{"id":117147,"date":"2025-04-16T16:47:00","date_gmt":"2025-04-16T16:47:00","guid":{"rendered":"https:\/\/logon.media\/?post_type=logon_article&p=117147"},"modified":"2025-04-16T16:47:00","modified_gmt":"2025-04-16T16:47:00","slug":"so-srdcom-a-dusou","status":"publish","type":"logon_article","link":"https:\/\/logon.media\/sk\/logon_article\/so-srdcom-a-dusou\/","title":{"rendered":"So srdcom a du\u0161ou"},"content":{"rendered":"

V ezoterike je krv vn\u00edman\u00e1 ako nosite\u013eka du\u0161e. Zo sk\u00fasenost\u00ed vieme, \u017ee n\u00e1\u0161 stav mysle sa okam\u017eite premieta do meniaceho sa chemick\u00e9ho zlo\u017eenia na\u0161ej krvi. A naopak. Krv opakovane pr\u00fadi cez srdce a p\u013e\u00faca a cez cel\u00e9 na\u0161e telo. Mechanick\u00fd poh\u013ead vid\u00ed srdce ako pumpu, doplnen\u00fa o vstupn\u00e9 a v\u00fdstupn\u00e9 ventily, ktor\u00e1 pumpuje krv dookola. Jemnej\u0161\u00ed poh\u013ead na srdce, krv a telo umo\u017e\u0148uje vidie\u0165 krv ako org\u00e1n, ako \u017eiv\u00fd organizmus v dial\u00f3gu so srdcom a\u00a0telom. Ako du\u0161u. Dial\u00f3g je prenos a v\u00fdmena obsahu.<\/em><\/p>\n

Na Harvarde v roku 1932 Bremer nafilmoval prietok krvi vo ve\u013emi mladom zvieracom embryu. Pozoroval krvn\u00fd obeh v samohybnom \u0161pir\u00e1lovom toku predt\u00fdm, ako tam bolo funk\u010dn\u00e9 srdce. U\u017e sk\u00f4r, v roku 1920, Rudolf Steiner upozornil lek\u00e1rov, \u017ee srdce nie je pumpa, poh\u00e1\u0148aj\u00faca ne\u010dinn\u00fa krv pod tlakom, ale \u017ee krv je poh\u00e1\u0148an\u00e1 vlastnou biologickou hybnos\u0165ou alebo mno\u017estvom pohybu. Krv je nabit\u00e1 hybnos\u0165ou zo srdca v reakcii na prietok krvi. Nameran\u00fd krvn\u00fd tlak nie je pr\u00ed\u010dinou krvn\u00e9ho obehu, ale je sp\u00f4soben\u00fd obmedzen\u00edm tohto obehu pri meran\u00ed. U\u017e v staroveku lek\u00e1ri vedeli, \u017ee samotn\u00e9 srdce nie je schopn\u00e9 udr\u017ea\u0165 krvn\u00fd obeh. Ba ani dnes nie je koncept s centr\u00e1lnym zdrojom tlaku \u2013 srdcom \u2013 generuj\u00facim ve\u013emi vysok\u00fd tlak v zdroji, aby nechal dostato\u010dn\u00fd tlak vo vzdialen\u00fdch kapil\u00e1rach, skuto\u010dne elegantn\u00fdm modelom. V r\u00e1mci s\u00fa\u010dasn\u00fdch hran\u00edc biologick\u00e9ho a medic\u00ednskeho myslenia, hybn\u00e1 sila pohybu krvi zost\u00e1va z\u00e1hadou.<\/p>\n

Predpoklad\u00e1 sa \u2013 okrem in\u00fdch Ralf Marinelli vo svojom \u010dl\u00e1nku z roku 1995 \u2013 \u017ee krv sa m\u00f4\u017ee vo\u013ene pohybova\u0165, pulzova\u0165 a\u00a0nie je subjektom tlaku pod\u013ea modelu tlakovej cirkul\u00e1cie, ktor\u00fd by obmedzoval vo\u013en\u00fa pulz\u00e1ciu. Tepny vykon\u00e1vaj\u00fa sekund\u00e1rnu, av\u0161ak srdcu podobn\u00fa funkciu. Poskytuj\u00fa \u0161pir\u00e1lovit\u00e9 impulzy pre cirkuluj\u00facu krv. V tomto procese sa tepny roz\u0161iruj\u00fa, aby prij\u00edmali prich\u00e1dzaj\u00facu krv, a s\u0165ahuj\u00fa sa, aby krvi dali impulz, \u010d\u00edm sa zvy\u0161uje kvantita pohybu krvi.<\/p>\n

Zistilo sa, \u017ee po\u010das systolick\u00e9ho vypudenia \u2013 vo f\u00e1ze, kedy je krv vytl\u00e1\u010dan\u00e1 zo srdcovej\u00a0komory \u2013 sa zv\u00e4\u010d\u0161uje zakrivenie aorty. To by znamenalo, \u017ee aorta potom nepodlieha pretlaku, ale sk\u00f4r podtlaku. Spome\u0148me si na z\u00e1hradn\u00fa hadicu, kde najprv pust\u00edte tlak vody a potom zatvor\u00edte koh\u00fatik. Tento negat\u00edvny tlak je spojen\u00fd s v\u00e1kuom v strede pohybuj\u00facich sa v\u00edrov alebo v\u00edriv\u00fdch pr\u00fadov v krvi.<\/p>\n

Ak je mno\u017estvo tekutiny vystaven\u00e9 sile vo forme tlaku, t\u00e1to hmota bude najprv odol\u00e1va\u0165 zmene pohybu kv\u00f4li svojim vlastnostiam zotrva\u010dnosti a viskozity. To znamen\u00e1, \u017ee v\u00a0syst\u00e9me, poh\u00e1\u0148anom tlakom, sa tlak (pr\u00ed\u010dina) zvy\u0161uje r\u00fdchlej\u0161ie ako zmena v\u00a0pohybe kvapaliny (\u00fa\u010dinku); tlak prekro\u010d\u00ed svoje maximum predt\u00fdm, ako sa r\u00fdchlos\u0165 tekutiny stane maxim\u00e1lnou. V\u00a0protiklade k\u00a0tomu, pri meran\u00ed tlaku a prietoku v aorte sa pozoruje, \u017ee maximum prietoku jasne nast\u00e1va pred vrcholom tlaku.<\/p>\n

V Bremerovom predt\u00fdm citovanom filme o tl\u010d\u00facom embryon\u00e1lnom srdci m\u00f4\u017eete tie\u017e vidie\u0165, \u017ee \u0161pir\u00e1lovito sa pohybuj\u00faca krv dost\u00e1va impulz zo srdca bez vytv\u00e1rania turbulencie v krvi. To znamen\u00e1, \u017ee prenos hybnosti medzi srdcom a\u00a0krvou je vo f\u00e1ze. Srdce zjavne \u201evn\u00edma\u201c pohyb krvi a reaguje \u0161pir\u00e1lovit\u00fdmi impulzmi s\u00a0rovnakou r\u00fdchlos\u0165ou ako krv. V tomto procese doch\u00e1dza k sp\u00e1janiu impulzov z krvi a srdca.<\/p>\n

Vysoko usporiadan\u00fd plyn je z\u00e1kladnou zlo\u017ekou krvn\u00e9ho v\u00edru, to\u010denia v krvi. Srdce ako minim\u00e1lne funk\u010dn\u00fd org\u00e1n pozost\u00e1va nielen zo svalov\u00e9ho tkaniva, ale aj z permanentn\u00e9ho v\u00edru v krvnom pr\u00fade. To umo\u017e\u0148uje v\u00a0jeho strede trval\u00e9 v\u00e1kuum, ktor\u00e9 pravdepodobne prispieva k stiahnutiu krvi z kapil\u00e1r a \u017e\u00edl do srdca. V\u00edr sa odr\u00e1\u017ea v rozlo\u017een\u00ed \u0165a\u017e\u0161\u00edch buniek \u010derven\u00fdch krviniek \u2013 bl\u00edzko stredu \u2013 a\u00a0\u013eah\u0161\u00edch krvn\u00fdch do\u0161ti\u010diek viac k obvodu oproti plazmatickej vrstve na stene tepny. Bunky \u010derven\u00fdch krviniek sa deformuj\u00fa vo svojej vlastnej rot\u00e1cii vo v\u00e4\u010d\u0161om krvnom v\u00edre. Tak\u017ee prietok krvi je ve\u013emi vysoko usporiadan\u00fd jav.<\/p>\n

Branko Furst tvrd\u00ed vo svojej knihe Srdce a cirkul\u00e1cia: integrat\u00edvny pr\u00edstup<\/em>: ke\u010f sa dostanete k\u00a0detailom a spoj\u00edte v\u00fdskumy, ktor\u00e9 robia mnoh\u00e9 r\u00f4zne skupiny z\u00a0r\u00f4znych perspekt\u00edv, nedosiahnete konsenzus na vysvet\u013euj\u00facich r\u00e1mcoch.\u00a0Tieto javy nie je mo\u017en\u00e9 zachyti\u0165 v\u00a0jednoduchom modeli. Z\u00e1hada zost\u00e1va.<\/p>\n

V ka\u017edom pr\u00edpade, v knihe je zrejm\u00e9, ako \u00fazko s\u00fa prepojen\u00e9 funkcie srdca, prietok krvi a metabolick\u00e9 potreby organizmu. Napr\u00edklad, prietok krvi v\u00a0embryon\u00e1lnom srdci hr\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri formovan\u00ed neskor\u0161ieho dospel\u00e9ho tvaru a \u0161trukt\u00fary krvn\u00fdch ciev a srdca.<\/p>\n

Na z\u00e1klade predpokladu Rudolfa Steinera nazna\u010duje, \u017ee srdce, aj ke\u010f m\u00e1 \u00fastredn\u00fd v\u00fdznam pre tvorbu krvn\u00e9ho tlaku, nie je ani tak hnacou pumpou, ako sk\u00f4r (prostredn\u00edctvom \u010dinnosti chlopn\u00ed a srdcov\u00e9ho tepu) org\u00e1nom, ktor\u00fd obmedzuje a rytmicky reguluje prietok krvi. Navy\u0161e ukazuje, ako \u00fazko s\u00favis\u00ed prietok krvi, vzdialen\u00fd od srdca, s metabolickou aktivitou org\u00e1nov a tkan\u00edv, cez ktor\u00e9 pretek\u00e1. Krv je sama o sebe org\u00e1nom. A Furst nazna\u010duje, \u017ee ak by sme prijali my\u0161lienku, \u017ee krv je schopn\u00e1 auton\u00f3mneho pohybu, jej komplexn\u00e1 a st\u00e1le sa meniaca a\u00a0moduluj\u00faca cirkul\u00e1cia by sa dala lep\u0161ie pochopi\u0165.<\/p>\n

Ak h\u013ead\u00e1me silu, ktor\u00e1 dok\u00e1\u017ee pohybova\u0165 krvou cez obehov\u00fa s\u00fastavu, kapil\u00e1rna strana rovnice je dobr\u00fdm kandid\u00e1tom. Ka\u017ed\u00e1 bunka mikroskopicky st\u00e1le pulzuje a neust\u00e1le obnovuje obsah krvi. To by mohla by\u0165 skuto\u010dn\u00e1 sila, ktor\u00e1 stoj\u00ed za krvn\u00fdm obehom v tele.<\/p>\n

Ponorme sa trochu hlb\u0161ie do dial\u00f3gu medzi srdcom, krvou a telom. Rosicruci\u00e1n Jan van Rijckenborgh p\u00ed\u0161e:<\/p>\n

Ke\u010f mysl\u00edme alebo hovor\u00edme o stave mysle \u010dloveka a o jeho poruch\u00e1ch mysle, mimovo\u013ene obraciame svoju pozornos\u0165 na srdce. Na jednej strane sa v\u0161etky toky vedomia pres\u00favaj\u00fa z hlavnej sv\u00e4tyne cez medullu do srdca, kde s\u00fa prij\u00edman\u00e9. Na druhej strane, s\u00fa z plexu solaris tie\u017e vysielan\u00e9 po\u010detn\u00e9 sily smerom nahor k srdcu. A v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch srdce prij\u00edma priame \u017eiarenia z\u00a0centr\u00e1lneho srdca mikrokozmu, z oblasti Ru\u017ee. Tieto mnoh\u00e9 vplyvy sa v\u00a0srdci premie\u0148aj\u00fa na jeden z\u00e1kladn\u00fd stav mysle so svojou vlastnou \u017eiariacou silou. Stav mysle sa mie\u0161a s krvou, st\u00fapa do hlavy a obsadzuje tam v\u0161etky org\u00e1ny. A\u00a0tak ur\u010duje \u017eivotn\u00fa cestu \u010dloveka.<\/em><\/p><\/blockquote>\n

Spojen\u00edm tohto kr\u00e1tkeho popisu s modelom krvi ako vy\u0161\u0161ie na\u010drtnut\u00e9ho org\u00e1nu, m\u00f4\u017eeme ve\u013emi jasne vn\u00edma\u0165 \u013eudsk\u00fa realitu ako prebiehaj\u00faci rozhovor medzi mys\u013eou, du\u0161ou a telom.<\/p>\n

 <\/p>\n

Bibliografick\u00e9 odkazy:<\/p>\n

Marinelli, Ralph a Fuerst, Branco a kol., The heart is not a pump: a refutation of the pressure propulsion premise of heart function. (Srdce nie je pumpa: vyvr\u00e1tenie predpokladu tlakov\u00e9ho pohonu fungovania srdca)<\/em> 1995<\/p>\n

Chitty, John, The heart is not a pump. (Srdce nie je pumpa.)<\/em><\/p>\n

Fuerst, Branco, The heart and circulation, an integrative model. (Srdce a obeh, integra\u010dn\u00fd model)<\/em>, Lond\u00fdn 2014<\/p>\n

Rijckenborgh, J. van, The Egyptian Arch-Gnosis IV; II \u00a0The heart and the state of mind (Egyptsk\u00e1 pra-Gn\u00f3za IV; II Srdce a stav mysle)<\/em>, Rozekruis Pers, Haarlem<\/p>\n","protected":false},"author":934,"featured_media":102558,"template":"","meta":{"_acf_changed":false},"tags":[],"category_":[110435],"tags_english_":[],"class_list":["post-117147","logon_article","type-logon_article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category_-science-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article\/117147","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article"}],"about":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/logon_article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/934"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/102558"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=117147"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=117147"},{"taxonomy":"category_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/category_?post=117147"},{"taxonomy":"tags_english_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags_english_?post=117147"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}