojedn\u00e1va o vz\u0165ahu \u010dasti k celku. V p\u00e4\u0165c\u00edpej hviezde, matematicky vyjadren\u00e9, sa vz\u0165ahuje men\u0161ia \u010das\u0165 (minor) k v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti (major) tak, ako v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 (major) k celku.<\/p>\n

Aj kon\u010datiny \u010dloveka norm\u00e1lnej postavy zodpovedaj\u00fa tomuto pomeru: Pri rozpa\u017een\u00fdch ruk\u00e1ch je pomer d\u013a\u017eky ruky (minor) ku \u0161\u00edrke ramien plus d\u013a\u017eka ruky (major) rovnak\u00fd, ako pomer major ku celkovej d\u013a\u017eke oboch r\u00fak plus \u0161\u00edrka ramien. To tie\u017e plat\u00ed pre v\u0161etky ostatn\u00e9 \u010dasti \u013eudsk\u00e9ho tela: pre na\u0161e ruky s ich piatimi prstami, prsty na noh\u00e1ch, nohy, hlavu a trup.<\/p>\n

\"pentagram\"<\/p>\n

Tento vz\u00e1jomn\u00fd vz\u0165ah symbolizuje, \u017ee s\u00edce existuje oddelenie od celku, ale aj tak oddelen\u00e1 \u010das\u0165 zost\u00e1va s celkom spojen\u00e1.<\/p>\n

V Kabale <\/em>Heinricha Cornelia Agrippu sa nach\u00e1dza u\u017e v stredoveku zn\u00e1zornen\u00fd tvar \u013eudsk\u00e9ho tela s rozpa\u017een\u00fdmi rukami a rozkro\u010den\u00fdmi nohami ako pentagram.<\/p>\n

\u010clovek je volan\u00fd ku slobode a vlastn\u00ed telo ako n\u00e1stroj, ktor\u00fd dokazuje z\u00e1konitosti bo\u017esk\u00e9ho delenia, a to obzvl\u00e1\u0161\u0165 na kon\u010datin\u00e1ch, ktor\u00e9 s\u00fa predur\u010den\u00e9 na jeho konanie.<\/p>\n

Ak ide \u010dlovek cestou st\u00e1vania\u00a0 sa vedom\u00fdm, potom svoj\u00edm rast\u00facim poznan\u00edm z\u00edskava tie\u017e viac sily, a jeho sloboda a nez\u00e1vislos\u0165 sa zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa. Tak\u00fd jednotlivec m\u00e1 v\u017edy na v\u00fdber, aby pou\u017eil svoju slobodu dvomi mo\u017en\u00fdmi sp\u00f4sobmi.<\/p>\n

Tak mo\u017eno aj pentagram zobrazi\u0165 dvomi sp\u00f4sobmi: Pri jednom sp\u00f4sobe mieri nahor jeden <\/em>vrchol pentagramu, pri druhom pri jeho obr\u00e1ten\u00ed\u00a0ukazuj\u00fa nahor dva<\/em> vrcholy. Toto druh\u00e9 zn\u00e1zornenie poukazuje na dualitu a b\u00fdva sp\u00e1jan\u00e9 zo \u201ezlom\u201c, s \u201edvojroh\u00fdm diablom\u201c, s \u201epadl\u00fdm anjelom\u201c.<\/p>\n

Doteraz popisovan\u00e1 cesta od jednotky k p\u00e4\u0165ke zah\u0155\u0148a za\u010diatok procesu st\u00e1vania sa vedom\u00fdm, kroky vn\u00edmania, kr\u00edzy, rozhodovania a t\u00fdm z\u00edskan\u00fd vh\u013ead do vec\u00ed, poznanie ich v\u00fdznamu. \u010ealej zah\u0155\u0148a t\u00e1to cesta pokra\u010duj\u00face prehlbovanie a o\u010dis\u0165ovanie v materi\u00e1lnom svete prostredn\u00edctvom pozn\u00e1vania protikladov a pominute\u013enosti v\u0161etk\u00e9ho pozemsk\u00e9ho bytia. A t\u00fdm t\u00e1to cesta vedie dovn\u00fatra, k duchovn\u00e9mu pra-princ\u00edpu v srdci.<\/p>\n

Tak sa p\u00e4\u0165ka zdv\u00edha nahor zo \u0161tvorky. Ke\u010f \u010dlovek na z\u00e1klade s\u00fahrnu svojich sk\u00fasenost\u00ed a s t\u00fdm spojen\u00e9ho o\u010dis\u0165ovania spozn\u00e1 princ\u00edpy, pod\u013ea ktor\u00fdch sa utv\u00e1ra \u017eivot, potom s p\u00e4\u0165kou za\u010d\u00edna vies\u0165 skuto\u010dne a vedome \u017eivot pod\u013ea \u00a0z\u00e1konov Ducha. T\u00fdm za\u010d\u00edna jeho cesta zasv\u00e4tenia, vn\u00fatorn\u00e9 znovuzrodenie z Ducha, z iskry Ducha v srdci.<\/p>\n

Ak pozorujeme geometrick\u00fd vznik pravideln\u00e9ho p\u00e4\u0165uholn\u00edka, m\u00f4\u017eeme tie\u017e rozpozna\u0165 t\u00fato cestu prostredn\u00edctvom triezvych symbolov tejto geometrie.<\/p>\n

Pokra\u010dovanie na \u010das\u0165 5<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":920,"featured_media":3633,"template":"","meta":{"_acf_changed":false},"tags":[],"category_":[110435],"tags_english_":[],"class_list":["post-89249","logon_article","type-logon_article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category_-science-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article\/89249","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article"}],"about":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/logon_article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/920"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3633"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=89249"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=89249"},{"taxonomy":"category_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/category_?post=89249"},{"taxonomy":"tags_english_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags_english_?post=89249"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}