{"id":104622,"date":"2023-09-10T14:04:56","date_gmt":"2023-09-10T14:04:56","guid":{"rendered":"https:\/\/logon.media\/logon_article\/boh-ako-cislo\/"},"modified":"2023-09-10T14:36:33","modified_gmt":"2023-09-10T14:36:33","slug":"boh-ako-cislo","status":"publish","type":"logon_article","link":"https:\/\/logon.media\/sk\/logon_article\/boh-ako-cislo\/","title":{"rendered":"Boh ako \u010d\u00edslo"},"content":{"rendered":"

A ak e\u0161te st\u00e1le chceme robi\u0165 toto prirovnanie, hne\u010f sa vyn\u00e1ra ot\u00e1zka: Ak\u00fdm \u010d\u00edslom m\u00f4\u017ee by\u0165 Boh indikovan\u00fd?<\/em><\/p>\n

Tieto ot\u00e1zky, samozrejme, nie s\u00fa nov\u00e9. \u010clovek sa od sam\u00e9ho za\u010diatku zaoberal probl\u00e9mami bo\u017esk\u00e9ho a h\u013eadal odpovede na tak\u00e9to ot\u00e1zky. Gn\u00f3za, ktor\u00e1 n\u00e1m d\u00e1va bo\u017esk\u00fa, univerz\u00e1lnu m\u00fadros\u0165, dok\u00e1zala da\u0165 na tieto probl\u00e9my jednu a t\u00fa ist\u00fa odpove\u010f po\u010das v\u0161etk\u00fdch vekov. Napriek kult\u00farnym a \u010dasov\u00fdm rozdielom, mnoh\u00e9 texty, p\u00f4vodne in\u0161pirovan\u00e9 touto bo\u017eskou m\u00fadros\u0165ou, pod\u00e1vaj\u00fa svedectvo o tomto univerz\u00e1lnom poznan\u00ed a pok\u00fa\u0161aj\u00fa sa da\u0165 t\u00fdmto filozofick\u00fdm ot\u00e1zkam tvar svojimi vlastn\u00fdmi slovami.<\/p>\n

Prv\u00fd je pr\u00edklad z \u010d\u00ednskej gn\u00f3zy. Koncept Boha sa v spisoch Tao Te \u0164ing <\/em> od Lao-c\u00b4 naz\u00fdva \u201eTao\u201c. Lao-c‘ uv\u00e1dza, \u017ee pokia\u013e je Tao prvotn\u00fdm z\u00e1kladom v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed, tak Tao nem\u00f4\u017ee by\u0165 plne op\u00edsan\u00e9 \u017eiadnym smrte\u013en\u00edkom, a preto hovor\u00ed:<\/p>\n

Ak by sa Tao dalo vyslovi\u0165, nebolo by to ve\u010dn\u00e9 Tao. Ak by sa meno dalo pomenova\u0165, nebolo by to ve\u010dn\u00e9 meno. Ako ne-bytie, m\u00f4\u017ee by\u0165 ozna\u010den\u00e9 ako z\u00e1klad v\u0161etk\u00e9ho, \u010do jestvuje. Ako bytie, je Matkou v\u0161etk\u00fdch vec\u00ed<\/em>.<\/em> [1]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

Tieto paradoxn\u00e9 slov\u00e1 s\u00fa \u00faplne v s\u00falade so stredovek\u00fdmi mystikmi, ktor\u00ed sved\u010dili o tom, \u010do z bo\u017esk\u00e9ho za\u017eili, prostredn\u00edctvom jednoduch\u00fdch z\u00e1porn\u00fdch v\u00fdrokov. T\u00e1to n\u00e1uka sa naz\u00fdva aj \u201enegat\u00edvna teol\u00f3gia\u201c a zodpoved\u00e1 tomu, \u010do n\u00e1m chce poveda\u0165 Lao-c‘. Hlavn\u00fdm predstavite\u013eom tejto \u201enegat\u00edvnej teol\u00f3gie\u201c je Dion\u00fdzios Areopagita, ktor\u00fd v jednom zo svojich trakt\u00e1tov najprv opisuje bo\u017esk\u00e9 mnoh\u00fdmi r\u00f4znymi menami, aby to nesk\u00f4r v\u0161etko poprel. Dion\u00fdzios tie\u017e predpoklad\u00e1, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9 Boha zachyti\u0165 v koncepte, a preto hovor\u00ed, \u017ee:<\/p>\n

Boh nie je ani tma ani svetlo. On je oslniv\u00e1 tma, ktor\u00e1 intenzitou svojej temnoty zatie\u0148uje v\u0161etku \u017eiaru<\/em>. [2]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

Tieto z\u00e1hadn\u00e9 slov\u00e1 stredovek\u00e9ho mystika nazna\u010duj\u00fa, \u017ee to bo\u017esk\u00e9 sa ned\u00e1 zachyti\u0165 slovami nijak\u00fdm sp\u00f4sobom. Zd\u00e1 sa, \u017ee bo\u017esk\u00fd svet je \u00faplne oddelen\u00fd od sveta foriem, v ktorom \u017eijeme. A predsa je \u010dlovek, vedome \u010di nevedome, pri\u0165ahovan\u00fd t\u00fdm nad-prirodzen\u00fdm, na ktorom zjavne nem\u00e1 \u00fa\u010das\u0165, a m\u00e1 potrebu toto nad-prirodzen\u00e9 pozna\u0165. S\u00fa\u010dasne s touto potrebou je konfrontovan\u00fd s ot\u00e1zkou: Ako m\u00f4\u017eeme op\u00edsa\u0165 alebo za\u017ei\u0165 to bo\u017esk\u00e9?<\/p>\n

Tao teda nemo\u017eno pomenova\u0165, preto\u017ee:<\/p>\n

Tao <\/em> je pr\u00e1zdne, a vo svojich \u017eiareniach a aktivit\u00e1ch je nevy\u010derpate\u013en\u00e9. <\/em>[3]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

Aby sme spoznali a skuto\u010dne za\u017eili to bo\u017esk\u00e9, mus\u00edme sa \u201evypr\u00e1zdni\u0165\u201c, mus\u00edme vplyn\u00fa\u0165 do \u00faplne in\u00e9ho stavu vedomia. Lao-c‘ to vyjadruje takto:<\/p>\n

Preto, ak srdce permanentne \u201enie je\u201c \u2013 to znamen\u00e1, ak je osloboden\u00e9 od v\u0161etk\u00fdch pozemsk\u00fdch sn\u00e1h a t\u00fa\u017eob \u2013 \u010dlovek m\u00f4\u017ee uzrie\u0165 tajomstvo duchovnej podstaty Taa.<\/em><\/p>\n

Ak srdce permanentne „je“ \u2013 to znamen\u00e1, ak je pln\u00e9 t\u00fa\u017eob a pozemsk\u00fdch sn\u00e1h \u2013 \u010dlovek m\u00f4\u017ee pozorova\u0165 len obmedzen\u00e9, kone\u010dn\u00e9 formy. <\/em>[4]<\/a><\/p>\n

Preto sa mudrc zaober\u00e1 ne-konan\u00edm; uskuto\u010d\u0148uje u\u010denie bez slov<\/em>.\u00a0<\/em> [5]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

Tomu, kto h\u013ead\u00e1 Boha, Tao, sa odpor\u00fa\u010da, aby sa \u00faplne odp\u00fatal od v\u0161etk\u00fdch hmotn\u00fdch vec\u00ed; aby sa takto \u00faplne vypr\u00e1zdnil, tak\u017ee sa mu potom Tao m\u00f4\u017ee zjavi\u0165. Av\u0161ak, len \u010do sa \u010dlovek pok\u00fasi toto bo\u017esk\u00e9 uchopi\u0165 alebo pochopi\u0165 mys\u013eou, Tao sa op\u00e4\u0165 vzdiali zo strany h\u013eadaj\u00faceho.<\/p>\n

Zrejme by sme sa teda nemali prip\u00fata\u0165 ani k tejto bo\u017eskej sk\u00fasenosti, preto\u017ee pr\u00e1ve preto, \u017ee sa k nej \u013eudia neprip\u00fataj\u00fa, Tao ich neop\u00fa\u0161\u0165a. To odkazuje na skuto\u010dnos\u0165, \u017ee podstatu ve\u010dn\u00e9ho Taa nie je mo\u017en\u00e9 zmie\u0161a\u0165 s do\u010dasnou podstatou n\u00e1\u0161ho sveta, preto\u017ee sa vzdiali z na\u0161ej strany, ke\u010f sa pok\u00fa\u0161ame uchopi\u0165 ho.<\/p>\n

Aj \u017eidovsk\u00e1 teozofia n\u00e1m ukazuje ako v\u0161eobecn\u00fa \u010drtu Gn\u00f3zy, \u017ee to bo\u017esk\u00e9 je oddelen\u00e9 od zmyslov\u00e9ho sveta. \u017didovsk\u00e1 Gn\u00f3za, podobne ako svet ide\u00ed Lao-c‘ a Dion\u00fdzia Areopagitu, teda tie\u017e vykazuje dualitu: aj tu je to bo\u017esk\u00e9 v protiklade k materi\u00e1lnemu svetu a nie je mo\u017en\u00e9 ho nijako zak\u00fasi\u0165 vo fyzickom svete. Preto sa v \u017eidovskej mystike to bo\u017esk\u00e9 opisuje ako nepoznate\u013en\u00e9 Ain Sof<\/em>, \u010do znamen\u00e1 doslova \u201ebez konca\u201c. T\u00e1to duchovn\u00e1 ne-existencia toho Ain Sof je zdrojom, z ktor\u00e9ho vzi\u0161iel v\u0161etok \u017eivot. V \u017eidovskom mysticizme je tento \u017eivot schematicky zn\u00e1zornen\u00fd desiatimi Sfirot Stromu \u017divota, ktor\u00e9 tvoria pl\u00e1n stvorenia. In\u00fdmi slovami, bo\u017esk\u00fd Ain Sof m\u00f4\u017eeme ch\u00e1pa\u0165\u00a0 ako \u010d\u00edslo 0, ako pr\u00e1zdno, nebytie, ako ni\u010d, z ktor\u00e9ho vzniklo v\u0161etko. Goethe tie\u017e hovoril v svojej knihe Faust<\/em>:<\/p>\n

V tvojom Nebyt\u00ed ver\u00edm, \u017ee n\u00e1jdem to v\u0161etko.<\/em>.<\/p><\/blockquote>\n

Maj\u00fac v mysli vy\u0161\u0161ie uveden\u00e9, m\u00f4\u017eeme vyvodi\u0165, \u017ee ak\u00fdko\u013evek koncept na op\u00edsanie bo\u017esk\u00e9ho mus\u00ed by\u0165 nedostato\u010dn\u00fd. Aby sme si mohli predstavi\u0165 \u201ebo\u017esk\u00e9 ni\u010d\u201c, Tao alebo Ain Sof, mus\u00edme sa uch\u00fdli\u0165 k jazyku obrazov. Tento vizu\u00e1lny jazyk by potom mal ma\u0165 pre ka\u017ed\u00e9ho rovnak\u00fd v\u00fdznam. \u010c\u00edsla zauj\u00edmaj\u00fa v svete symboliky jedine\u010dn\u00e9 miesto, a preto si vol\u00edme tento vizu\u00e1lny jazyk.<\/p>\n

Ke\u010f vych\u00e1dzame z ur\u010dit\u00e9ho \u010d\u00edsla, mus\u00edme si uvedomi\u0165, \u017ee \u010d\u00edsla neboli vo v\u0161etk\u00fdch dob\u00e1ch za\u017e\u00edvan\u00e9 rovnako. M\u00f4\u017ee to znie\u0165 zvl\u00e1\u0161tne, preto\u017ee si mo\u017eno mysl\u00edte, \u017ee s\u00fa\u010det 1 plus 1 d\u00e1va rovnak\u00fd v\u00fdsledok pre ka\u017ed\u00e9ho a v ka\u017edej dobe. Samozrejme, to je pravda. Takto v\u0161ak pou\u017e\u00edvame len kvantitat\u00edvny koncept \u010d\u00edsla, ale okrem kvantitat\u00edvnej hodnoty, m\u00f4\u017eeme \u010d\u00edslo za\u017e\u00edva\u0165 aj ako kvalitu.<\/p>\n

V dne\u0161nej dobe sa kvalitat\u00edvny pojem \u010d\u00edsla dostal do \u00fazadia. No nie v\u017edy to tak bolo. V predch\u00e1dzaj\u00facich kult\u00farach, starod\u00e1vni jasnovidci pre\u017e\u00edvali prostredn\u00edctvom zjaven\u00ed to, \u010do modern\u00ed vedci potvrdzuj\u00fa vzorcami. Tam, kde modern\u00fd \u010dlovek vid\u00ed iba veci, starovek\u00fd matematick\u00fd filozof videl procesy, ktor\u00e9 mohol previes\u0165 na \u010d\u00edsla, odha\u013euj\u00fac mu tak tajomstv\u00e1 \u017eivota. Mudrc z d\u00e1vnej minulosti videl v \u010d\u00edseln\u00fdch \u0161trukt\u00farach ruku Boha, tak ako ju teraz vid\u00edme my v pr\u00edrode.<\/p>\n

Preto pre Pytagora, gr\u00e9ckeho matematika zo \u0161iesteho storo\u010dia pred Kristom, bola matematika duchovn\u00fdm z\u00e1kladom V\u0161e-sveta. Pre neho v\u0161etko, \u010do existuje v priestore, sa dalo vysledova\u0165 a\u017e k \u010d\u00edseln\u00fdm proporci\u00e1m. Pytagoras tie\u017e predpokladal dva svety: duchovn\u00fa a hmotn\u00fa pr\u00edrodu, v ktorej duch riadi t\u00fa materi\u00e1lnu. Mat\u00e9ria bola pre neho len zamrznut\u00fd, vykry\u0161talizovan\u00fd duch, ktor\u00fd mus\u00ed by\u0165 pomaly rozp\u00fa\u0161\u0165an\u00fd, uvo\u013e\u0148ovan\u00fd zmenou v \u013eudskom vedom\u00ed.<\/p>\n

\u010c\u00edslo 10 bolo pre pytagorejcov d\u00f4le\u017eit\u00e9. Toto \u010d\u00edslo po\u010d\u00edtali takto: 1+2+3+4=10 a, aby vizualizovali celok, umiestnili tieto \u010d\u00edsla ako bodky do trojuholn\u00edka. Jeden bod na vrchole trojuholn\u00edka, dva body pod n\u00edm, tri body pod t\u00fdm a napokon na z\u00e1kladni trojuholn\u00edka posledn\u00e9 \u0161tyri body.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

S \u010d\u00edslami 1 a\u017e 4 mohli pochopi\u0165 V\u0161e-svet v jeho celistvosti. Cel\u00fd v\u00fdvoj stvorenia, pod\u013ea tohto poh\u013eadu, postupuje od 1, cez 2 a 3, ku 4, ktor\u00e9 v ich celistvosti tvoria plnos\u0165 desiatky. U\u017e sme sa dotkli tejto tvorivej plnosti s desiatimi Sefirot Stromu \u017divota, ktor\u00fd predstavuje stvorenie V\u0161etk\u00e9ho. Desa\u0165 Sefirot s\u00favis\u00ed s desiatimi slovami stvorenia z knihy Genesis, ktor\u00e9 za\u010d\u00ednaj\u00fa slovami:<\/p>\n

A Boh povedal… <\/em>[6]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

Svet, ako ho pozn\u00e1me, je svetom rozdelen\u00ed, svetom protikladov. To je samo osebe ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1 skuto\u010dnos\u0165. Vo fyzickom svete si nevieme predstavi\u0165 ni\u010d, \u010do by nemohlo ma\u0165 svoj protiklad. Tento kontrast, ktor\u00fd vlastne ukr\u00fdva \u010d\u00edslo dva, je pekne zobrazen\u00fd v \u017eidovskom Pentateuchu, ktor\u00fd zah\u0155\u0148a prv\u00fdch p\u00e4\u0165 kn\u00edh Star\u00e9ho z\u00e1kona. Prv\u00e9 p\u00edsmeno knihy Genesis v hebrejskom texte za\u010d\u00edna p\u00edsmenom beth<\/em>, druh\u00fdm p\u00edsmenom abecedy s \u010d\u00edselnou hodnotou dva. Tak stvorenie neza\u010d\u00edna jednotkou, ale hne\u010f kvalitat\u00edvnou \u010d\u00edselnou hodnotou dvojky! Vlastne, s t\u00fdmto obrazom v mysli, m\u00f4\u017eeme vyvodi\u0165, \u017ee kvalitat\u00edvna hodnota \u010d\u00edsla jeden nie je v na\u0161om fyzickom svete dostupn\u00e1. \u017dijeme v pozemskom svete, v svete, kde vl\u00e1dne dvojka alebo n\u00e1sobok dvojky! Preto pytagorejcom na ozna\u010denie sveta fyzickej pr\u00edrody sta\u010dilo \u010d\u00edslo \u0161tyri: ve\u010f 4 je 2 na druh\u00fa, \u010do je kone\u010dn\u00e1 hranica tejto pr\u00edrody! Na rozdiel od 2 alebo 4, jednotka (1) stoj\u00ed, a t\u00e1to jedine\u010dnos\u0165 nie je z tejto pr\u00edrody, ale zjavne patr\u00ed do in\u00e9ho poriadku. Okrem toho, napr\u00edklad, posledn\u00e9 p\u00edsmeno hebrejskej abecedy m\u00e1 \u010d\u00edseln\u00fa hodnotu 400 (nuly s\u00fa druhorad\u00e9), a v\u0161etko, \u010do je nad 400, nepatr\u00ed do fyzickej pr\u00edrody! Pre 500 neexistuj\u00fa \u017eiadne p\u00edsmen\u00e1 ani znaky; potom sme sp\u00e4\u0165 vo svete ticha. Cesta \u010dloveka v hmote sa potom skon\u010dila.<\/p>\n

Teraz si m\u00f4\u017eeme t\u00fato jednotu najlep\u0161ie predstavi\u0165 ako mon\u00e1du, sf\u00e9rick\u00fa formu, ktor\u00e1, na rozdiel od in\u00fdch foriem, pozost\u00e1va len z 1 strany. Gnostici zak\u00fa\u0161aj\u00fa t\u00fato jednoduch\u00fa jednodielnu rovinu, t\u00fato mon\u00e1du, ako tich\u00fa silu v pozad\u00ed, ktor\u00e1 je nehybn\u00e1 a z ktorej v\u0161etko vzi\u0161lo. Preto starovek\u00ed jasnovidci vn\u00edmali mon\u00e1du, jednotu, jednotku, nie ako \u010d\u00edslo, ale ako gener\u00e1tor \u010d\u00edsel, z ktor\u00e9ho, ako zo semien, vzi\u0161lo v\u0161etko.<\/p>\n

Prvou manifest\u00e1ciu z bo\u017esk\u00e9ho sveta, ktor\u00fa teraz m\u00f4\u017eeme sp\u00e1ja\u0165 s \u010d\u00edslom 1, je aktivita, vy\u017earovanie, eman\u00e1cia toho, \u010do naz\u00fdvame Ain Sof. Je ako l\u00fa\u010d svetla, bo\u017esk\u00e9 volanie z in\u00e9ho tich\u00e9ho sveta, ktor\u00e9 n\u00e1s poz\u00fdva, aby sme Ho na\u0161li. T\u00e1to eman\u00e1cia z nepoznate\u013en\u00e9ho Ni\u010d je prv\u00fdm p\u00edsmenom hebrejskej abecedy<\/em>, Aleph, a je ako kvapka, semienko, ktor\u00e9 chce n\u00e1js\u0165 partnera na zemi. T\u00e1to bo\u017esk\u00e1 kvapka chce by\u0165 poznan\u00e1 a reflektovan\u00e1 \u010disto v svojej monadickej, jednozna\u010dnej, nedvojzmyselnej podobe. Ve\u010f predsa, L\u00e1ska je stvorenie a stvorenie je L\u00e1ska. Boh v svojej l\u00e1ske vynaklad\u00e1 \u00fasilie, aby bol rozpoznan\u00fd a poznan\u00fd tu. Vol\u00e1 n\u00e1s z bo\u017esk\u00e9ho Nebytia, a pr\u00e1ve v tej chv\u00edli L\u00e1ska plod\u00ed svoj pozemsk\u00fd n\u00e1protivok: obe stoja tv\u00e1rou v tv\u00e1r.<\/p>\n

Nebesk\u00e1 kvapka m\u00f4\u017ee by\u0165 na zem zrkadlen\u00e1 len prostredn\u00edctvom \u010dloveka: ten mus\u00ed spravi\u0165 odr\u00e1\u017eaj\u00face, reflexn\u00e9 zrkadlo svojej du\u0161e tak \u010dist\u00fdm, aby bolo to bo\u017esk\u00e9 v svojej naj\u010distej\u0161ej podobe prostredn\u00edctvom neho<\/em> odr\u00e1\u017ean\u00e9 na zem ako bo\u017esk\u00e1 jednota.<\/p>\n

Ke\u010f jeho du\u0161a nie je sp\u00fatan\u00e1 pozemsk\u00fdmi pohybmi, zrkadlo jeho du\u0161e je zbaven\u00e9 v\u0161etk\u00fdch kazov a bo\u017esk\u00e9 svetlo sa odr\u00e1\u017ea v jeho \u017eiarivom jase. To je n\u00e1dherne zn\u00e1zornen\u00e9 prv\u00fdm hebrejsk\u00fdm p\u00edsmenom Aleph, s \u010d\u00edselnou hodnotou 1:<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u017dia\u013e, vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov t\u00e1to bo\u017esk\u00e1 kvapka z nepoznate\u013en\u00e9ho Ain Sof n\u00e1jde na zemi spolu\u00fa\u010dastn\u00edka, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee vytvori\u0165 len slab\u00fd tie\u0148 vzne\u0161enej bo\u017eskej jednoty. Zrkadlo du\u0161e je e\u0161te pr\u00edli\u0161 matn\u00e9 kv\u00f4li pozemsk\u00e9mu zameraniu a svetlo nedok\u00e1\u017ee prenikn\u00fa\u0165 a\u017e do h\u013abky du\u0161e. Vtedy sa svetlo z nadprirodzenej jednoty st\u00e1va vo fyzickom svete mnohorakos\u0165ou foriem, dualistick\u00fdm svetom, v ktorom vl\u00e1dnu protiklady. Potom monadick\u00e1 kvapka nach\u00e1dza svoj odraz len v rozbitom stave (pozri sa na spodn\u00fa kvapku). K ukon\u010deniu tohto rozbit\u00e9ho stavu m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 len vtedy, ke\u010f je cel\u00fd \u013eudsk\u00fd syst\u00e9m priveden\u00fd do pokoja.
\nLao-c‘ v tejto s\u00favislosti hovor\u00ed:<\/p>\n

Kto dok\u00e1\u017ee ne\u010distoty svojho srdca vy\u010disti\u0165 do pokoja?<\/em><\/p>\n

\u00a0Kto dok\u00e1\u017ee by\u0165 postupne zroden\u00fd do Taa dlhodob\u00fdm praktizovan\u00edm pokoja?<\/em> \u00a0[7]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

Roztrie\u0161tenos\u0165 bo\u017eskej jednoty, prostredn\u00edctvom zm\u00e4tku v \u013eudskej du\u0161i, je skuto\u010dnos\u0165, vyjadren\u00e1 v mnoh\u00fdch m\u00fdtoch. Egyptsk\u00fd m\u00fdtus o Osiridovi a Isis je toho jasn\u00fdm pr\u00edkladom. Rozpr\u00e1va o tom, ako sa Osiris ako predstavite\u013e prav\u00e9ho ja \u010dloveka, ktor\u00e9 poch\u00e1dza z bo\u017esk\u00e9ho sveta, zameriava v\u00fdlu\u010dne na duchovno. M\u00e1 v\u0161ak brata Setha, temn\u00fd n\u00e1protivok, ktor\u00fd sa zameriava nie na duchovno, ale na hmotu. Seth, naz\u00fdvan\u00fd aj Typhon, reprezentuje sklon \u010dloveka vrhn\u00fa\u0165 sa do plnenia svojich t\u00fa\u017eob. Obaja bratia mohli tvori\u0165 vyrovnan\u00fd, vyv\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1r, keby Osiris mal na starosti svojho brata Setha. Ten duchovn\u00fd by potom vl\u00e1dol nad zmyslov\u00fdm svetom, ktor\u00fd by sa t\u00fdm duchovn\u00fdm riadil. Ale pr\u00edbeh sa odohr\u00e1va inak. Egyptsk\u00fd m\u00fdtus hovor\u00ed, \u017ee Seth zabije svojho brata, rozdel\u00ed jeho telo na k\u00fasky a rozpt\u00fdli ich po celom svete. Tento obraz je paralelou k mohutnej bo\u017eskej kvapke, mon\u00e1de, ktor\u00e1 je v rozbitej podobe premietan\u00e1 do hmotn\u00e9ho sveta, a akoby rozpadnut\u00e1 na nespo\u010detn\u00e9 \u010diasto\u010dky.<\/p>\n

Gu\u013eu alebo mon\u00e1du sme teraz spoznali ako bo\u017esk\u00fa v\u0161e-jednotu, ktor\u00e1 sa vzn\u00e1\u0161a nad rozdrobenos\u0165ou dualistickej pr\u00edrody. Nie je n\u00e1hoda, \u017ee v hebrejskom jazyku maj\u00fa pojmy \u201eBoh\u201c, \u201eL\u00e1ska\u201c a \u201eJednota\u201c rovnak\u00fa \u010d\u00edseln\u00fa hodnotu. Tieto pojmy k sebe nevyvr\u00e1tite\u013ene patria, preto\u017ee: Boh je L\u00e1ska je Jednota. Vlastne m\u00f4\u017eeme prida\u0165 \u0161tvrt\u00fd pojem: pravda. V na\u0161om svete m\u00e1 pojem „pravda“ pre ka\u017ed\u00e9ho in\u00fd v\u00fdznam. Av\u0161ak, ak vych\u00e1dzame z pracovnej hypot\u00e9zy a vezmeme si mon\u00e1du ako symbol pre Tao, m\u00f4\u017eeme pomocou jednoduch\u00e9ho pr\u00edkladu dospie\u0165 k z\u00e1veru, \u017ee bo\u017esk\u00e1 jednota je pre\u017e\u00edvan\u00e1 v\u0161etk\u00fdmi rovnako. Aby sme to dok\u00e1zali, mus\u00edme sa odvola\u0165 na va\u0161u predstavivos\u0165. Predstavte si: my v\u0161etci sme spolu v obrovskej sf\u00e9re, v mon\u00e1de. Ka\u017ed\u00fd, nech stoj\u00ed kdeko\u013evek, bude t\u00fato gu\u013eu vn\u00edma\u0165 rovnako! Dokonca aj keby sme sa ocitli mimo tejto obrovskej, ve\u013ekej sf\u00e9ry: ka\u017ed\u00e9ho pozorovanie bude rovnak\u00e9! Preto je mon\u00e1da, jednoduch\u00e1 rovina sf\u00e9rickej formy, \u010d\u00edslo 1, symbolom par excellence Bo\u017estva, vyjadruj\u00faceho sa v na\u0161om svete, ako prv\u00e1 eman\u00e1cia.<\/p>\n

T\u00e1to jednoduch\u00e1 rovina, \u010d\u00edslo 1, je diametr\u00e1lne protikladn\u00e1 ku \u010d\u00edslu 4 fyzickej pr\u00edrody. Aj pre pytagorejcov tvorila jednotka (1) hranicu k transcendent\u00e1lnemu svetu, ktor\u00fd nem\u00f4\u017ee by\u0165 zak\u00fa\u0161an\u00fd v hmotnom svete \u0161tvorky (4). Hoci tieto dve rozdielne pr\u00edrody nem\u00f4\u017eu by\u0165 zmie\u0161an\u00e9, \u010dasto doch\u00e1dza k omylu, \u017ee to bo\u017esk\u00e9 mus\u00ed by\u0165 od n\u00e1s \u013eud\u00ed ve\u013emi vzdialen\u00e9. Av\u0161ak: ni\u010d nem\u00f4\u017ee by\u0165 od pravdy \u010falej! (To bo\u017esk\u00e9) je bli\u017e\u0161ie ako ruky a nohy, len je v n\u00e1s st\u00e1le latentn\u00e9, skryt\u00e9! E\u0161te mus\u00ed by\u0165 aktivovan\u00e9.<\/p>\n

Z\u00e1hadu tohto zdanliv\u00e9ho paradoxu mo\u017eno vyrie\u0161i\u0165 len tak, \u017ee u\u010din\u00edme zrkadlo na\u0161ej du\u0161e tak\u00fdm \u010dist\u00fdm, \u017ee bude schopn\u00e9 prij\u00edma\u0165 a odr\u00e1\u017ea\u0165 to bo\u017esk\u00e9 v jeho pravej podstate. Ako u\u010din\u00edme na\u0161e du\u0161e vn\u00edmav\u00fdmi na t\u00fato bo\u017esk\u00fa in\u0161pir\u00e1ciu, ktor\u00e1 prich\u00e1dza z inej pr\u00edrody? Aby sme to dosiahli, Lao-c‘ sa odvol\u00e1va na princ\u00edp Wu-Wei, \u010do znamen\u00e1 „ne-konanie“, odp\u00fatanie sa od tohto sveta. To je k\u013e\u00fa\u010d, uskuto\u010d\u0148ovan\u00fd v\u0161etk\u00fdmi Gnostick\u00fdmi m\u00e1gmi, ktor\u00fd n\u00e1s vedie von zo sveta „konania“, bytia, do sveta ne-konania, ne-bytia. Ke\u010f je \u013eudsk\u00e1 bytos\u0165 schopn\u00e1 pou\u017e\u00edva\u0165 tento k\u013e\u00fa\u010d, potom sa tak\u00fdmto \u010dinom cel\u00e1 \u013eudsk\u00e1 prirodzenos\u0165 prepracuje a pozdvihne do inej dimenzie. Potom s\u00fa potvrden\u00e9 gnosticko-magick\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 k n\u00e1m hovor\u00ed Lao-c‘ in\u0161pirat\u00edvnym sp\u00f4sobom z \u010falekej minulosti:<\/p>\n

Nebo a zem by sa spojili a sp\u00f4sobili, \u017ee padne jemn\u00e1 rosa, <\/em><\/p>\n

a \u013eudia by spont\u00e1nne vst\u00fapili do harm\u00f3nie bez toho, aby im to niekto musel hovori\u0165.<\/em><\/p>\n

Ke\u010f bolo Tao rozdelen\u00e9, dostalo meno. <\/em><\/p>\n

S t\u00fdmto menom, \u010dlovek mus\u00ed vedie\u0165, ako sa ovl\u00e1da\u0165.<\/em><\/p>\n

Ten, kto sa dok\u00e1\u017ee ovl\u00e1da\u0165, sa nedostane do nebezpe\u010denstva. <\/em><\/p>\n

Tao sa bude \u0161\u00edri\u0165 po celom V\u0161e-svete.<\/em><\/p>\n

V\u0161etky veci sa vr\u00e1tia ku Tao, ako horsk\u00e9 bystriny, ktor\u00e9 sa vracaj\u00fa k riekam a potom k moru. <\/em>[8]<\/a><\/p><\/blockquote>\n

 <\/p>\n

Odkazy:<\/h3>\n

[1]<\/a> Catharose de Petri a Jan van Rijckenborgh, The Chinese Gnosis – A commentary on the Tao Te Ching (\u010c\u00ednska Gn\u00f3za \u2013 koment\u00e1r ku Tao Te \u0164ing)<\/a>, <\/em>kap.1, Rozekruis Pers, Haarlem 2018<\/p>\n

[2]<\/a> The Mystical Theology of PSEUDO-DIONYSIUS THE AREOPAGITE (Mystick\u00e1 teol\u00f3gia PSEUDO-DION\u00ddZIA AREOPAGITU)<\/em><\/p>\n

[3]<\/a> Catharose de Petri a Jan van Rijckenborgh, The Chinese Gnosis – A commentary on the Tao Te Ching (\u010c\u00ednska Gn\u00f3za \u2013 koment\u00e1r ku Tao Te \u0164ing)<\/a>, <\/em>kap. 4, Rozekruis Pers, Haarlem 2018<\/p>\n

[4]<\/a> tamtie\u017e, kap. 1<\/p>\n

[5]<\/a> tamtie\u017e, kap. 2<\/p>\n

[6]<\/a> Genesis 1:3<\/p>\n

[7]<\/a> tamtie\u017e, kap. 15<\/p>\n

[8]<\/a> tamtie\u017e, kap. 32<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"author":923,"featured_media":102400,"template":"","meta":{"_acf_changed":false},"tags":[],"category_":[110435],"tags_english_":[],"class_list":["post-104622","logon_article","type-logon_article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","category_-science-sk"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article\/104622","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/logon_article"}],"about":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/logon_article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/923"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/102400"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=104622"}],"wp:term":[{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=104622"},{"taxonomy":"category_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/category_?post=104622"},{"taxonomy":"tags_english_","embeddable":true,"href":"https:\/\/logon.media\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags_english_?post=104622"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}