{"id":112802,"date":"2024-10-09T19:31:27","date_gmt":"2024-10-09T19:31:27","guid":{"rendered":"https:\/\/logon.media\/logon_article\/srdce-vedy-a-veda-srdca\/"},"modified":"2024-10-09T20:00:38","modified_gmt":"2024-10-09T20:00:38","slug":"srdce-vedy-a-veda-srdca","status":"publish","type":"logon_article","link":"https:\/\/logon.media\/sk\/logon_article\/srdce-vedy-a-veda-srdca\/","title":{"rendered":"Srdce vedy a veda srdca"},"content":{"rendered":"

Veda vo svojom v\u00fdvoji sleduje dva hlavn\u00e9 pr\u00fady. Oba maj\u00fa korene v\u00a0obdob\u00ed rozkvetu gr\u00e9ckej filozofie, kedy ve\u013ek\u00ed filozofi boli z\u00e1rove\u0148 aj vedcami.<\/em><\/p>\n

<\/p>\n

U\u017e vtedy sa vykry\u0161talizovali dva z\u00e1sadne odli\u0161n\u00e9 sp\u00f4soby pr\u00edstupu. Jeden bol fenomenologick\u00fd a jeho z\u00e1kladom bolo pozorovanie a vn\u00edmanie. Jedn\u00fdm z\u00a0jeho ve\u013ek\u00fdch predstavite\u013eov bol Aristoteles, ktor\u00fd ovplyvnil s\u00fa\u010dasn\u00fa vedu najm\u00e4 v medic\u00edne a biol\u00f3gii systematiz\u00e1ciou formy a funkcie. Popri tom sa rozv\u00edjalo, s predstavite\u013emi ako Plat\u00f3n a\u00a0Pytagoras, matematicko-abstraktn\u00e9 pozorovanie obsahov v\u00fdskumu. To m\u00e1 svoj p\u00f4vod vo vn\u00edman\u00ed a nahliadan\u00ed duchovn\u00e9ho druhu.<\/p>\n

Plat\u00f3n nap\u00edsal kr\u00e1tko pred svojou smr\u0165ou dial\u00f3g Timaios<\/em>. V \u0148om predostrel, \u017ee svet bol stvoren\u00fd v\u010faka \u010d\u00edslu, miere a geometrii. Stvorite\u013esk\u00fd Boh p\u00f4sob\u00ed vo svojej ustanovuj\u00facej \u010dinnosti podobne ako geometer a matematik. Pre toho, kto sleduje t\u00fato \u010dinnos\u0165, sa teda dost\u00e1va do popredia s\u00fahra experimentu a matematick\u00e9ho popisu. Pre teoretick\u00fa domnienku je potrebn\u00e9 n\u00e1js\u0165 experiment, ktor\u00fd matematick\u00fa formul\u00e1ciu dok\u00e1\u017ee. Modern\u00fdm pr\u00edkladom je kvantov\u00e1 fyzika a te\u00f3ria relativity, ktor\u00e9 vznikli tak\u00fdmto sp\u00f4sobom.<\/p>\n

Matematika vo v\u00fdskume<\/strong><\/p>\n

Matematika je ve\u013emi vernou sprievodky\u0148ou vedy a priniesla jej ve\u013ea \u00faspechov. V s\u00fahre medzi matematikou a experimentom sa vyvinula technol\u00f3gia, ktor\u00e1 dnes ur\u010duje modern\u00fd \u017eivot. Za\u017e\u00edvame v\u0161ak, \u017ee tieto technick\u00e9 v\u00fddobytky nie s\u00fa len po\u017eehnan\u00edm, ale obsahuj\u00fa aj de\u0161trukt\u00edvne prvky, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu postupne \u010doraz viac ohrozova\u0165 rovnov\u00e1hu na\u0161ej plan\u00e9ty, a t\u00fdm aj z\u00e1klady na\u0161ej existencie. Vedeck\u00e9 te\u00f3rie, ktor\u00e9 nasleduj\u00fa t\u00fato met\u00f3du sk\u00famania, nemusia by\u0165 nevyhnutne zalo\u017een\u00e9 na vedomom poznan\u00ed duchovnej reality, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza za javmi. Te\u00f3ria v dne\u0161nom vedeckom zmysle, teda zhrnutie nie\u010doho ako v\u00fdsledoku vn\u00edmania a pokusu \u00a0do syst\u00e9mu od\u00f4vodnen\u00fdch tvrden\u00ed, sa vyvinula zo sakr\u00e1lneho p\u00f4vodu gr\u00e9ckeho slova theoros<\/em> alebo theoria<\/em>, \u010do znamen\u00e1 nie\u010do ako duchovn\u00fd poh\u013ead alebo poznanie.<\/p>\n

Matematika umo\u017e\u0148uje v\u00a0jej pou\u017e\u00edvan\u00ed abstrakciu, ktor\u00e1 sa st\u00e1va nez\u00e1vislou od vedom\u00e9ho du\u0161evn\u00e9ho poznania \u010dloveka. Matematick\u00e1 abstrakcia a technika, ktor\u00e1 sa z toho vyvinula, uk\u00e1zali, ako dobre m\u00f4\u017eu matematick\u00e9 v\u00fdpo\u010dty pop\u00edsa\u0165 aplik\u00e1cie, ktor\u00e9 sp\u00f4sobili v \u017eivote revol\u00faciu, ale ak ch\u00fdba povedomie o\u00a0tom, ako tieto v\u00fddobytky harmonicky integrova\u0165 do \u017eivotn\u00e9ho prostredia, m\u00f4\u017eu zni\u010di\u0165 n\u00e1\u0161 \u017eivotn\u00fd priestor.<\/p>\n

V klasickej fyzike to bol univerz\u00e1lny g\u00e9nius Newton, ktor\u00fd sa zaoberal matematick\u00fdm popisom pr\u00edrodn\u00fdch s\u00edl a pr\u00edrodn\u00fdch javov v mnoh\u00fdch oblastiach. Vypracoval matematick\u00e9 popisy z\u00e1konov p\u00e1ky, gravit\u00e1cie a zotrva\u010dnosti hmoty, \u010do n\u00e1sledne viedlo k motoriz\u00e1cii a industrializ\u00e1cii. \u010eal\u0161\u00edm kvantov\u00fdm skokom v matematickom popise pr\u00edrody bola nov\u00e1 matematika kvantovej fyziky, prostredn\u00edctvom ktorej sa rozvinula digit\u00e1lna revol\u00facia. Srdcom t\u00fdchto technick\u00fdch v\u00fdvojov bola v\u017edy matematika. Mo\u017eno \u00eds\u0165 dokonca e\u0161te o krok \u010falej a matematiku, prinajmen\u0161om posledn\u00fdch storo\u010d\u00ed, najm\u00e4 pre fyziku a nov\u00fd poh\u013ead na svet, ktor\u00fd sa z nej vyvinul, nazva\u0165 srdcom vedy.<\/p>\n

Vn\u00edmanie a nahliadanie<\/strong><\/p>\n

Druh\u00e1 forma pozorovania pr\u00edrody, ktor\u00e1 siaha a\u017e k Aristotelovi, tvor\u00ed z\u00e1klad pre systematick\u00fd opis pr\u00edrody, ako sa o\u0148 usilovali Alexander von Humboldt, Goethe a mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed pr\u00edrodovedci. Bola podobne \u00faspe\u0161n\u00e1 ako matematick\u00e9 opisy. T\u00e1to fenomenologick\u00e1 forma vedy bola pre Goetheho sp\u00f4sobom, ako sa p\u00fdta\u0165 na z\u00e1kladn\u00e9 \u0161trukt\u00fary, v ktor\u00fdch pr\u00edroda vytv\u00e1ra formy. Schiller raz s \u00fa\u017easom poznamenal, \u017ee Goethe dok\u00e1zal takto vidie\u0165 ideu rastliny.<\/p>\n

Goethe videl v matematickej abstrakcii nebezpe\u010denstvo, \u017ee poznanie a\u00a0vedomie sa navz\u00e1jom oddelia. Dobr\u00fdm pr\u00edkladom s\u00fa digit\u00e1lne v\u00fddobytky, vyvinut\u00e9 z kvantovej fyziky, ktor\u00e9 na jednej strane obohacuj\u00fa \u017eivot, no pri nespr\u00e1vnom pou\u017eit\u00ed sa m\u00f4\u017eu sta\u0165 pre \u013eudstvo prekliat\u00edm.<\/p>\n

Fenomenologick\u00e1 forma vedy, pozorovanie formy a funkcie, vedie tie\u017e k abstrakcii, no ove\u013ea u\u017e\u0161ie je sp\u00e4t\u00e1 s pozorovan\u00edm. Pre Goetheho bola bli\u017e\u0161ie k \u017eivotu, a t\u00fdm aj menej nebezpe\u010dn\u00e1 ako forma matematickej abstrakcie, ktor\u00e1 je od javu \u00faplne odtrhnut\u00e1. Fyzik Werner Heisenberg sa t\u00fdm zaoberal v eseji o Goethem. Toto nebezpe\u010denstvo, \u017ee matematika, pou\u017e\u00edvan\u00e1 nez\u00e1visle od vedomia, sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 ve\u013emi nebezpe\u010dnou, sa nakoniec prejavilo v at\u00f3movej fyzike a zhoden\u00ed prvej at\u00f3movej bomby.<\/p>\n

Bipol\u00e1rne srdce vedy<\/strong><\/p>\n

Ak zdru\u017e\u00edme tieto dva pr\u00edstupy k v\u00fdskumu a postav\u00edme ich ved\u013ea seba ako \u201eposv\u00e4tn\u00fa polaritu\u201c, potom mus\u00ed by\u0165 aj srdce vedy bipol\u00e1rne. T\u00e1to polarita, s\u00a0aristotelovsko-fenomenologickou formou na jednej strane a pytagorejsko-plat\u00f3nsko-matematickou formou na druhej strane, bola vybudovan\u00e1 ve\u013emi skoro v z\u00e1padnej kult\u00farnej hist\u00f3rii. Ak sa pozrieme bli\u017e\u0161ie na diskusiu, ktor\u00fa viedol Goethe po\u010das cel\u00e9ho svojho \u017eivota s te\u00f3riou newtonovskej optiky, tak mu ne\u0161lo o\u00a0to, aby vyvr\u00e1til Newtonove pozorovania, ale aby boli jeho vlastn\u00e9 v\u00fdskumy, ktor\u00e9 boli vykon\u00e1van\u00e9 s rovnakou starostlivos\u0165ou, postaven\u00e9 ved\u013ea Newtonov\u00fdch ako rovnako pravdiv\u00e9. Goethemu ne\u0161lo o\u00a0spr\u00e1vnos\u0165 alebo nespr\u00e1vnos\u0165 tej \u010di onej te\u00f3rie. On pova\u017eoval zdanliv\u00e9 rozpory za dopl\u0148uj\u00face sa pravdy jedinej podstaty svetla. Alchymisti, rosikruci\u00e1ni a hermetici pres\u00favaj\u00fa \u0161peci\u00e1lne vedomie tejto mo\u017enosti poznania do srdca. V\u00a0srdci existuje rovina vedomia, mo\u017enos\u0165 vedomia, ktor\u00e1 spolup\u00f4sob\u00ed pol\u00e1rne, ale harmonicky pre rozvoj sveta.<\/p>\n

Syst\u00e9mov\u00fd spor, ktor\u00fd Goethe po cel\u00fd \u017eivot viedol s newtonovsk\u00fdmi zisteniami, nemal vyvraca\u0165 Newtonove poznatky, ale roz\u0161irova\u0165 ich. Goethe dok\u00e1zal svojimi v\u00fdskumami o povahe svetla uk\u00e1za\u0165, \u017ee ku ka\u017ed\u00e9mu newtonovsk\u00e9mu spektru mus\u00ed existova\u0165 pol\u00e1rny n\u00e1protivok. Oboma sp\u00f4sobmi nazerania sa intenz\u00edvne zaoberal filozof vedy prof. Dr. Olaf M\u00fcller vo svojej knihe \u201eMehr Licht<\/em>\u201c (Viac svetla<\/em>).<\/p>\n

Newton zatemnil miestnos\u0165 a vyv\u0155tal do okenice mal\u00fa dieru. Do l\u00fa\u010da svetla umiestnil hranol a dok\u00e1zal tak uk\u00e1za\u0165, \u017ee biele slne\u010dn\u00e9 svetlo je zlo\u017een\u00e9 z farebn\u00fdch sveteln\u00fdch l\u00fa\u010dov. Goethe naplnil hranolovit\u00fd poh\u00e1r vodou a postavil ho von na denn\u00e9 svetlo. V mieste, kde Newton nasmeroval sveteln\u00fd l\u00fa\u010d do hranola, prilepil k\u00fasok papiera tak, aby vznikol tie\u0148. T\u00fdmto sp\u00f4sobom vytvoril farebn\u00e9 spektrum, ktor\u00e9 ukazovalo komplement\u00e1rne (doplnkov\u00e9) farby Newtonovho spektra. Dok\u00e1zal tie\u017e umiestni\u0165 k\u00fasok papiera do rovnakej vzdialenosti od hranola ako otvor v Newtonovej okenici bez toho, aby to sp\u00f4sobilo zmenu spektra. Vznik\u00e1 teda ot\u00e1zka, \u010di tento tie\u0148 m\u00e1 rovnak\u00fa podstatu ako sveteln\u00e9 \u017eiarenie. Preto\u017ee tentoraz to bol tie\u0148, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9ho vzniklo farebn\u00e9 spektrum.<\/p>\n

Je tma \u017eiaren\u00edm?<\/strong><\/p>\n

V dne\u0161nej vede je tma absenciou sveteln\u00e9ho \u017eiarenia. Newton preto pova\u017eoval temn\u00fa komoru, ktor\u00fa pou\u017e\u00edval na svoje experimenty, za neutr\u00e1lny priestor. Nikto to nikdy nespochybnil, dokonca ani Goethe. Ale ak sa domysl\u00ed obr\u00e1tenie experiment\u00e1lneho nastavenia a\u017e do konca, potom je teraz svetl\u00e1 miestnos\u0165 neutr\u00e1lnym prostred\u00edm, a tie\u0148 \u2013 \u201etma\u201c, je posielan\u00e1 cez hranol. Teraz by bolo mo\u017en\u00e9 to \u201etmav\u00e9\u201c pova\u017eova\u0165 za \u017eiarenie.<\/p>\n

Tomu temn\u00e9mu je tak pridelen\u00e9 nie\u010do akt\u00edvne, dokonca nez\u00e1visl\u00e9. Goethe vo svojej Te\u00f3rii farieb<\/em> opisuje, ako sa menia farby, ke\u010f v pr\u00edrode svetlo a tma navz\u00e1jom vstupuj\u00fa do vz\u0165ahu, ke\u010f na seba p\u00f4sobia. V\u00fdchodiskov\u00fdm bodom pre jeho experimenty s hranolom boli jeho objavy farieb, ktor\u00e9 obklopuj\u00fa objekt, ke\u010f sa \u010dlovek pozer\u00e1 cez okraj hranola. V\u0161imol si, \u017ee farby z modro-studen\u00e9ho rozsahu boli pozorovan\u00e9 na tmav\u00fdch povrchoch a farby z \u010derveno-tepl\u00e9ho rozsahu obklopovali svetl\u00e9 povrchy. Goethe vedel, \u017ee tento objav mo\u017eno pochopi\u0165 len tak, \u017ee ho \u010dlovek s\u00e1m za\u017eije prostredn\u00edctvom hranola. Preto pl\u00e1noval pri vyd\u00e1van\u00ed Te\u00f3rie farieb<\/em> zahrn\u00fa\u0165 hranol do ka\u017ed\u00e9ho v\u00fdtla\u010dku, aby \u010ditatelia mohli sami priamo pochopi\u0165 jeho my\u0161lienky. Tento pl\u00e1n v\u0161ak stroskotal na ch\u00fdbaj\u00facej kapacite vtedaj\u0161ej v\u00fdroby hranolov. A tak jeho k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 v\u00fdroky zostali do zna\u010dnej miery nepochopen\u00e9.<\/p>\n

Ak by vesm\u00edr nebol tmav\u00fd, ale jasn\u00fd, poznali by sme tmu ako \u017eiarenie. Jednou z jeho vlastnost\u00ed by potom musel by\u0165 transport chladu namiesto tepla, ako pri svetle. Dne\u0161n\u00e1 paradigma vedy v\u0161ak tieto my\u0161lienkov\u00e9 experimenty neprip\u00fa\u0161\u0165a.<\/p>\n

V\u010faka objavom kvantovej fyziky v\u0161ak vieme, ako rozhoduj\u00face pre v\u00fdsledok experimentu s\u00fa z\u00e1mer a experiment\u00e1lne usporiadanie. Ve\u013emi prekvapiv\u00e1 je zvl\u00e1\u0161tnos\u0165, ktor\u00fa tu treba spomen\u00fa\u0165.<\/p>\n

\u201eTmav\u00fd l\u00fa\u010d\u201c, ktor\u00fd Goethe vytvoril vo svojom experiment\u00e1lnom usporiadan\u00ed, m\u00e1 t\u00fa vlastnos\u0165, \u017ee purpurov\u00e1 sa jav\u00ed ako skuto\u010dn\u00e1 spektr\u00e1lna farba. Goethe vraj v\u017edy h\u013eadal svoju ob\u013e\u00faben\u00fa farbu, purpurov\u00fa. Presne t\u00e1to farba vznikla jeho usporiadan\u00edm experimentu v strede jeho spektra. \u010cist\u00e9 spektr\u00e1lne farby s\u00fa tie, ktor\u00e9 nemo\u017eno \u010falej rozlo\u017ei\u0165 hranolom. Pod\u013ea Newtonovho experiment\u00e1lneho usporiadania je fialov\u00e1 alebo, dnes by sme povedali, purpurov\u00e1, zmie\u0161anou farbou \u010dervenej a modrej, teda nie \u010distou spektr\u00e1lnou farbou. Ak vezmeme za z\u00e1klad Goetheho experiment\u00e1lne usporiadanie a takto vytvoren\u00e9 purpurov\u00e9 svetlo po\u0161leme e\u0161te raz hranolom, potom sa u\u017e ned\u00e1 \u010falej rozklada\u0165, teda za t\u00fdchto okolnost\u00ed ide o skuto\u010dn\u00fa spektr\u00e1lnu farbu. Tieto rozpory st\u00e1le \u010dakaj\u00fa na vysvetlenie.<\/p>\n

Ale v skuto\u010dnosti tu ide o ot\u00e1zku, \u010di sa vieme vedome odp\u00fata\u0165 od prevl\u00e1daj\u00facej vedeckej paradigmy, aby sme pochopili pol\u00e1rne protiklady dne\u0161n\u00e9ho fyzik\u00e1lneho poznania v ich plnom rozsahu. To vyvol\u00e1va ot\u00e1zku, \u010di k vede o svetle, ako ju uskuto\u010dnil Newton v tmavej komore, existuje komplement\u00e1rna veda o tme, ktor\u00e1 sa uskuto\u010dn\u00ed v svetle. Dve izomorfn\u00e9 vedy, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom vylu\u010duj\u00fa a dop\u013a\u0148aj\u00fa. Dne\u0161n\u00e1 paradigma vedy, ktor\u00e1 s ka\u017ed\u00fdm poznan\u00edm vylu\u010duje in\u00e9, protichodn\u00e9 poznanie, neumo\u017e\u0148uje tak\u00fdto sp\u00f4sob uva\u017eovania.<\/p>\n

Ale paradigmy podliehaj\u00fa zmene. Heisenberg v eseji o realite uviedol, \u017ee v\u00fdskum a poznanie sa m\u00f4\u017eu radik\u00e1lne zmeni\u0165, ke\u010f sa zmen\u00ed realita, pri\u010dom nie je jasn\u00e9, \u010di zmenen\u00e1 paradigma pripust\u00ed in\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 zistenia, alebo \u010di v\u00fdskumn\u00e9 v\u00fdsledky zmenia paradigmu. Mo\u017eno plat\u00ed oboje. Newton bol na jednej strane modern\u00fdm pr\u00edrodovedcom a na druhej strane alchymistom. Bol jedn\u00fdm z t\u00fdch vedcov, ktor\u00ed pomohli zalo\u017ei\u0165 vek novej materialistickej vedy. Bol alchymistom a vedcom, a do hist\u00f3rie sa zap\u00edsal ako modern\u00fd pr\u00edrodovedec.<\/p>\n

Pymander, tretie informa\u010dn\u00e9 pole<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do to v\u0161etko prin\u00e1\u0161ame v \u010dasopise, ktor\u00fd je v tomto vydan\u00ed o srdci? Alebo, \u010do m\u00e1 hist\u00f3ria racion\u00e1lnej vedy spolo\u010dn\u00e9 so srdcom?<\/p>\n

Na tomto mieste by sme chceli v kr\u00e1tkosti vyzdvihn\u00fa\u0165 t\u00e9mu alch\u00fdmie ako predchodcu dne\u0161nej modernej vedy. Hermes Trismegistos je pova\u017eovan\u00fd za ve\u013ek\u00e9ho otca alch\u00fdmie. M\u00e1lo sa o \u0148om vie, dlh\u00e9 veky stra\u0161\u00ed v podobe nespo\u010detn\u00fdch hermetick\u00fdch spisov, ktor\u00e9 okrem in\u00e9ho tvoria Corpus Hermeticum<\/em>, ktor\u00e9ho autorstvo nemo\u017eno k nemu jednozna\u010dne vystopova\u0165. \u00dastredn\u00fd spis v\u00a0Corpus Hermeticum<\/em> hovor\u00ed o \u201ePymandrovi\u201c, \u00fastrednom bode vedomia, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee \u010dloveka v okamihu pozdvihn\u00fa\u0165 z prevl\u00e1daj\u00facej paradigmy, aby mu bolo umo\u017enen\u00e9 pozrie\u0165 sa na dovtedaj\u0161ie sc\u00e9ny \u017eivota od za\u010diatku do konca z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy. Einstein uviedol, \u017ee probl\u00e9m mo\u017eno v\u017edy vyrie\u0161i\u0165 len z \u00farovne vedomia, ktor\u00e1 je nad \u00farov\u0148ou, na ktorej probl\u00e9m vznik\u00e1. \u201ePymander\u201c \u00a0sa zd\u00e1 by\u0165 teda t\u00fdm, kto m\u00f4\u017ee \u010dloveka pozdvihn\u00fa\u0165 na vy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148 vedomia. Jeho z\u00e1kladn\u00fdm vz\u0165a\u017en\u00fdm bodom v \u010dloveku je srdce.<\/p>\n

Univerz\u00e1lne pole inform\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee \u201ePymander\u201c spoji\u0165 ako ohnisko so srdcom ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka, je tak nie\u010do ako vn\u00fatorn\u00fd obraz sveta, vn\u00fatorn\u00e1 realita, ktor\u00fa m\u00f4\u017ee vedec pou\u017ei\u0165 na interpret\u00e1ciu svojho v\u00fdskumu, alebo ktor\u00fa m\u00f4\u017ee pou\u017ei\u0165 umelec na realiz\u00e1ciu umenia a filozof na rozv\u00edjanie nov\u00fdch sp\u00f4sobov nahliadania. V \u017eivej posv\u00e4tnej polarite medzi srdcom \u010dloveka a \u201ePymandrom\u201c tak vznik\u00e1 tretie pole inform\u00e1ci\u00ed, z ktor\u00e9ho sa st\u00e1va mo\u017enou veda srdca.<\/p>\n

Od \u201ebu\u010f \u2013 alebo\u201c \u00a0ku \u00a0\u201eako \u2013 tak aj\u201c<\/strong><\/p>\n

Olaf L. M\u00fcller sa vo svojej knihe \u201eMehr Licht\u201c (Viac svetla)<\/em> pok\u00fasil pozrie\u0165 na historick\u00fd spor medzi Newtonom a Goethem z vy\u0161\u0161ej perspekt\u00edvy ako na komplement\u00e1rne sp\u00f4soby nahliadania. Opisuje probl\u00e9m dualistick\u00e9ho obrazu sveta, ktor\u00fd sa vyv\u00edjal 2500 rokov a\u00a0celkom zjavne nie je schopn\u00fd zladi\u0165 fenomenologick\u00fd pr\u00edstup s matematicko-abstraktn\u00fdm. Vo vede srdca existuje tretia \u0161trukt\u00fara vedomia, duchovn\u00e1 mo\u017enos\u0165 vn\u00edmania, ktor\u00e1 umo\u017e\u0148uje spozna\u0165, \u017ee ani jedno ani druh\u00e9 nie je kone\u010dnou pravdou. Z tejto vy\u0161\u0161ej \u00farovne m\u00f4\u017eu by\u0165 polarity zos\u00faladen\u00e9 prostredn\u00edctvom komplement\u00e1rnych sp\u00f4sobov videnia.<\/p>\n

\n

Olaf L. M\u00fcller (2015), Mehr Licht (Viac svetla)<\/em>, Vydavate\u013estvo S. Fischer Verlag Frankfurt am Main, ISBN: 978-3-10-002207-3.<\/p>\n","protected":false},"author":925,"featured_media":102385,"template":"","meta":{"_acf_changed":false},"tags":[],"category_":[110435],"tags_english_":[],"class_list":["post-112802","logon_article","type-logon_article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category_-science-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article\/112802","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article"}],"about":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/logon_article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/925"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/102385"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=112802"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=112802"},{"taxonomy":"category_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/category_?post=112802"},{"taxonomy":"tags_english_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags_english_?post=112802"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}